referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milica
Streda, 17. augusta 2022
Pavúkovce
Dátum pridania: 09.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dianazs
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 027
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.5
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 12m 30s
Pomalé čítanie: 18m 45s
 
Trieda: pavúkovce
Rad: Šťúry (Scorpionidae) 
 
Šťúry obývajú zväčša tropické a subtropické krajiny, len zopár druhov trvalo žije v miernom pásme.

Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. Telo šťúra sa skladá z hlavohrudebruška. Ich bruško sa skladá z prednej širšej časti a z užšieho pohyblivého chvosta, ktorý sa končí tŕňom s dvoma jedovatými žľazami. Chvost je útočnou aj obrannou zbraňou. Zadná časť bruška je často nesprávne nazývaná chvost. Nesprávne preto, lebo chvost môžeme nazývať iba niečo, čo je umiestnené za analným otvorom. U šťúra sa analný otvor nachádza na spodnej strane medzi piatym článkom zadnej časti bruška.

4 páry nôh a slúžia predovšetkým k pohybu. Nohy vždy končia drápkami a sú zaopatrené zmyslovými chĺpkami.
Celé telo šťúra je pokryté chlpmi (väčšinou riedko).

Spoločné signály zo všetkých končatín, respektíve jemných senzorických systémov, umožňujú určiť šťúrovi orientáciu v prostredí, polohu koristi, ale dokonca aj rýchlosť a smer jej pohybu. Vďaka tejto skvelej technike dokáže šťúr zaznamenať nielen nízkofrekvenčné vibrácie šíriace sa po zemi, ale dokonca aj také vysokofrekvenčné vibrácie, ktoré sa šíria pod zemou. Ľahko tak môže určiť polohu koristi, ktorá je zahrabaná v piesku.

Hlavohruď nesie jeden pár stredových očí, umiestnených na očnom hrbolku , a ďalších až päť párov (najčastejšie tri, najmenej žiadny) očí po stranách. Stredové oči majú rovnakú vzdialenosť k pravému i ľavému okraji panciera, avšak u niektorého druhu sú umiestnené viacej vpredu, u iného viacej vzadu (a to i v rámci rovnakého rodu).Oči sa líšia stavbou i funkciou. U oboch typov tvoria vždy niekoľko buniek sietnice samostatnou funkčnú jednotku, ktoré zrejme odráža pôvodnú zloženú stavbu očí. Zatiaľ čo stredové oči dovoľujú pomerne dobré priestorové videnie, postranné sa vyznačujú vysokou citlivosťou a sú zrejme používané k videniu v noci. Dokážu totiž zachytiť i veľmi slabé žiarenie, teda i svetlo hviezd.
Pri okrajoch štvrtého až siedmeho článku sú ústí pľúcnych vakov .  Každé je ovládané svalmi, ktoré ho môžu uzavrieť. 


Nervová sústava je zložená z dvojlaločného mozgu, uloženého nad hltanom, spojeného smyčkou s veľkou hrudnou zauzlinou, vzniklou splynutím hrudných párov zauzlín ,a zo siedmich až ôsmich menších zauzlín jednotlivo rozptýlených v článkoch bruška.

Otvorená cievna sústava je veľmi dobre vyvinutá.

