Hatérie sú jedinými žijúcimi potomkami skupiny plazov, ktorá žila asi pred 220-150 miliónmi rokov. Je to plaz podobný jašterom. Dnes sa vyskytuje už len na dvoch malých súostroviach pri pobreží Nového Zélandu. Hatérie cez deň odpočívajú v dierach v zemi a sú prevažne nočnými živočíchmi, občas ich vidieť vyhrievať sa na skalách. Majú veľmi pomalý metabolizmus, pri odpočinku sa nadychujú niekedy len raz za hodinu. Na rozdiel od iných plazov veľmi dobre znášajú chlad, takže sú aktívne aj pri nízkych teplotách okolo 12 ºC.
Telesné znaky hatérií
Hatérie majú veľkú hlavu, dobre vyvinuté končatiny a dlhý chvost, merajú asi 75 cm. V ich anatomickej stavbe sa zistila podobnosť s obojživelníkmi aj s rybami. Stavba lebky je odlišná od lebky jašterov, v jej zadnej časti sa nachádzajú dva otvory, zatiaľ čo jaštery majú väčšinou len jeden. Tiež sa líšia tým že nemajú vyvinuté ušné bubienky, stredné ucho a samčeky navyše nemajú vonkajší pohlavný orgán. Vývojovo zaujímavé je to, že má doteraz zachované temenné oko, čo je zriedkavý jav aj u niektorých iných druhov plazov. Neexistujú však žiadne dôkazy o jeho funkčnosti.
Potrava hatérií
Hatérie sa živia takmer výlučne hmyzom, rôznymi druhmi chrobákov, občas požierajú aj iné bezstavovce, slimáky, červy, žaby, drobné jaštery alebo vajcia a mláďatá vtákov, s ktorými spoločne obývajú podzemné hniezda. Potravu hľadajú po zotmení, v blízkosti svojej diery.
Rozmnožovanie hatérií
Samice kladú 8-15 vajec do malých hniezd pod zemou, ktoré prikrývajú. Mláďatá sa vyvíjajú pomerne dlho, 12-15 mesiacov. Hatérie rastú veľmi pomaly, trvá až 20 rokov, kým dospejú a dosiahnu dĺžku okolo 60 cm.
7.03 Hady
Hady sú predátory na vysokom stupni vývoja. Aj keď nemajú končatiny, očné viečka a uši, dokážu ľahko vyhľadať korisť dokonalými zmyslami. Všetky hady sú mäsožravce. Svoju korisť prehĺtajú v celku. Hady sú rozšírené na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy.
Telesné znaky hadov
Tvar tela hada odráža prostredie v ktorom žije: dlhé a tenké hady sú prispôsobené na šplhanie, hady žijúce v dierach sú väčšinou krátké a mohutné, majú krátky chvost a tupú prednú časť hlavy, hady žijúce v mori zas majú ploský, veslovitý chvost. Hady majú na rozdiel od ostatných plazov rad šupín aj na spodnej strane tela, ktoré im slúžia na zachytávanie sa o podklad.
Šupiny môžu mať rôzne tvary – hladké, ryhované, kýlovité či zrnité.
Vnútorná stavba tela je prispôsobená predĺženému tvaru tela. Vnútorné orgány, ako srdce či pľúca, sú dlhé a tenké, pričom sú usporiadané za sebou. Párové orgány sú striedavo rozložené v telovej dutine. Niektoré druhy majú funkčnú iba jednu časť pľúc, druhá je redukovaná. Morské hady majú zväčšené pľúca, časť z nich vytvára vztlakovú komoru.
Telo hada tvorí viac ako 400 stavcov, ktoré na seba nadväzujú a vytvárajú veľmi pohyblivú kostru. V telovej časti sú k stavcom pripojené rebrá, v chvostovej časti nie. Niektoré druhy hadov majú aj vyvinutý pletenec zadnej končatiny a niektoré aj zakrpatené zadné končatiny, ale žiadny had nemá vyvinutý pletenec predných končatín.
