referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zdenka
Pondelok, 23. septembra 2019
Dýchacia sústava
Dátum pridania: 01.06.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: marekb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 191
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
Dýchacia sústava umožňuje živým organizmom pre život nevyhnutnú výmenu plynov. Živočíchy pomocou dýchacej sústavy získavajú kyslík a zbavujú sa oxidu uhličitého. Väčšina druhov rastlín naopak spracúva pri procese fotosyntézy oxid uhličitý a produkuje kyslík.Dýchacia sústava u ľudí a zvieratU ľudí a ostatných cicavcov sú hlavnou časťou dýchacej sústavy pľúca. Dýchacia sústava je zodpovedná za prívod vzduchu do a von z pľúc počas dýchania, teda za výmenu plynov.

Zloženie a funkcia
Dýchaciu sústava ľudí a zvierat môžeme rozdeliť na dve funkčne odlišné časti. Prvá, prívodná časť má za úlohu ohrev, zvlhčovanie a prečisťovanie vzduchu vstupujúceho do pľúc. Druhá, dýchacia časť, má za úlohu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a vzduchom.
•Prívodná časť
•nosová dutina (lat. cavum nasi)
•hrtan (lat. larynx)
•priedušnica (lat. trachea)
•prieduška (lat. bronchi)
•priedušnička (lat. bronchioli)

•Dýchacia alebo respiračná časť (z (lat. spyro = dýchať)
•pľúca (lat. pulmones)
•alveol (lat. alveoli)
•Ostatné časti
•popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo visceralis)

Dýchací plyn
Dýchací plyn je plyn, alebo zmes plynov určených na dýchanie. Ak nejde o čistý plyn (kyslík), nazýva sa aj dýchacia zmes. Prirodzeným dýchacím plynom je vzduch. Iný dýchací plyn sa môže používať z medicínskych dôvodov, alebo tam, kde je vzduch nedostupný alebo nevhodný na dýchanie. Väčšina umelých dýchacích plynov sa pripravuje zmiešavaním vzduchu s kyslíkom a/alebo inertnými plynmi.Bezpečný dýchací plyn musí spĺňať tri základné podmienky:1.Musí obsahovať dostatočné množstvo kyslíka na podporu životných funkcií, udržiavanie vedomia a činnosti organizmu, 2.nesmie obsahovať škodlivé zložky (najčastejšími neželanými prímesami dýchacích plynov sú oxid uhoľnatý a oxid uhličitý), nesmie sám o sebe nadobúdať škodlivé vlastnosti (napríklad kyslík je pri zvýšenom tlaku toxický). ŽivotŽivot je, podľa klasickej ešte starovekej definície, forma bytia živých bytostí (po latinsky: vivere est viventibus esse).

Prírodovedci túto definíciu pre jej metafyzickosť zamietajú, nemajú však náhradnú úplnú definíciu – presnejšie, štrukturálne a dynamické vlastnosti života sa podarilo definovať, fyzikálno-chemické nie.Vznik života z pohľadu prírodných viedNajstaršie paleontologické nálezy sú z obdobia spred minimálne 3,5 miliárd rokov. Sú to však už pomerne zložité mikroskopické bunkové útvary (mikrofosílie podobné dnešným siniciam).O priebehu evolúcie pred týmto obdobím existujú len hypotézy. Pôvod života každopádne treba hľadať dávno pred obdobím vzniku bunky. Nebunkové organizmy (Subscellulata) len zdanlivo nemožno považovať za typické živé organizmy. Ich jednoduchosť, a fakt, že ich základom nie je bunka, ich stavia do pozície niečoho nedokonalého a menejcenného. No život nemohol vzniknúť "skokom", a pôvodné nebunkové organizmy sú teda medzistupňom, primitívnymi formami života. Z nich sa nám viacero zachovalo do dnešných čias (i keď je otázne, či vo svojej pôvodnej štruktúre).V oblasti chemických teórií sa všeobecne sa za prvopočiatok života považujú pôvodné samoreplikujúce sa systémy, ktoré boli tvorené molekulami nukleových kyselín, pretože môžu riadiť syntézu komplementárnych molekúl.

Ide pritom hlavne o RNA, ktorú možno považovať za primárnu látku života, účasť DNA a bielkovín bola len neskorším zlepšením.Niektoré aspekty samotného vzniku týchto systémov sa už podarilo laboratórne dokázať v slávnom Millerovom pokuse z roku 1953, pri ktorom sa podarilo dokázať vznik aminokyselín a nukleotidov - stavebných kameňov bielkovín a nukleových kyselín - za podmienok praatmosféry. Neskôr sa tiež podarilo laboratórne dokázať aspekty mutácie a selekcie nukleových kyselín, ale chemický model schopný samoreplikácie a evolúcie sa nepodarilo dokázať.Zástancovia fyzikálno-chemických teórií zdôrazňujú, že ani vznik ani zánik živej bytosti nie je tým, čo ju odlišuje od neživej prírody, pretože zložité zákonitosti fyziologicko-chemických procesov živých bytostí sa neodlišujú od zákonitostí ostatnej prírody. Tento pohľad podporuje jednak teória fylogenetického vzniku života podľa „hypercyklu“ M. Eigena, ktorý je autokatalytickým samoreprodukčným systémom v prapolievke a jednak teória ontogenetického vzniku života E. Mayra, podľa ktorej život znamená „mať genetický program“, ktorý vo vhodnom prostredí automatický spôsobí fenotypické sformovanie tohto programu do podoby živého organizmu.

