zvýšenú produkciu ketónových látok,
3. acetónový zápach z úst,
4. zvýšené odbúravanie (katabolizmus) bielkovín, stratu svalovej hmoty,
5. stratu katiónov (sodík, draslík, horčík) a
6. dehydratáciu. Cukor a “čoko-hoko”
Všetci dobre vieme, že „biele zlato“ by malo byť v obchode vlastne označené: „Pozor! Biely jed!“ Cukor je otrokárom mnohých chutí a mnohých ľudí. Nanešťastie, človek sa už rodí s výrazne vyvinutou chuťou na sladké, a preto ustavičné uspokojovanie chute a „posluhovanie“ sladkým jazykovým pohárikom od detstva vedie často k stavom úplnej deformácie chute a závislosti od sladkého v dospelom veku. Lekári a psychológovia dnes už používajú pojem „chocoholic“, ktorý vyjadruje závislosť od čokolády a sladkostí, podobnú alkoholovej. Predpokladá sa, že cukor podporuje v mozgu zvýšenú tvorbu serotonínu – látky, ktorá má trankvilizačný účinok: uvoľňuje napätie, potláča úzkosť, depresiu, znižuje koncentráciu a navodzuje príjemné uvoľnenie až spánok. Nedostatok serotonínu je dôvodom podráždenosti až agresivity ľudí, ktorí sú na cukre závislí. Nápadne to pripomína bežné abstinenčné príznaky, však? Ostať slobodným je lepšie ako potešenie zo sústavného jedenia sladkostí. Aké sacharidy potrebujeme?

Komplexné. Ale pozor: nie všetky komplexné sacharidy sú optimálne. Aj biela múka, biela ryža a všetko z nich vyrobené, ba aj také „rádoby zdravé“ kukuričné lupienky (corn flkaes) sú plné škrobu (to je predsa komplexný sacharid, že?) a napriek tomu, sú tieto potraviny dnes považované za rizikové: prispievajú k rozvoju inzulínovej rezistencie, obezity, cukrovky 2.typu, dokonca aj rakoviny žalúdka.
Dôležitejšie ako samotná chemická povaha sacharidu je, či ide o KOMPLEX sacharidov, v ktorých prevažujú tie komplexné. V tejto chvíli je jasné, že biela múka alebo biela ryža – o bielom cukre ani nehovoriac – nie sú dobrým zdrojom bezpečných sacharidov, pretože im chýba vláknina. Podľa nedávnych pozorovaní sa totiž čistý škrob správa takmer identicky ako čistá glukóza alebo stolový cukor – sacharóza: vyvolá prudké zvýšenie glykémie a vyplavenie inzulínu. Lenže to je práve to, čomu sa chceme čo najčastejšie vyhnúť.


Najlepším zdrojom bezpečných sacharidov preto ostávajú:
- obilniny (včítane nelúpanej ryže a kukurice), celozrná múka, vločky a všetko, čo je vyrobené z nich (bez rafinácie, vymieľania a dodatočného sladenia, farbenia a umelého aromatizovania),
- strukoviny (vo forme bôbov, príp. múky),
- ovocie a zelenina.