Rozmnožovanie:
Predchádza mu zložitý svadobný rituál, ktorý sa u všetkých čeľadí značne podobá. Samček obchádza samičku, občas sa zastaví a predvedie niekoľko trhavých pohybov.
Samička občas jeho trhavé pohyby nasleduje a otáča sa s ním tak, aby stála proti nemu. V ďalšej fáze dojde k zakliesneniu klepiet, keď samček pevne uchopí klepetami samičku
Samička potom nasaje spermie zo semenného vačka do svojho pohlavného otvoru, a tím je celé párenie ukončené. Samice niektorých druhov šťúrov dokážu spermie uschovať v akejsi spermobanke vo svojom tele. Takže po jednom párení môžu byť tehotné aj viac krát za sebou.
Keď sa však samice nechce páriť. Neľútostne na samca zaútočí a neraz ho ja zožerie.
Samičky sú živorodé, zárodok sa vyvíja v špeciálne uspôsobených vývodoch pohlavných ciest buď z vlastných zásob, alebo pomocou orgánov analogických placente cicavcov (!). Samice tak vyživuje mláďatá behom jej embryonálneho vývoje vo svojom tele a embrya sú napojené na matkin telový obeh. Vtedy má samička obrovskú žravosť a priberie aj o 100% svojej pôvodnej váhy.
Plodnosť je rôzne dlhá, pohybuje sa v rozmedzí od 30 do 540 dní. U "placentálných" druhov s viacerými vrhmi dochádza po každom vrhu k zničeniu tkaniva, ktoré zabezpečovalo výživu tkaniva embrya. Samica postupne porodí v priebehu niekoľkých dní 690 lariev, ktoré pod pohlavným otvorom zachytáva nohami a mláďatá sa po nich ihneď šplhajú na trup (predná časť bruška) matky, kde zotrvajú až do prvého zvliekania sa, teda v závislosti na druhu 416 dní. Cez tento čas neprimajú, žiadnu potravu, ale pokusmi bolo dokázané, že samica predáva larvám cez svoju pokrývku tela vodu a možno ak ďalšie látky. Pokiaľ nie je larvám umožnené zotrvávať v tomto období na samici, hynú. Nie je ale nutné , aby sa jednalo o ich vlastnú matku. Ako písal jeden chovateľ, že keď pri dvoch súbežných vrhoch Šťúra karpatského( Euscorpius carpathius) jednej samici odobral časť lariev a pridal ich druhej samici, ktorá mala len 16 mláďat. Všetky larvy potom úspešne absolvovali prvé zvliekanie. Na rozdiel od ostatných zvliekaní sa larva pri prvom zbavuje jemnej kože, ktorá nedrží tvar. Pri ďalších 47 zvliekaniach sa šťúr zachytí chodidlovými drápkami podkladu a po prasknutí kutikuly na prednom a bočnom okraji panciera, zakrývajúceho hlavohruď sa postupne vytiahne. 

Mláďatá po prvom zvliekaní behom niekoľkých dní opustia trup matky a hľadajú drobnú potravu v okolí. Behom ďalších 14 dní už  mláďatá väčšiny druhov matku opustí. U niektorých druhov však ostávajú mláďatá so samicou i neskôr. Pomáhajú jej pri hĺbení nor a pri love, napriek tomu je u šťúrov rozšírený kanibalizmus. Musia byť však ostražitý aby ich matka nezjedla.
Dožívajú sa aj 20 rokov.


Zaujímavosti:
Vedci zistili, že jedovaté šťúry majú dva druhy jedu. Jeden jed slúží na zastrašenie, ktory je z látky, ktorá sa tvorí v jeho tele ľahko a druhý smrtiaci. Vylučuje len keď mu hrozí nebezpečenstvo dlhší čas a nevie sa zbaviť hrozby a tento jed sa skladá z látky, ktorá sa u neho vytvára ťažšie a niekoľko mesiacov.
U niektorých druhov šťúrov bola opísaná parthenogenesa, tj. rozmnožovanie neoplodnenej samice, ktorá potom rodila iba samičky.
Šťúr dokáže prežiť zmrazenie a následovne rozmrazenie.
Jed šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus) a jeho príbuzných v Európe nie je pre človeka životu nebezpečný. 

Rad: Šťúriky (Pseudoscorpionidea)
Šťúriky dosahujú veľkosť od 0,8 do 7 mm. Na hmatadlách majú nápadné hmatové brvy. Štúrik obyčajný (Chelifer cancroides) je kozmopolitný druh s veľkosťou 2,6-4,5 mm. Živí sa drobným hmyzom a roztočmi. V príbytkoch býva často v knižniciach. Vyskytuje sa aj prírode pod kôrou alebo pod lístím. Majú dve klepietka ako aj šťúry, nemajú však dlhý chvost ani žihadlo Chelicery a pedipalpy majú klepietkovitý tvar. 

Rad: Pavúky (Araneida)
Pavúky sa od iných pavúkovcov odlišujú tým, že majú hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. Majú 4 páry nôh a 8 očí. V hryzadlách na prednej časti hlavohrude majú umiestnené jedové žľazy. Jed pavúkov žijúcich v strednej Európe nie je pre človeka nebezpečný. Pavúky dýchajú jedným alebo dvoma pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Na konci bruška majú tri páry snovacích bradaviek, pomocou ktorých tvoria pavučinové vlákno. Je to tekutina, ktorá na vzduchu rýchlo tuhne. Do neho zabaľuje vajíčka, alebo ho používajú na stavbu pavučín, či pascí, do ktorých chytajú svoju korisť.

