referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Piatok, 30. októbra 2020
Ekologické katastrofy spôsobené chémiou
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Sonnenrose12
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 500
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 20s
Pomalé čítanie: 14m 0s
 
Každý deň sme svedkami tisícou katastrôf, ktoré si ani neuvedomujeme. Takmer každý týždeň pribudne v červenej knihe organizmus, ktorý už nemá miesto v našom ekosystéme.
Človek, najdokonalejší tvor prírody znečisťuje ovzdušie, prírodu, zabíja zvieratá a nepriamo i ľudí.

NEBEZPEČENSTVO Z TOVÁRNÍ

Pri neustálom rozvoji priemyslu sa neustále zvyšuje aj počet nehôd, pri ktorých príde o život veľa ľudí. Je to zrážka v atómových elektrárňach či nebezpečné emisie, ktoré spôsobujú zlé stavy v ovzduší. V roku 1909 Glasgow, Škótsko sa stali železiarne a strojárne vystavané v tomto meste osudnými pre 1063 ľudí, ktorí zomreli pre atmosferickú teplotnú inverziu spôsobenú emisiami. Podobný prípad sa stal v USA, kde 15 ľudí prišlo o život pre výrobu zinku, pričom až 5900 ľudí to poznačilo na celý život. Nekvalitné uhlie v Londýne spôsobilo opakované inverzné stavy v ovzduší a následnú smrť 4000 obyvateľov, pričom 2000 ostalo doživotne chorých. V roku 1952 o 4 roky neskôr prišlo v Japonsku o život 46 ľudí otrávením sa organickou ortuťou, ktorá bola vypustená do mora. V roku 1957 požiar reaktoru zamoril 300 km štvorcových v Anglicku a spôsobil dve úmrtia. Takýchto prípadov je veľmi veľa, za obzvlášť tragickú nehodu sa pokladá únik toxického plynu methylisokyanátu z továrne na výrobu insecticidov, ktorý spôsobil 2000 úmrtí a doživotne i generácie po nich postihol 150 tisíc ľudí.
Najviac publikovanou nehodou sa stala nehoda v ukrajinskej elektrárni Černobyľ, ktorá vybuchla a následný požiar reaktoru moderovaného C spôsobil obrovské škody. Okrem tisícok mŕtvych sa i doteraz generačne postihnutým jedincom rodia siamské dvojčatá, objavujú sa abnormity u novorodencov a u všetkých postihnutých je i doteraz zvýšený výskyt rakoviny. Táto katastrofa sa stala v roku 1986.

ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA

Imisie
Imisie, vznikajú chemickými a fyzikálnymi premenami v ovzduší z emisií. Hlavným zdrojom emisií sú továrne a elektrárne, teplárne, motory áut, nespevnené cesty a podobne. Ročné spády imisií sa počítajú na tony. Okrem pevných úletov a oxidu uhličitého naše ľudstvo dýcha arzén, fluór, vanád, titán, olovo, atď... Imisie nepostihujú len oblasť v blízkosti jej zdroja, ale i oblasti na kilometre vzdialené. Imisie nepoškodzujú len fytocenózu ale aj ľudia sú obeťami. Najviac ohrozené sú deti, ktorých slabý imunitný systém sa ešte nie je schopný brániť. Ale i u dospelých ľudí sa vyskytujú karcinogénne choroby, pľúcne ochorenia, cievne ochorenia a mnoho iných. Veľkú zásluhu na ochoreniach majú imisie. Kyslé dažde stvorené z imisií, poškodzujú vegetáciu a zoocenózu. Kyslá voda vyplavuje z pôdy hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, pretože porušuje centrálnu nervovú sústavu. Kyslé zrážky menia PH vôd práve kvôli imisiám. Ročne sa do ovzdušia vypustí 6 miliárd ton oxidu uhličitého v dôsledku spaľovania fosílnych palív.

Skleníkový efekt
Skleníkové plyny rýchlo stúpajú a každým rokom a Zem oteplí priemerne o 1 stupeň. Nezdá sa nám to veľa, ale spôsobuje to veľké problémy hlavne pre pobrežné oblasti. Nastávajú záplavy, ktoré sú často spôsobené roztopením ľadovcov.

Smog
Tento pojem sa objavil v roku 1911. Toto slovo bolo vytvorené z anglického slova smoke dva roky predtým totiž Glasgow postihla smogová situácia, pri ktorej na následky znečisteného ovzdušia zahynulo 1063 ľudí. V roku 1952 v Londýne vznikol pri spaľovaní nekvalitného uhlia v lokálnych topeništiach a vyžiadal si 4000 ľudských obetí. Silné znečistenie ovzdušia v priemyslových mestách sa stalo problémom od polovice 19 storočia. Je tvorený väčšinou oxidom siričitým, aromatickými uhľovodíkami a oxidami dusíka.

TOPENIE ĽADOVCOV

Je jav, ktorý neoddeliteľne súvisí s emisiami, teda aj imisiami, hlavne s oxidom uhličitým - globálne otepľovanie, ktoré je spôsobené „skleníkovými plynmi “. Štúdie dokazujú, že do roku 2100 sa až 5 krát zvýši množstvo emisií a o 100 rokov by mala byť ročná emisia oxidu uhličitého 5,7 Gt. Vedci predpokladajú, že na konci 21. storočia sa toto množstvo zväčší až na 13,5 Gt, ale je aj predpoklad , že bude omnoho väčší, až 36,7 Gt na rok. Dôsledkom by bolo, že do roku 1200 by sa roztopili všetky ľadovce a nastala by veľká emigrácia z pobrežných oblastí do vnútrozemia kvôli záplavám. Ráta sa aj so stratami životov. Ku koncu 21. storočia by nastalo masové umieranie lesov.
Topenie ľadovcov je nebezpečné pre záplavy a v dôsledku otepľovania sa stáva, že veľká ľadová kryha sa odlomí od ľadovcového masívu a svojím premiestňovaním na mori spôsobí lodiam veľké problémy. (napr. Titanic)
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekologické katastrofy spôsobené chémiou SOŠ 2.9305 1976 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.