referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Sobota, 16. októbra 2021
Plazy
Dátum pridania: 17.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: LostSpirit
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 107
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.4
Priemerná známka: 2.92 Rýchle čítanie: 28m 0s
Pomalé čítanie: 43m 30s
 

1.0 Všeobecná charakteristika plazov

Plazy sú prvé stavovce, ktoré sa úplne prispôsobili životu na suchej zemi. Počas embryonálneho vývoja sa u nich prvýkrát tvoria zárodočné obaly – amnion, allantois a serosa. Tvar ich tela je veľmi rozmanitý, môže byť beznohý, pretiahnutý, či okrúhly. Telo im pokrýva suchá koža, na ktorej sa nachádzajú rôzne rohovinové deriváty – šupiny, pancier, štíty. Ich kostra je celá kostená, ak majú končatiny, sú zvyčajne päť alebo štvorprsté. Tráviacu sústavu plazov tvorí: ústna dutina, pažerák, hrubostenný vakovitý žalúdok ústiaci do dvanástnika, tenké a hrubé črevo, dopĺňa ju pečeň so žlčníkom a žlčovodom. Všetky plazy dýchajú pľúcami. Ich srdce je rozdelené na dve predsiene a dve čiastočne oddelené komory, krokodíly majú najdokonalejšie srdce. Plazy majú ako prvé druhotnú kôru koncového mozgu, zo zmyslov majú dobre vyvinutý zrak a čuch a tiež osobitné zmyslové orgány – Jacobsonov orgán a temenné oko. Vylučovaciu sústavu tvoria pravé obličky. Plazy sú oddeleného pohlavia, dochádza u nich k vnútornému oplodneniu a zo zárodkov sa priamo vyvíjajú mláďatá.

2.0 Evolúcia

Plazy sa na Zemi objavili približne pred 340 miliónmi rokov. Vyvinuli sa z jednoduchých foriem obojživelníkov. Prvé plazy sa od svojich predkov odlišovali dvoma výraznými znakmi. Vyvinula sa im tvrdá, suchá a šupinatá koža, ktorá ich chránila pred odieraním. Druhým, ešte dôležitejším znakom, bolo to, že začali klásť vajcia s pevnou vonkajšou vrstvou, ktorá chránila embryo vyvíjajúce sa vo vnútornom vaku (amniovej dutine), vyplnenom plodovou vodou, pred vonkajším prostredím. Vďaka tomu boli plazy schopné presťahovať sa ďalej od okrajov vodných plôch, ku ktorým boli dovtedy obojživelníky pripútané, a tak osídlili pevninu.


Začiatkom permu spôsobili zmeny podnebia ubúdanie močiarov a s nimi aj obojživelníkov. V mezozoiku (pred 230-70 miliónmi rokov) začali plazy vytvárať obrovskú škálu rôznych druhov a stali sa dominantnými živočíchmi na súši. Korytnačky sa odčlenili pomerne skoro a už pred 200 miliónmi rokov sa vyskytovali aj druhy podobné dnešným. O niečo neskôr sa plazy začali rýchlo diferencovať. Medzi novými radmi, ktoré sa objavili, boli dinosaury, pterosaury (lietajúce plazy) spolu so skupinami, ktoré prežili dodnes – krokodílmi a hatériami. Neskoršia vývojová línia plazov viedla k šupináčom, obrúčkovcom a nakoniec k hadom.
Z približne dvadsiatich známych radov, ktoré prežívali v období druhohôr, prežili do súčasnosti len štyri.

3.0 Telesné znaky

„Vonkajšia stavba tela plazov je nesmierne rozmanitá, siaha od dlhých, tenkých a beznohých tiel hadov až po krátke, pevné, pancierom pokryté telá korytnačiek. Naproti tomu pre všetky skupiny plazov sú charakteristické šupiny (podrobnejšie viď. Štruktúra kože), ktoré ich chránia pred odrením, útokom predátorov, parazitmi a dehydratáciou. Šupiny jednotlivých skupín plazov sa značne odlišujú a u niektorých druhov sú rôzne dokonca aj na jednotlivých častiach tela. Pigment pod šupinami dodáva týmto živočíchom špecifické sfarbenie a vzory, ktoré môžu byť dôležité pri obrane, maskovaní alebo pri dvorení. U niektorých plazov (hlavne u samcov jašterov) vytvárajú skupiny šupín impozantné hrebene, rohy a iné výrastky, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri dvorení.


Vnútorná kostra plazov je kostená a vytvára pevný oporný systém, ktorý je oveľa odolnejší, ako majú obojživelníky, a vhodnejší pre život na súši. Na rozdiel od nôh cicavcov a vtákov podpierajú nohy plazov telo na bokoch, čo sa prejavuje na ich pohybe. Hady, spolu s väčšinou obrúčkovcov a niektorými jaštermi, nemajú nohy. Avšak niektoré skupiny hadov, napríklad veľhady a pytóny, majú viditeľné pozostatky po končatinách, čo naznačuje ich evolučnú príbuznosť s jaštermi.


Rozdiely v stavbe lebky odrážajú rozdielny vývojový pôvod jednotlivých skupín plazov a sú dôležitým klasifikačným znakom. Korytnačky nemajú na spánkoch žiadne otvory, kým krokodíly a hatérie majú na každej strane hlavy dva. Šupináče majú tiež dva otvory na každej strane, ale tie sú niekedy spojené do jedného veľkého otvoru.


Väčšine plazov kosti rastú aj v období pohlavnej zrelosti, z čoho vyplýva, že niektoré dlho žijúce jedince môžu dorásť do extrémne veľkých rozmerov.

3.01 Štruktúra kože

Koža plazov pozostáva z dvoch hlavných vrstiev: pokožky (vonkajšia vrstva) a zamše (vnútorná vrstva). Šupiny sú produktom pokožky, obsahujú rohovinovú zložku (keratín) a štruktúrou sú podobné ľudským vlasom a nechtom. Zamša obsahuje nervové zakončenia, krvné cievy a bunky, ktoré sú oporou pokožky a vyživujú ju. Šupiny hadov, na rozdiel od rybích, nie sú jednotlivé, preto ich plazy obmieňajú zvliekaním pokožky. To im umožňuje odstrániť opotrebovanú kožu a vytvoriť priestor pre rast tela. Hady zvliekajú kožu v jednom kuse, kým jaštery, korytnačky, krokodíly a hatérie ju zvliekajú po častiach. Keď had zvlečie kožu, je často pestrejšie sfarbený ako predtým.


Šupiny plazov sa výrazne odlišujú veľkosťou, tvarom a štruktúrou. Môžu byť hladké alebo drsné, môžu sa prekrývať ako škridly na streche, byť uložené tesne vedľa seba alebo je medzi nimi pás pružnej kože. Krokodíly majú šupiny spevnené kostenými plátkami.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Kolektív autorov, ZVIERA (Ikar, 2002)
Podobné referáty
Plazy SOŠ 2.9056 364 slov
Plazy SOŠ 2.9227 324 slov
Plazy SOŠ 2.9688 1165 slov
Plazy GYM 2.9347 573 slov
Plazy 2.9674 364 slov
Plazy 3.0124 778 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.