Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vyššie rastliny
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ed.hunter | ||
Jazyk: | Počet slov: | 844 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 6m 20s |
Pomalé čítanie: | 9m 30s |
Na tieto dva vývojové prúdy nadväzujú svojím pôvodom aj semenné rastliny, Na mikrofylovú vetvu sa viažu kordaitorasty (Cordaitophyta) a borovicorasty (Pinophyta), na megafylovú vetvu zasa lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta), cykasorasty (Cycadophyta), prevažná časť lianovcorastov (Gnetophyta) s výnimkou chvojníkov a napokon magnóliorasty ako najmladšie, ale súčasne aj najvyspelejšie oddelenie rastlinnej ríše. Výtrusné cievnaté rastliny sú len z časti rôznovýtrusné, semenné rastliny sú úplne heterospórické a vyznačujú sa tvorbou semena na rozmnožovanie.
Machorasty:
Sú to mnohobunkové, autotrofné, výtrusné a najdokonalejšie stielkaté rastliny. I keď v rastlinných systémoch sú už medzi vyššími cievnatými rastlinami, telo nemá ešte pravé cievne zväzky. Iba pri najdokonalejších zástupcoch sú to predĺžené povrazce buniek (hydroidy a leptoidy), ktoré majú funkciu vodivých elementov, ale väčšie chýbajú. Stielka machorastov má dve základné podoby. Pri nižšie organizovaných skupinách je lupeňovitá (frondózna), pri dokonalejších je listnatá (foliózna), rozlíšená na pakorienky (rizoidy), pabyľka (kauloidy), palisty (fyloidy). Machorasty sú charakteristické osobitnou modifikáciou rodozmeny, ktorá sa nazýva antitetická. Pohlavná generácia (gametofyt) je haploidná, má vegetatívne orgány (pakorienky, pabyľka, palisty) i generatívne (zárodočník a plemenníček). Nepohlavná generácia (sporofyt) je diploidná a pri najdokonalejších rozlíšená na nôžku, stopku a výtrusnicu, v ktorej vznikajú po redukčnom delení (meióza) opäť haploidné výtrusy. Okrem pohlavného rozmnožovania (oogamia) sa rozmnožujú aj nepohlavne (výtrusmi) a vegetatívne (púčikmi a útržkami stielky), Machorasty sú starou skupinou rastlín, ktorej vznik a vývoj nie je zatiaľ uspokojivo vysvetlený. Patrí k nim spolu asi 25 000 druhov rastúcich na najrôznejších biotopoch zemegule, Rozdeľujú sa na 3 triedy, Trieda pečeňovky (Hepaticopsida), vyskytujú sa formy frondózne i foliózne (Marchantia, Riccia, Conocepbalum, Plagiochila, Radula, Frulania, Metzgeria, ophocolea). Trieda rožteky (Anthocerotopsida), jestvujú len lupeňovité formy, typickým predstaviteľom je Anthoceros agrestis, teda machy (Muscopsida), ide o najvýznamnejšie organizovanú a najbohatšiu triedu. Známe sú rody Sphagnum, Andreaea, Polytrichum, Atrichum, Bryum, Hypnum, Dicranum, Funaria, Hylocolnium. Nasledujúce oddelenia výtrusných cievnatých rastlín boli a sú často ešte aj dnes spájané do jedného celku ako papradorasty (Pteridophyta).
Podobné referáty
Vyššie rastliny | SOŠ | 2.9608 | 1683 slov |