referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2019
Polárne oblasti
Dátum pridania: 10.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zabaaa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 337
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 0s
Pomalé čítanie: 9m 0s
 

Výskyt:  za polárnym kruhom; Antarktída, Arktída, Grónsko, severná Kanada, S Rusko,Alijaška

Antarktída - názov Antarktis je odvodený z gréčtiny. Anti=proti, Arktikos= severný
                  - svetadiel, ktorého celková rozloha je 13 975 000 km2.
                  - Od Južnej Ameriky delí Antarktídu Drakov prieliv. 
                  - obklopená studenými búrlivými vodami Tichého, Atlantického a Indického oceánu.

Arktída
- názov odvodený z gréckeho pomenovania súhvezdia Veľkého voza- Arktos, pod ktorým oblasť leží.
            - rozloha- 26,5 milióna km2. Z toho 18,5 mil. km2 pokrýva more a zhruba 7,9 mil. km2 sú ostrovy a pevnina

Grónsko- z väčšej časti leží za polárnym kruhom.
              - z rozlohy 2 175 596 km2 nie je iba 324 000 km2 pokrytých ľadom. 
              - ľadovce pokrývajú 1,8 mil. km2 

Podnebie a klimatické podmienky
:

- polárne podnebie (Arktída a Antarktída), suché podnebie polárnej púšte (Americko-Grónska časť)
- Priemerná ročná teplota klesá pod -10°C. Teploty v lete vystúpia na -21°C a v zime môžu klesnúť na -68°C až -88°C. Tieto nízke teploty vytvárajú z polárnych oblastí najmenej pohostinnejšie miesta na Zemi.
- Dochádza tu k striedaní polárneho dňa a noci:

▪Polárna noc
(zima) tu môže trvať až 7-9 mesiacov (J pól- 186 dní, S pól- 179 dní). Teploty sa pohybujú pod bodom mrazu (cca -30°C), zúria snehové víchrice a väčšinu dňa je úplná tma.
▪Cez polárny deň (leto) je takmer celých 24 hodín denné svetlo, teplota občas stúpa nad nulu (+1°C) a časť ľadu sa topí.

- Zrážky sú tu vo forme snehu , ktorý sa aj v lete mení na ľad. Ročný úhrn je 100-200mm.  Antarktída môže byť klasifikovaná ako púšť, lebo tu spadne ročne 7 mm zrážok v podobe vody. Nepršalo tu už asi 1 000 000 rokov. 
- na Antarktíde zúria časté, prudké a dlhotrvajúce víchrice, ktoré polárnikom sťažujú život viac než mrazy.
- v polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten podmieňuje vznik oblastí výsokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami.

Georeliéf a pedosféra:

- mačinovo-rašelinové pôdy subpolárnych lúk a riedkych lesov, tundrové pôdy, ktoré prechádzajú na severe do surových arktických pôd
- ľadovcové procesy (trógy, kary, morény)
- ľadovec sa vlastnou hmotnosťou pomaly posúva po svahoch pevniny k moru. Tam sa odlamuje a vznikajú kryhy.
- Grónsko a arktické súostrovie Kanady z veľkej časti pokrýva ľadovec. Na nezaľadnených častiach pevniny je na večne zamrznutej pôde tundra, ktorá prechádza do subarktickej tajgy
- Pôdu tvorí vrstva ľadu, niekde hrubá až 2km. Ostrovy su obklopené ľadovcovými kryhami.

- Antarktída- celý svetadiel, okrem malej časti pobrežia a najvyšších skalnatých vrcholov je pokrytý súvislým ľadovým krytom s početnými trhlinami. Priemerná hrúbka ľadu je 2500 m, ale maximum je až 4500 m. Tento ľad pokrýva až 95% povrchu svetadielu a obsahuje najväčšie zásoby sladkej vody na svete. Hmotnosť ľadu tlačí pevninu pod hladinu mora. Najvyšším vrcholom kontinentu je Vinson Massi (5140 m.n.m).

- Arktída- tvorí ju Severný ľadový oceán, ktorý je po väčšinu roka zamrznutý, alebo pokrytý plávajúcimi ľadovými kryhami. Je obklopená najsevernejšími výbežkami Európy, Kanady a Ázie. Tvoria sa tu sanstrugi - silným vetrom naviaty sneh, ktorý vytvára hlboké žľaby. 

Rastlinstvo a živočíšstvo:

- polárnou hranicou lesa nízke stromy prechádzajú do krovitých foriem (podzóna krovitých tundier). Smerom k pólom sa výška krov zmenšuje a nastupujú bylinné a macho-lišajníkové porasty. Tie vystrieda studená pustatina s machmi a lišajníkmi
 - žijú tu najmä kurovité vtáky, lumíky, pižmoň severský, polárny líška, veľryby, kosatce,...

