Je to tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre, ale väčšinou je ťažko ekonomicky dostupný. Je striebrolesklý kov s malou hustotou, kujný a ťažný, dobrý vodič elektrického prúdu, tepla a odolný voči korózii. Odolnosť hliníka voči korózii súvisí s utvorením tenkej kompaktnej vrstvičky oxidu a hydroxidu na jeho povrchu, ktorá dokonale chráni. Pri zahrievaní na vzduchu sa hliník pri vysokej teplote oxiduje a reakcia je exotermická:

4 Al + 3 O2 → 2 Al2O3 Qm = - 3350 kJ.mol-1

Tak tiež je vysoko reaktívny, čiže ho v prírode nikdy nenachádzame samostatný vo „voľnom stave“. Väčšina hliníka je chemický zlúčená s prvkami od ktorých ho je ťažko oddeliť. Je schopný tvoriť kovalentné a koordinačné chemické väzby. Je akceptorom elektrónových párov.
Tvorí aj HYDRÁTOVÝ KÁTIÓN [ Al(H2O6)3+. Napriek tomu, že hliník je kov, viaže sa s ostatnými prvkami prednostne kovalentnou väzbou, ako som už spomínala, ( tvorba katiónu Al3+ je energetický nevýhodná). S HALOGÉNMI tvorí hliník HALOGENIDY HLINITÉ AlX3 .Z nich len FLUORID HLINITÝ AlF3 je iónovou zlúčeninou. Reakciou AlF3 s fluoridmi kovov vznikajú komplexné flurohlinitany obsahujúce ANIÓN (AlF6)3-,napr. HEXAFLUOROHLINITAN Na3(AlF6)- KRYOLIT.
Hlina obsahuje približne 25% hliníka, ktorý avšak zlúčený s kremíkom a kyslíkom v zlúčeninách, ktoré sa nazývajú KREMIČITANY HLINÍKA .
OXID HLIINITÝ Al2O3 ( KORUD sa používa ako šmirgeľ papier, čistý korud sa nachádza v prírode ako drahokam v 3 alotropických modifikáciách: RUBÍN, ZAFÍR, SMARAGD) a HYDROXID HLINITÝ Al(OH)3 sú podobne ako elementárny hliník amfotérne látky. Reagujú s vodnými roztokmi silných kyselín aj hydroxidov:

2 Al(OH)3 + 3 H2SO4 → Al2(SO4) + 6 H2O
Al(OH)3 + 3 H3O+ → [Al(H2O6)]3+
Al(OH)3 + NaOH → Na[Al(OH)4]
Al(OH)3 + OH- → [Al(OH)4]-


Redukčná schopnosť hliníka sa využíva pri získavaní niektorých kovov ( Mn, Mo, Cr, V ) z ich oxidov pri vysokej teplote ( 3000°C až 3500°C ). Táto metóda sa nazýva ALUMINOTERMIA. Hliník sa získava prevažne z rudy zvanej BAUXIT, ktorá je bohatá na hydrátový kysličník hlinitý. Náleziska bauxitu sa nachádzajú v mnohých častiach sveta vrátane AUSTRALIE, JAMAJKY, GUINEJI a RUSKU. Hliník sa získava z bauxitu elektrolýzou – jednotlivé zložky tejto chemickej zlúčeniny sa oddeľujú s použitím elektrického prúdu. Pri tradičnom proces sa bezvodný kysličník hlinitý získaní z bauxitu rozpustí v roztavenom kryolite.