referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Utorok, 20. októbra 2020
Bunka
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dievcatko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 278
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.2
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 8m 40s
Pomalé čítanie: 13m 0s
 
1.BUNKA

Bunka je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou všetkých živých sústav. Veda, ktorá skúma všetky javy na úrovni bunky, sa nazýva cytológia. CHEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY

Bunka obsahuje 60 - 90 % vody. Ak vodu odparíme, získame sušinu. Jej hmotnosť tvorí 10 - 40 % celkovej hmotnosti bunky. V sušine sa nachádzajú látky anorganické, asi 1 - 10 % a látky organické, ktoré tvoria väčšinu sušiny. Z organických látok sú najčastejšie zastúpené bielkoviny, potom sacharidy, tuky a vždy aj nukleové kyseliny. Význam vody v bunkách

Voda je základná podmienka života. Je to účinné rozpúšťadlo mnohých látok. Takmer všetky chemické reakcie, ktoré sú pre bunku dôležité, môžu prebiehať len vo vodných roztokoch. Tvorí hydratačný obal bielkovín a nukleových kyselín a umožňuje ich biologickú aktivitu. Má takisto dôležitú úlohu pri biochemických dejoch. Má termoregulačnú funkciu. Je reaktantom niektorých reakcií, napr. fotosyntéza, hydrolýza. Základné organické látky buniek

Všetky organické látky sú zlúčeniny uhlíka. Atómy uhlíka majú schopnosť sa navzájom sa viazať a utvárať rozlične dlhé reťazce, ktoré sú základom molekúl organických látok. Najdôležitejšie sú bielkoviny, nukleové kyseliny, sacharidy a tuky. BIELKOVINY - sú makromolekulové zlúčeniny, ktoré vznikajú spájaním AK peptidovou väzbou. Takto vzniknutý reťazec sa nazýva polypeptidový reťazec. Bielkoviny sú najčastejšie zložené z niekoľko 100 aminokyselín. Poznáme 20 druhov aminokyselín.
Funkcie bielkovín: sú stavebnou súčasťou všetkých bunkových štruktúr, tvoria koloidy v cytoplazme, pútajú vodu, všetky enzýmy, ktoré katalyzujú väčšinu chemických reakcií v bunke, sú enzýmy, majú význam pri metabolizme ostatných látok, takisto majú význam pri regulácii dejov v organizme, napr. hormonálne riadenie (niektoré hormóny sú bielkovinového charakteru) a imunitná ochrana (protilátky sú bielkoviny). V niektorých prípadoch sú bielkoviny aj zásobou energie a aminokyselín. NUKLEOVÉ KYSELINY - vznikajú spájaním nukleotidov. Každý nukleotid je zložený z dusíkatej organickej bázy, cukru s piatimi uhlíkmi (pentózy) a kyseliny fosforečnej. Niektoré NK majú cukor ako ribózu, preto sa nazývajú kyseliny ribonukleové - RNA. Druhým typom sú kyseliny deoxyribonukleové - DNA, ktoré obsahujú cukor deoxyribózu. RNA a DNA sú zložené zo 4 rozličných nukleotidov. Molekulu DNA tvoria dve vedľa seba prebiehajúce polynukleotidové reťazce. Množstvo NK je pomerne malé, ich význam je však prvoradý.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Bunka SOŠ 2.9739 438 slov
Bunka SOŠ 2.9619 3998 slov
Bunka SOŠ 2.9701 299 slov
Bunka SOŠ 2.9079 360 slov
Bunka SOŠ 2.9531 438 slov
Bunka SOŠ 2.9457 2076 slov
Bunka SOŠ 2.9732 1442 slov
Bunka SOŠ 2.9921 1228 slov
Bunka SOŠ 3.0079 743 slov
Bunka GYM 2.9570 1675 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.