Pavúky sú mäsožravé živočíchy a prevažnú zložku ich potravy tvorí hmyz. Preto sú pavúky veľmi dôležitým činiteľom pri premnožení škodcov. V domácnostiach lovia mole a komáre.
Pavúky, ktorých poznáme asi 40 tisíc druhov, obývajú rozmanité prostredia od morského pobrežia po vrcholky hôr.
U väčšiny druhov sú samičky väčšie od samcov a preto samci u niektorých druhov aby si ich samička nepomýlila s potravou, tak jej najprv donesú potravu a keď vidia, že sa ich vysnívaná zahryzla do darčeku, vtedy sa k nej pomaly priblížia a začína svadobný rituál, ktorý väčšinou vyzerá ako tanec a nahováranie samičky. Pavúky kladú vajíčka do vajcového vaku alebo zámotku. Pavúky kladú zámotky pod kamene alebo drevo ležiace na zemi, alebo ich samička nosí so sebou. Niektoré pavúky  kladú len niekoľko vajíčok, niektoré až sto. Za niekoľko týždňov sa vyliahne z vajíčka malý pavúčik, ktorý ostáva ešte v zámotku. Podobá sa na dospelého jedinca, je však málo sfarbený a chýbajú mu chlpy a tŕne. Všetky pavúky sa najmenej raz zvliekajú ešte pred tým než opustia zámotok. Niektoré druhy sa zvliekajú aj 37 ráz. Stáva sa že sa mu to nepodarí a vtedy pavúk hynie. Pokiaľ sú malé pavúčiky v zámotku živia sa zvyškami žĺtka z vajíčok.

U pavúkov je známe mimotelové trávenie. Do koristi vstrekne enzýmy, ktoré potravu rozložia na tekutinu, ktorú potom vycicajú a nechajú prázdnu suchú vonkajšiu kostru. V pavučinovej sieti alebo okolo nej nachádzame často prázdne škrupinky rôzneho hmyzu. 

Križiak obyčajný (Araneus diadematus) meria 5-20 mm a vyskytuje sa v rôznych farebných variáciách. Križiak si robí okrúhle siete na kríkoch, stromoch a medzi vyššími bylinami. Všade je veľmi hojný. K ďalším zástupcom patria behárik, maloočka, plachtárka. 

Kútnik domový Araneus diadematus - sú suchozemské, telo zložené z hlavohrude k brušku pripojené tenkou stopkou. Na hlave 8 jednoduchých očiek. Chelicery obsahujú jedovú žľazu, 4 páry kráčavých nôh, má mimotelové trávenie. Na brušku sa nachádza snovacia bradavica, ktorá tká pavučinu- tekutina, ktorá na suchu veľmi rýchlo tuhne. Vývin priamy, vylučovanie cez malpigiho trubice. Z oplodnených vajíčok sa liahnu mladí jedinci podobné dospelým. 
 
Rad: Kosce (Opilionidea)
Kosce majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Pokožka je pokrytá kutikulou. Dýchajú vzdušnicami. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, živou alebo mŕtvou, najmä drobným hmyzom (roztoče, vošky) a malými mäkkýšmi, ale aj rastlinnou potravou, najmä hnijúcou. Majú pre človeka veľký význam, lebo ničia škodcov poľnohospodárskych plodín.

Veľmi hojným druhom je kosec domový (Opilio parietinus). Dosahuje veľkosť 5-8 mm. Aktívny je prevažne v noci. Kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus) je veľký 6-8 mm. Vyskytuje sa najmä v ihličnatých lesoch a je aktívny aj cez deň. Samčekovia kosca rožkatého (Phalangium opilio) majú druhý článok klepietok predĺžený do rožtekovitého výrastku.

V nebezpečenstve sa im noha odpojí od tela, aby zaujala pozornosť nepriateľa.

Rad: Roztoče
Roztoče (Acarina) sú drobné pavúkovce (0,1-10 mm). Telo majú podobne ako kosce zložené z jedného celku. Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. Medzi roztočmi je veľmi veľa nebezpečných škodcov ľudského zdravia, ktorí priamo parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. Sú medzi nimi aj škodcovia živočíšnych a rastlinných produktov. Rad roztoče má niekoľko podradov, z ktorých najpočetnejšie sú kliešťovce, roztočíky a svrabovce.

