Tento chránený prírodný výtvor je jeden z najvzácnejších a najpozoruhodnejších prírodných javov u nás. Objavil ju 15.7.1870 banský inžinier E. Ruffinyi so spoločníkmi. Už od roku 1871 ju sprístupnili verejnosti. V roku 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Vchod do jaskyne je v severnom úbočí vrchu Duča vo výške 969,5 m, dĺžka jaskyne dosahuje 1368 m. Priestory jaskyne od vstupného otvoru postupne klesajú, čo spolu so severnou orientáciou umožňuje v zimnom období klesanie studeného vzduchu a celkové podchladenie priestorov. V letnom období sa zase teplejší vzduch s menšou špecifickou hmotnosťou nemôže dostať do jaskynných priestorov, čím sa priemerná teplota v jaskyni udrží pod hodnotou 0 °C po celý rok. Dlhodobým opakovaním tohto cyklu vzniklo zaľadnenie jaskynných priestorov. Bohatá výzdoba má útvary do značnej miery vytvarované prúdením vzduchu. Podlahový ľad dosahuje hrúbku 25 m. Na celkovo známej dĺžke 1368 m je viac než 125 000 m kubických ľadu.

Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najkrajšie a čo do množstva ľadovej výzdoby najbohatšie jaskyne sveta.Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji v Spišsko-gemerskom krase, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie krasové územia v strednej Európe. Leží na území Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne je na severnom svahu planiny Duča v nadmorskej výške 969 m. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových steinalmských a wettersteinských vápencoch stratenského príkrovu. Jej podzemné priestory zahrňujú tri vývojové úrovne. Vymodeloval ich paleotok Hnilca, ktorého vody prenikali pozdĺž tektonických porúch a medzivrstevných plôch vápencov. V období aktívnej riečnej modelácie vytváranie jaskyne súviselo s vývojom Stratenskej jaskyne, s ktorou pôvodne tvorili jednu súvislú jaskyňu. Neskôr sa jaskynné chodby prerušili rútením v priestore prepadliska Duča.Hlavnú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 m (celkové vertikálne rozpätie jaskyne je 112 m), ktorá vznikla preborením skalných pilierov medzi hornými vývojovými úrovňami. Z väčšej časti je vyplnená ľadom, miestami až pod strop, čím je rozdelená na samostatné časti (Veľká a Malá sieň, Ruffínyho koridor a Prízemie).

Čiastočne zaľadnený je Zrútený dóm, ktorého okraj zasahuje až pod prepadlisko Duča. Pôvodné oválne tvary riečnej modelácie sú takmer úplne deštruované rútením a mrazovým zvetrávaním. Zachovali sa však v horných nezaľadnených častiach jaskyne (Kvapľová a Biela sieň, Severná chodba). V dolnej časti je nezaľadnený Suchý dóm a Kvapľová pivnica. V nezaľadnených častiach sa vyskytujú aj stalagmity, stalaktity a niektoré iné formy sintrovej výplne.Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je -3,9 až +0,2 °C, relatívna vlhkosť 75 až 90 %. Teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8 až +3,5 °C, relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Dobšinská ľadová jaskyňa predstavuje najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) a netopiera Brandtovho (Myotis brandti) v strednej Európe. Z ostatných druhov sa zdržujú najmä netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica severská (Eptesicus nilssoni) a ucháč svetlý (Plecotus auritus). Doteraz sa v jaskyni zistilo 12 druhov netopierov. Z bezstavovcov je opísaný chvostoskok.