Primitívne hady majú masívnu lebku s malým počtom zubov. Väčšina ostatných hadov má hladkú lebku s voľne spojenými čeľusťami, takže ich môžu od seba oddialiť. Zuby sú upevnené v hornej a dolnej čeľusti alebo v podnebí. Jedové zuby môžu byť v prednej alebo zadnej časti ústnej dutiny.
Hady majú dobre vyvinutý čuch, ktorý dopĺňa Jacobsonov orgán; neustále vystrkujú rozoklaný jazyk a skúmajú tak svoje okolie. Štrkáče, niektoré veľhady a pytóny majú navyše termoreceptory, ktorými dokážu rozlíšiť aj malé zmeny teploty.
Pohyb hadov
U hadov sa vyvinulo viacero spôsobov pohybu, ktoré vyvažujú absenciu končatín. Pohyb zabezpečujú rebrá a svaly, ktoré sa na ne pripájajú, ale výsledný pohyb závisí aj od hmotnosti hada, rýchlosti a povrchu po ktorom sa pohybuje.
Priamočiary pohyb – Hady, ktoré majú ťažké telo, sú pomalé alebo sliedivo lovia korisť, sa presúvajú dopredu priamo, pričom sa zachytávajú voľnými koncami brušných šupín o nepravidelný povrch. Pri tomto spôsobe sa telo akoby vlní.
Bočný pohyb – Pri tomto pohybe had využíva nerovnosti terénu tak, že sa o ne opiera, čím vznikne vlnivý pohyb zo strany na stranu. Tento spôsob je bežný aj pri plávaní a šplhaní.
Harmonikový pohyb – Pri pohybe v podzemných dierach, had vystrčí jeden koniec tela a zaprie sa ním o stenu, druhým koncom sa tlačí dopredu.
Bočné vlnenie – Tento druh pohybu využívajú hady žijúce v horúcich púštnych oblastiach. Neplazia sa smerom dopredu s telom dotýkajúcim sa piesku, ale prehadzujú telo ponad povrch a pohybujú sa po diagonále, čím dochádza k čo najmenšiemu kontaktu s rozpáleným podkladom.
Lov a potrava hadov
„Niektoré hady sú potravne úzko špecializované, iné sa živia rôznou potravou. Malé živočíchy, ktoré sa nedokážu brániť, jednoducho chytia a prehltnú, kým živočíchy, ktoré sú väčšie a môžu sa lepšie brániť, musia najprv premôcť jedom alebo zovretím a až potom zjesť. Trávenie veľkej porcie sa začína v ústach pôsobením silných štiav a trvá veľmi dlho. Hadí jed je zmesou modifikovaných tráviacich štiav, ktorá obyčajne rýchlo pôsobí na nervový systém alebo krvný obeh koristi.“ Škrtiče usmrcujú svoju korisť tak, že zakaždým keď vydýchne, had zosilní zovretie, až kým neprestane dýchať. Pohyblivé čeľuste a elastická koža umožňujú hadom prehltnúť korisť, ktorá je väčšia ako ich hlava. Prehĺtanie veľkého úlovku môže trvať aj niekoľko hodín.
Rozmnožovanie hadov
Väčšinou hady kladú vajcia, ale časť z nich je živorodá. Druhy žijúce v miernom pásme sa zvyčajne pária na jar, potom ako sa prebudia zo zimného spánku a vajcia alebo mláďatá sa objavia v lete. Tropické druhy sa rozmnožujú podľa množstva zrážok, niekedy majú dlhú rozmnožovaciu sezónu, pričom kladú niekoľko znášok každý rok. Samce a samice sa navzájom vyhľadávajú pomocou chemických pachových stôp. Dvorenie je u hadov zriedkavé. Hady preukazujú malú rodičovskú starostlivosť, pytóny a niekoľko iných druhov sa obtočí okolo vajec a tak ich zohrieva. Mláďatá si pri liahnutí pomáhajú vaječným zubom, ktorý onedlho vypadne. Vo vajci sú stočené a v skutočnosti môžu byť až sedemkrát dlhšie ako vajce.
