referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Streda, 23. októbra 2019
Rádioaktivita
Dátum pridania: 26.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Matrix
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 522
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Rádioaktivita je dej, pri ktorom sa jadro atómu štiepi za vzniku lúčov, alebo častíc (žiarenia) pričom sa vytvorí jadro iného prvku. Rádioaktívne prvky sú také, ktorých jadrá sú postupne týmto spôsobom menené. Takéto jadrá sú zvyčajne nestabilné buď preto, že majú vysoké hmotnostné číslo, alebo preto, že majú nevyvážený počet neutrónov a protónov. Žiarenie je vo vežkých dávkach smrtežné.

Rádioizotop (rádioaktívny izotop): všeobecný termín pre rádioaktívnu látku. Je len niekožko prirodzene sa vyskytujúcich rádioizotopov, napr.: uhlík – 14 ostatné rádioizotopy sú umelo pripravené rôznymi spôsobmi.

Alfa častice: jeden z typov častíc vyžarovaných z jadra rádioaktívneho nuklidu. Ide vlastne o jadrá hélia, obsahujúce dva protóny a dva neutróny, ktorých relatívna atómová hmotnosť je 4 a náboj je plus 2. Pohybujú sa relatívne pomaly a majú malú schopnosť prieniku.

Beta častice: rýchlo sa pohybujúce častice emitované z rádioaktívneho jadra. Môžu to byť elektróny alebo pozitróny (sú to vlastne elektróny s kladným nábojom) a môžu prenikať prostredím s nízkou hustotou alebo malou hrúbkou, napr.: papierom.

Gama žiarenie: lúče zvyčajne vyžarované z atómového jadra po alfa alebo beta časticiach. Majú formu vlnenia (podobne ako svetlo, alebo rontgenové žiarenie) a sú vežmi prenikavé. Preniknú aj cez hliníkovú fóliu. Zastaví ich olovená platňa.

Rádioaktívny rozpad: proces série rozpadov (rozpadový rad) jadra rádioaktívneho prvku. Konečný výsledok je vznik nového stabilného atómového jadra.

Rozpad: je štiepenie nestabilného jadra na dve časti, obvyklé iné jadro a alfa alebo beta častice. Atómové číslo sa zmení, takže je vytvorený atóm nového prvku. Ak vznikne stabilný atóm ďalší rozpad sa neuskutoční. V prípade vzniku nestabilného atómu proces rozpadu pokračuje – ako rozpadový rad – až pokiaž sa nevytvorí stabilný atóm.

23892 U  23490Th + 42He

Rozpadový rad(rádioaktívny rad): séria štiepení, spojená s rozpadom rádioaktívneho prvku na iné prvky, až pokiaž novovzniknuté atómy prvkov nie sú stabilné.

24294Pu  23892U  23490Th  23491Pa  23492U

Becquerel: jednotka rádioaktivity. Jeden becquerel sa rovná rozpadu jedného atómu za sedundu. Staršia jednotka Curie sa rovná 3,7.1010 becquerelov.

Polčas: čas, za ktorý sa rozpadne práve polovičné množstvo atómov rádioaktívneho prvku. Hodnota radiačnej emisie klesne na polovicu. Doba rozpadu sa mení v širšom rozmedzí, napr.: urán-238 má polčas rozpadu 4,5 miliardy rokov, zatiaž čo rádium-221 iba 30 sekúnd.

Štepenie jadra: delenie jadra uskutočňované bombardovaním neutrónmi. Pri štiepení jadra sa tvoria (uvožňujú) nové neutróny a jadrá iných prvkov, pričom sa uvožňuje obrovská energia. Uvožnené neutróny spôsobujú štiepenie ďažších atómov, ktorých rozpadom vznikajú opäť nové neutróny – ide o reťazovú reakciu. Prvok schopný štiepenia nazývame štiepitežný. Riadené jadrové štiepenie je využívané v jadrových elektrárňach. Nekontrolované štiepenie aké prebieha napr.: v atómových bombách, je mimoriadne explozívne.

23592U + 10n  9038Sr + 14354Xe + 310n

Jadrová fúzia (splynutie): spojením dvoch jadier sa vytvorí jedno väčšie jadro. Toto je uskutočnitežné iba pri extrémne vysokých teplotách, pričom sa uvožní obrovská energia – vodíková bomba.

Rádioaktívne stopovanie: metóda spočíva v sledovaní pohybu rádioaktívneho izotopu vneseného do látky. Použitý rádioizotop sa obvykle nazýva stopovací izotop a podstatou metódy je vlastne označkovanie.

Rádioaktívne určovanie veku (uhlíkové určovanie veku): metóda využívajúca meranie žiarenia, spôsobeného izotopom C-14, na určovanie doby, ktorá uplynula od uhynutia živých organizmov. Všetko živé obsahuje malé množstvo izotopu C-14, ktoré po smrti postupne klesá.

Rádiológia: využívanie rádioaktivity, špeciálne so zretežom na medicínu (rádioterapia). Rakovinové bunky sú vnímavejšie na žiarenie ako zdravé, takže rakovinu možno riešiť malými dávkami.
 
Podobné referáty
Rádioaktivita SOŠ 2.9355 544 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9132 3990 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9752 162 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9559 722 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9456 357 slov
Rádioaktivita 2.9489 938 slov
Rádioaktivita GYM 2.9681 2212 slov
Rádioaktivita GYM 2.9919 1370 slov
Rádioaktivita 2.9624 522 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.