Mechanizmy, ktoré takéto modely postulujú, sa sčasti podarilo dokázať na procesoch embryonálneho vývoja (napr. indukcia, polarita, regulácia proporcií apod.)O definíciách života a dôsledkochPrvotná bola hore uvedená klasická definícia a jej podobné definície. Aristoteles, zakladateľ vedeckej biológie, definoval život v nadväznosti na Platóna) ako prítomnosť schopnosti samopohybu (tiež rastu a vnímania).

Podľa Aristotela živé bytosti nesú svoj vlastný cieľ (po grécky télos) v sebe. Rozlišoval tiež tri druhy života :
•vegetatívny (vegetatívny život rastlín; výživa, rast, rozmnožovanie)
•senzitívny (senzitívny život zvierat; vnímanie, pohyb, snaženie)
•racionálny (racionálny duchovný život človeka; schopnosť poznávať) Rastliny majú len vegetatívny, zvieratá vegetatívny a senzitívny a ľudia vegetatívny, senzitívny aj racionálny život. Každý stupeň zodpovedá inému stupňu schopnosti slobodne konať. Toto delenie sa dnes spravidla zamieta jednak kvôli existencii vírov a iných medziforiem a jednak sú proti sociobiológovia a zástancovia evolučnej teórie poznania.

Dnes sa teda v prírodných vedách na účely definície života uprednostňuje opis statických a dynamických vlastností živých bytostí, pričom je samozrejme predpokladom, že definujúci abstrahuje od života jeho samého. Filozofická biológia však dodnes viac-menej používa Aristotelovu definíciu (samopohyb, télos atď.) a považuje subjektivitu živej bytosti za základ pochopenia života, pričom statické a dynamické procesy chápe ako druhotné – ako podmienky pre uvedenú subjektivitu.Tieto dve koncepcie (prírodovedecká koncepcia a koncepcia filozofickej biológie) si vlastne konkurujú už od staroveku. Výber koncepcie je však aj dnes rozhodujúci, lebo má praktické následky. Pri prírodovedeckej koncepcii (1) nevznikajú žiadne etické ani politické „predpisy“ pre zaobchádzanie so živými tvormi v oblasti ochrany prírody a zvierat a zaobchádzania s ľuďmi, (2) v medicíne potom platí koncepcia iatrotechnológie, čiže chápania choroby ako poruchy stroja a lekára ako opravára, a zdravie sa chápe ako „pocit úplnej telesnej, duchovnej a sociálne pohody človeka“ (čo by pri dôslednom dodržovaní bolo pre ľudstvo osudným).

Našťastie sa však v medicíne uplatňuje aj staroveká filozofia, a teda filozoficko-biologická koncepcia, ktorá je vyjadrená Hippokratovou prísahou, ktorá zakotvuje akúsi lekársku stavovskú etiku (úctu pred životom) nevyplývajúcu z prírodovedeckej koncepcie života.Pokusy o prírodovedeckú definíciu životaLen o planéte Zem vieme s určitosťou, že sa na nej vyvinul a vyskytuje život, že je na nej prítomná biosféra, sféra, ktorá umožňuje vhodné podmienky pre život. Podstata všetkých živých organizmov (teda života) tak ako ich chápe väčšina prírodovedcov je hmotná (materiálna).Prírodovedci sa väčšinou zhodujú, že živé organizmy majú tieto (dynamické) vlastnosti:
•metabolizmus (schopnosť získavať energiu zo živín pre svoje životné pochody)
•schopnosť reprodukcie
•schopnosť mutácie (zmeny dedičnej informácie)
•individualizovanosť (jasná oddelenosť od okolia)
•možnosť rastu, diferenciácie
•prípadne aj sila aktívne odpovedať na zmeny prostredia

Sedem pilierov života
Jednu z definícií života vytvoril Daniel E. Koshland Jr.:„Živý organizmus je organizovaná jednotka, ktorá môže uskutočňovať metabolické reakcie, brániť sa pred poškodením, reagovať na podnety a byť možným partnerom pri rozmnožovaní.“ Keďže ani táto definícia nie je plne uspokojivá, určil tiež sedem pilierov života, ktoré určujú život na Zemi (inde vo vesmíre by život mohol mať teoreticky i iné vlastnosti).1.Program.Programom je organizovaný plán určujúci jednak zložky všetkého živého, jednak ich vzájomné pôsobenie, pretrvávajúce v čase. Program pozemských bytostí je daný genómom, súborom deoxyribonukleových kyselín (DNA) a jeho zložky - gény - kódujú (určujú) i jednotlivé časti, ale aj ich vzájomné pôsobenie.