Kliešte sa delia na dve skupiny: s mäkkým a tvrdým telom.
Kliešte s mäkkým telom nemajú na chrbtovej strane štít. Sú to kožné parazity vtákov alebo malých cicavcov. Vyskytujú sa v hniezdach alebo v norách a hostiteľov napádajú len vtedy, keď sa potrebujú nacicať.
Kliešte s tvrdým telom majú na chrbte štít, ktorý samčekovi pokrýva skoro celý chrbát, samička ho má menší. Tieto kliešte sa na tele hostiteľa zdržujú stále a opúšťajú ho len v dobe párenia, zvliekania a kladenia vajíčok.
Prekvapím pre viacerých z vás bude zistenie, že kliešť je slepý. Skutočne, nemá oči, ale o to viac má vyvinutý čuch, ktorého ústroj má v prvom páre nôh. Pri behu a číhaní na korisť ich drží zdvihnuté, takže sa zdá, akoby nás vítal s otvorenou náručou.
Pri cicaní najprv nareže pokožku hostiteľa hryzadlami, vsunie do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky (preto je ťažké odkmasnúť ho z tela len tak). Prv ako začne prijímať životodarnú tekutinu, vypustí do rany sliny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tlmia bolesť, ktorú spôsobilo porušenie pokožky. Pri cicaní môže kliešť zväčšiť veľkosť až 200-krát. Hodné je spomenúť to, že na náš účet sa priživujú len samičky. Po nacicaní opustia hostiteľa a po čase nakladú asi 1000 vajíčok.
Kliešťová encefalitída je závažné infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Ochorenie prebieha v dvoch fázach.

Prvá fáza je svojimi príznakmi podobná chrípke (bolesti hlavy, únava, horúčky, tráviace ťažkosti). Trvá 1-28 dní.

Po bezpríznakovom období (1-20 dní) nastupuje druhá fáza, pri ktorej vírusy spôsobujú zápal mozgových blán. Sprevádzaný je vysokými horúčkami, poruchami vedomia, zmätenosťou a bezvedomím. Pri ľahšom priebehu ochorenia môže pacient po 2-3 týždňoch opustiť nemocnicu, veľmi ťažké prípady môžu končiť až smrťou (1-2%). Príznaky ako depresia, znížená koncentrácie, bolesti hlavy, môžu pretrvávať ešte dlhší čas po vyliečení. Proti kliešťovej encefalitíde sa možno zaočkovať, najlepšie v zimných mesiacoch. Antibiotiká sú voči tomuto ochoreniu neúčinné. Nakazené je asi 2% kliešťov.

Lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie (spirochéta Borellia burgdorferi), ktoré postihuje celkový organizmus. Prejavuje sa najskôr rozsiahlou červenou vyrážkou. Neskôr sa môžu objaviť únava, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny. Neliečená borelióza môže prejsť do chronického štádia s postihnutím srdcového svalu a nervového systému. Boreliózu možno účinne liečiť antibiotikami (doxycyklín, amoxycilín). Borélia sa na Slovensku vyskytuje asi u 10% kliešťov. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hod. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie.

Roztočník včelí (Acarapis woodi) cudzopasí na včelách. Vniká do rozšírených dutín hrudných vzdušníc včiel a vyvoláva chorobu nazývanú akarinóza.

Kožník tukový (Demodex folliculorum) dosahuje dĺžku 0,4 mm. Je to neškodný príživník človeka. Žije vo vlasových folikuloch a kožných mazových žľazách predovšetkým na čele a na brade. Je veľmi rozšírený, štatistiky uvádzajú, že sú nim napadnutí všetci ľudia.

Svrabovec kožný (Sarcoptes scabiei) je parazit veľkosti 0,4 mm. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, kde ukladajú vajíčka. Larvy potom robia ďalšie chodbičky a spôsobujú tak neznesiteľné svrbenie. Ochorenie sa nazýva svrab (scabies).

Roztoče z rodu Dermatophagoides dosahujú veľkosť 0,2-0,9 mm. Spôsobujú kožné alergie a chronickú bronchiálnu astmu.

Voduľa pestrá (Brachypoda versicolor) je roztoč veľkosti 1,5 mm. Veľmi hojný v stojatých a mierne tečúcich vodách.  
 
Podobné referáty
Pavúkovce 2.9436 279 slov
Pavúkovce 2.9631 1605 slov
Pavúkovce 2.9632 398 slov
Pavúkovce 2.9666 626 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.