referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Vyššie rastliny
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ed.hunter
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 844
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 20s
Pomalé čítanie: 9m 30s
 
Patria sem prevažne autotrofné, mnohobunkové eukaryotické rastliny s trvalými a pravými pletivami, ktoré sú funkčne špecializované a stavebne diferencované. Živé bunky majú zreteľné jadro a bunkovú stenu, ktorú tvorí celulóza a hemicelulóza a neobsahuje chitín. Bunky, ktoré zabezpečujú fotosyntetickú asimiláciu, majú v chromatofóroch chlorofyl a, b a karotenoidy. Výtrusy machorastov, ako aj ostatných oddelení - plávúňorastov, prasličkorastov a sladičorastov, i mikrospóry (peľové zrnká) semenných rastlín vznikajú rovnakým spôsobom - tetradogenézou materskej bunky. Pohlavné rozmnožovanie sprevádza antitetická rodozmena, v ktorej sa postupne zoslabuje pohlavná - gametofytická generácia a zosilňuje nepohlavná generácia - sporofytická, Telo vyšších rastlín - sporofyt (kormus) je rozčlenené na základné orgány - koreň, stonku, listy a výtrusnice a má bohato vyvinutú sústavu vodivých a krycích pletív. Z biochemických vlastností vyšších rastlín treba spomenúť schopnosť tvorby lignínu, kutínu a suberínu, ktoré zabezpečujú ochranu tela rastlín pred vyschnutím a tým aj ich existenciu a rozšírenie na pevnine. Medzi vyššími rastlinami je niekoľko samostatných vývojových línií, ktorých pôvod treba hľadať v prvých suchozemských cievnatých rastlinách, v oddelení rýniorastov (Rhyniophyta). Z nich sa vyvinuli reprezentanti gametofytickej vývojovej vetvy (machorasty - Bryophyta), aj reprezentanti sporofytickej vývojovej vetvy, ktorá má absolútnu prevahu a sledujeme v nej niekoľko vývojových smerov, založených hlavne na rozdielnom vzniku a pôvode listov, ako aj umiestnení výtrusníc. Z výtrusných cievnatých rastlín majú osobitné postavenie prútovkorasty (Psilotophyta), ktorým sa vyvinuli listy emergenčného (enačného) pôvodu - enafyly. Ďalšie dve oddelenia - plavúňorasty (Lycopodiophyta) a prasličkorasty (Equisetophyta) predstavujú skupinu rastlín s mikrofylovým typom listov, s čím je v korelácii tzv. stachyospória, pri ktorej boli pôvodne výtrusnice umiestnené na útvaroch stonkového pôvodu, na sporangiofóroch. V poslednom
oddelení - sladičorasty {Polypodiophyta} majú zástupcovia listy megafylového typu, s čím je v korelácii tzv. fylospória, pri ktorej sú výtrusnice od začiatku vývoja umiestené na plochých výtrusných listoch, na sporofyloch.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Vyššie rastliny SOŠ 2.9608 1683 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.