referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Irma
Štvrtok, 14. novembra 2019
Biológia
Dátum pridania: 25.06.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: minicka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 978
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 11.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 0s
Pomalé čítanie: 28m 30s
 

1.Vznik života, vývin bunky

Život na Zemi je výnimočný jav v celej doteraz preskúmanej časti vesmíru. Vedci predpokladajú, že naša planéta a všetky ostatné vznikli veľkým treskom. Hmota bola natlačená do malého objemu, nastala náhodná porucha , ktorá prederavila hmotu a tá sa za veľkého tresku rozletela, pričom sa uvoľnila obrovská energia. Po ochladnutí sa hmota zoskupovala, vznikali planéty a ich plynný obal tvorili vodík, dusík, metán. Vedci predpokladajú, že veľký tresk sa odohral pred tromi až štyrmi miliardami rokov. Z jednoduchých anorganických prvkov vznikali anorganické zlúčeniny ako sú voda, čpavok, oxid uhličitý. Neskoršie z anorganických zlúčenín vznikli oveľa zložitejšie organické zlúčeniny ako sú sacharidy, tuky, nukleové kyseliny, bielkoviny.

Tieto organické zlúčeniny sa milióny rokov hromadili vo vode, vytvárali zhluky, z ktorých sa postupne vyvinuli bunky. Predpokladá sa, že vývoj bunky trval asi dve miliardy rokov. Prvý život bol možný iba pod vodou. Naša planéta nemala ešte vytvorenú 11 km2 hrubú vrstvu ozónu, ktorá zachytáva škodlivé zložky ultrafialového žiarenia ale aj radiačné žiarenie. Prvé jednoduché bunky baktérií a siníc produkovali kyslík pri fotosyntéze. Fotosyntéza je premena neústrojných látok na ústrojné, konkrétne z oxidu uhličitého a vody vzniká glukóza a kyslík. Je k tomu ešte potrebný chlorofyl, minerály, slnečná energia. Táto reakcia sa nedá priemyselne napodobniť. Fotosyntéze hovoríme že je kozmická reakcia. Kyslík ktorí vznikal pri fotosyntéze unikal z vody do ovzdušia, vo vyšších vrstvách atmosféry sa menil na ozón. A tak sa začala vytvárať ozónová vrstva. Keď bola vrstva ozónu dostatočne hrubá a dokázala filtrovať slnečné žiarenie mohol sa začať rozvíjať život aj na súši. Preto by sme si mali ozónovú vrstvu chrániť. Ozón dokážu rozkladať napr. freóny.


2.Prokaryotické a eukaryotické bunky, získavanie a uvoľňovanie energie pre život

Karyos je gréckeho pôvodu a znamená jadro. Prokaryotické bunky sú prvojadrové, najstaršie, najmenej vyvinuté. Prokaryotickou bunkou je bakteriálna bunka. Eukaryotické bunky sú vývojovo mladšie , oveľa zložitejšie usporiadané. Do tejto skupiny patria bunky rastlín a živočíchov. Bunky sa skladajú z bunkovej steny, cytoplazmatickej membrány, cytoplazmy, jadra, mitochondrii, ribozómov, vakuol, chloroplastov a iných časti. Bunková stena je vyvinutá iba u rastlín a baktérii. Chráni bunku , dobre prepúšťa vodu a látky v nej rozpustné. Cytoplazmatická membrána chráni bunku a zaisťuje styk bunky s vonkajším prostredím. Cytoplazma vypĺňa vnútro bunky, prebiehajú v nej životne dôležité deje. Jadro je nositeľom dedičnej pamäti, riadi delenie bunky, riadi deje, ktoré prebiehajú v bunke. Dedičná pamäť je uložená v chromozómoch. Chromozómy sú tvorené nukleovými kyselinami. Chloroplasty obsahujú chlorofyl, (listovú zeleň) ktorý umožňuje pútanie svetelnej energie pri fotosyntéze.
Nachádzajú sa v rastlinných bunkách a aj v niektorých druhoch bakteriálnych buniek.Mitochondrie sú miestom kde prebieha bunkové dýchanie , t.j. uvoľňovanie energie potrebnej pre život bunky za prítomnosti kyslíka. Je to opačná chemická reakcia ako beží pri fotosyntéze. Ribozómy sú drobné telieska kde sa vytvárajú špecifické bielkoviny potrebné pre bunku. Vakuoly sú v rastlinných bunkách, bývajú naplnené šťavami zafarbenými rastlinnými farbivami. V prokaryotických bunkách chýbajú mitochondrie, jadro nie je ohraničené jadrovou membránou a v jadre býva iba jeden chromozóm. Medzi bunkami sú výrazné rozdiely vo veľkosti, tvare a funkcii. Najmenšie bunky majú baktérie, najväčšiu bunku má ľudské vajíčko. Základné rozdiely medzi bunkami rastlín, húb a živočíchov vyplývajú zo spôsobu získavania energie potrebnej pre život.

Podľa spôsobu získavania energie pre život sa bunky delia na dve skupiny, a to:Autotrófne- patria tu bunky rastlín, majú chlorofyl, prebieha v nich fotosyntéza a tiež bunky niektorých baktérii ktoré majú baktériochlorofyl, v nich tiež prebieha fotosyntéza. Fotosyntézou vytvárajú glukózu ktorá sa ďalej zložitými biochemickými reakciami mení na zložitejšie organické látky ako sú bielkoviny, sacharidy, lipidy, nukleové kyseliny.

Heterotrófne- patria tu bunky živočíchov, ktoré získavajú energiu potrebnú pre život z potravy a tiež bunky húb. Huby získavajú energiu potrebnú pre život z rozkladajúcich sa tiel rastlín a živočíchov.Všetky bunky potrebujú nielen získavať energiu ale potrebujú ju aj uvoľňovať. Energiu potrebujeme pri manuálnej činnosti, pri rozmýšľaní, ale aj pri biochemických reakciách v našom tele. Všetky bunky uvoľňujú energiu pre život postupnou premenou energeticky bohatých organických látok. Uvoľňovanie energie prebieha dvoma spôsobmi a to:

a)aeróbne- t.j. za prítomnosti kyslíka, je to dýchanie a prebieha v bunkových mitochondriách, je typické pre bunky rastlín a mitochondrií. Pri dýchaní sa molekuly glukózy štiepia na oxid uhličitý a vodu pričom sa uvoľní 36 jednotiek energie.
b) anaeróbne- t.j. za neprítomnosti kyslíka čo je typické pre bunky baktérii. Pri tomto spôsobe dýchania sa glukóza štiepi na alkohol a uvoľňujú sa dve jednotky energie.


3.Delenie buniek, organizmy, spoločné znaky

Príčinou rastu organizmov je delenie buniek. Pri delení buniek sa najčastejšie z materskej bunky vytvoria dve dcérske bunky. Delenie buniek riadi mitóza a prebieha cez štyri fázy, a to: profáza, metafáza, anafáza, telofáza. V profáze sa chromozómy skracujú, zhrubnú a z cytoplazmatických vlákien sa vytvárajú dve deliace vretienka. V metafáze sa každý chromozóm v jadre

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Biológia SOŠ 2.9605 378 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.