Program živých bytostí sa kopíruje pri prechode z jednej generácie na druhú (replikuje, zdvojuje) a zostáva trvale zachovaný vo všetkých následných generáciách, i keď v ňom môžu nastávať zmeny (mutácie). Gény teda kódom určujú všetko ostatné: chemické zložky ako sú bielkoviny, nukleové kyseliny a všetko, čo v živom organizme uskutočňuje chemické reakcie. V DNA je tento program zhrnutý a udržuje sa po celú dobu života druhu na Zemi. 2.Improvizácia.Živá bytosť žije v prostredí, do ktorého sa narodila. Je málo významnou zložkou prostredia: nemôže naplno ovplyvňovať zmeny a hrozby zo svojho prostredia, na zmeny musí reagovať, musí mať schopnosť zmeniť svoj prvopočiatočný program. Život na Zemi sa udržuje zmenami pôvodného programu - mutáciami (zmenami v genetickom kóde) a selekciou (Darwinov prirodzený výber)3.Kompartmentalizácia.Všetky deje v živých organizmoch sa uskutočňujú v oddieloch (kompartmentoch), oddelených membránami. Látky cez tieto membrány prechádzať môžu, ale membrány tiež môžu aj zabrániť prechodu látok nežiadúcich alebo jedovatých.

Kompartmenty sú vnútri buniek, aj bunky sú kompartmenty a nakoniec aj orgány, zhluky buniek so špecializovanou funkciou sú v živých telách výkonnými štruktúrami s integrovanou funkciou. Tretí pilier zabezpečuje správny smer chodu chemických reakcií a ich intenzitu, tiež správnu koncentráciu reagujúcich látok. Kompartmentalizácia vnútra buniek, i buniek samotných, či orgánov, je nevyhnutná pre ochranu buniek pred nežiadúcimi vplyvmi prostredia. 4.Pohyb energie (metabolizmus).Všetky živé organizmy musia mať zaručenú rovnováhu v rozložení chemických látok v tele. Táto rovnováha je však dynamická a stále sa mení. Je to otvorený systém metabolizmu. Väčšina chemických reakcií nastáva vo vnútri buniek a k ich uskutočneniu je potrebný trvalý prísun kyslíka, rôznych iónov, katalyzátorov. Niektoré látky do živých organizmov prichádzajú z vonkajšieho prostredia - kyslík u živočíchov, oxid uhličitý u rastlín. Ide o otvorený systém s potrebou stáleho prísunu energií. Recykluje sa energia zo slnečného žiarenia, z fotosyntézy rastlín, tvoriacich z vody a oxidu uhličitého cukry.

To je základný pilier života na Zemi. 5.Regenerácia.Pri všetkých telesných pochodoch sa systémy opotrebovávajú, stráca sa energia a vzniká potreba kompenzovať opotrebenie i straty - k tomu slúži regenerácia. Tento proces obnovovania však nie je celkom dokonalý a na zachovanie druhu sa vytvárajú noví jedinci - systém sa rozmnožuje (pohlavne alebo nepohlavne). Nový jedinec začína od začiatku a jeho systémy sú mladé, opotrebením nedotknuté. 6.Adaptácia.Nadväzuje na druhý pilier - improvizáciu. I improvizácia je istou formou adaptácie, je však pre akútne nebezpečenstvo pomalá - prirodzeným výberom zaisťuje v lepšom prípade prežitie druhu, no nie jedinca. Adaptačná reakcia jedinca musí byť rýchla, okamžitá. I bolesť je jedným z adaptačných mechanizmov, hlad je inou formou...

Schopnosť adaptácie je v podstate závislá na pilieri číslo dva - na tom, či gény nám dávajú schopnosť napr. vynájsť topánky, ak si na tvrdom podklade zraňujeme nohy. 7.Izolácia.Súčasne v tele prebiehajú tisíce reakcií, ale svojou ohraničenosťou každá slúži len svojmu predeterminovanému účelu. Môže sa však stať, že sa táto ohraničenosť (izolácia) naruší a vzniká choroba. (Napr. hladina hormónov štítnej žľazy je zložitými mechanizmami udržovaná v norme – ak sa táto izolovanosť jej regulácie naruší, vzniká choroba. Nádory sú tiež príkladom narušenia užitočnej ohraničenosti v tele.)
 
Podobné referáty
Dýchacia sústava SOŠ 2.9255 227 slov
Dýchacia sústava SOŠ 2.9642 598 slov
Dýchacia sústava SOŠ 2.9560 690 slov
Dýchacia sústava GYM 2.9496 1359 slov
Dýchacia sústava GYM 2.9816 6507 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.