- Arktída- cez leto sa tu objavujú sťahovavé vtáky a cicavce, napr. severoamerický sob karibu, vlk, medveď a divé husi. Pižmoň východný a polárna líška tu zostávajú aj cez zimu. V oceáne je hojnosť planktónu a rýb, ktoré slúžia ako potrava pre väčšie zvieratá- tulene, veľryby, mrože a polárne medvede.

- Polárne (ľadové) medvede majú zavalité a ťažké telá s krátkymi hrubými nohami a malé chvosty. Chodidlá sú ploché a veľké, každé je vybavené piatimi ostrými pazúrmi, ktoré sú nezatiahnuteľné. Celé telo pokrýva hustý kožuch a hrubá vrstva tuku. Ľadový medveď je veľmi dobrý plavec a je schopný preplávať vzdialenosť aj 35 km. Pláva najmä pohybom predných nôh a pomocou zadných kormidluje.

- Antarktída- existuje tu len málo živočíchov, ktorí by sa živili na súši. Z morských vtákov sú to len saprofágne druhy, ako sú hnedé čajkovité vtáky- chaluhy, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete. Tieto vtáky sú schopné si tu nájsť čokoľvek, čo im poskytuje živiny. Chaluha arktická je jedným z troch druhov vtákov trvalo obývajúcich najstudenšie oblasti Antarktídy. Ďalšie dva druhy sú tučniak cisársky a fulmar antarktický. Ale jedinými vtákmi, ktorí prezimujú na pobreží sú tučniaky. Chaluhy a fulmari sem prilietajú len v lete za potravou.

Tučniaky sú jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť  v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské prichádzajú na svet počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom.

Vo vnútrozemí žije len drobný hmyz a roztoče, ale pri okrajoch je život pestrejší. V oceáne žije mnoho malých morských živočíchov známych pod názvom krill, ktorý slúži ako zdroj potravy pre väčšie tvory. Je tu mnoho veľrýb, tuleňov a uškatcov.

Tuleň leopardí meria 3,6m, váži 450 kg a má ostré zuby v silných čeľustiach. Tučniak a tuleň sa často sami stávajú potravou kosatiek. Lovia výhradne iba v mori, hľadajú ryby a iné morské živočíchy.

Kosatka dravá
je najväčší druh delfínov. Samci merajú do 9m a samice do 6m. Dokážu plávať rýchlosťou 60 km/hod. Majú čierny chrbát s vysokou chrbticovou plutvou a biele brucho.

Vráskavec ozrutný je najväčšie zviera na Zemi. Meria cez 30 m a váži cez 130 ton. Živí sa určitým druhom rýb. Najviac vráskavcov sa nachádza práve v Antarktíde. Ale i cez veľkú ochranu už je ich na svete len cez 6000. V minulosti sa zabíjali hlavne pre ich tuk.

Prírodné zdroje

V horských masívoch Antarktídy sú bohaté ložiská nerastných surovín (zlato, železo, čierne uhlie). V okolitých moriach sa vyskytuje zemný plyn a ropa.

Grónsko má najväčšie zásoby kryolitu na svete. Kryolit sa vyváža do sveta ako nerast potrebný pri výrobe hliníku.

Na Arktíde, Aljaške, v Kanade a Rusku sú zásoby uhlia, ropy a zemného plynu. Z obáv o životné prostredie v tejto oblasti a pre vysoké náklady na ťažbu je čerpanie týchto zdrojov obmedzené. V dôsledku nadmerného rybolovu sa výrazne znížilo množstvo rýb a na obnovu pôvodného stavu sa zaviedli v rybolove kvóty.

Obyvateľstvo:

Antarktída- neobývaná

Arktída- osídlenie je veľmi riedke, človek trvale obýva len okrajové oblasti. Obývajú ju napr.: Saamovia (Laponci), Jakuti, Nenci, Inuiti (Eskimáci)

Grónsko- má 58 000 obyvateľov, ktorí sú pôvodom Eskimáci, alebo Dáni a väčšina z nich žije na juhozápade pri pobreží. Hustota zaľudnenia je veľmi nízka- len 0,027 ob. na km2

 
Podobné referáty
Polárné oblasti SOŠ 2.9639 637 slov
Polárne oblasti GYM 2.9442 410 slov
Polárne oblasti 2.9476 1026 slov
Polárne oblasti GYM 2.9744 194 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.