referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Štvrtok, 17. októbra 2019
Rádioaktivita
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lusi789
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 212
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
Pierre CURIE a Maria CURIE-SKLODOWSKÁ boli prvými ľuďmi, ktorí skúmali žiarenie uránových solí. V roku 1902 konečne objavili rádioaktívny prvok, ktorý nazvali rádium. Rádium umožnilo prvé účinné riešenie niektorých typov rakoviny tým, že choré ľudské bunky bombardovalo rádioaktívnymi časticami, a tak ich ničilo. Historický deň prežívali tak, že práve prelievali odmerky čistého smolinca do posledných asi 6000 odparovacích misiek. Mária Curieová verila, že tento čierny nerast obsahuje celkom nový dynamický prvok, ktorého lúče by mohli ničiť choré ľudské tkanivo.

V noci sa rozhodli skontrolovať misky, odomkli tmavú kôlňu a Mária požiadala Pierra, aby nerozsvecoval. Všade okolo nich z misiek prikrytých sklom vychádzali lúče svetla. Vyžarovali mäkký, nachovo modrý jas. Smolinec popálil Márii prsty a na podráždenej pokožke sa jej vyhodili červené vriedky. Ale pomaly sa zahojili, a tak usúdila, že žiarenie by sa mohlo použiť aj na zničenie zhubných buniek. Tušila, že je na stope nepolapiteľného rádioaktívneho prvku v smolinci. Usúdila, že zrejme existuje v extrémne malých množstvách.

Curieovcom odoslali tonu zvyšku smolinca vyťaženého v Česku. Manželia stáli pred najťažšou úlohou: vytriediť rudu na jednotlivé prvky... Len čo rádium úspešne izolovali, Pierre úmyselne nastavil lúčom svoju ruku. Jeho vedecké srdce zajasalo, keď sa na ruke objavila popálenina. Pierre opakoval pokus na zvieratách. Rádium malo rovnaký účinok a aj on nadobudol presvedčenie, že tieto silné lúče môžu vyliečiť rakovinové bujnenie.

V roku 1903 Curieovcom udelili Nobelovu cenu za fyziku - za objavenie rádioaktivity. Rádium sa stalo bežných komerčným výrobkom ako zbraň proti rakovine a vyrábalo sa v továrňach po celej Európe. V roku 1911 dostala Mária Nobelovu cenu druhýkrát, a to za získanie rádia v kovovom vide. Henri Becquerel začal skúmať otáčanie polarizačnej roviny svetelného lúča. Tento jav pozoroval už Faraday. Za to mu roku 1888 udelili vedeckú hodnosť doktora. V laboratóriu svojho otca skúmal fosforescenciu mnohých látok a tak objavil prirodzenú rádioaktivitu. Objavil nový druh žiarenia, ktoré malo väčšiu schopnosť prenikať látkami ako rőntgenové lúče. Na jeho práce nadviazala Maria Curie-Sklodowská s manželom.

Becquerel otvoril novú etapu v rozvoji fyziky. Keď manželia Curierovci roku 1900 objavili dve zložky rádioaktívneho žiarenia – alfa a beta, Becquerel v tom istom roku určil merný náboj častíc beta (pomer náboja častice a jej hmotnosti). Vymenovali ho za člena parížskej Akadémie vied a za čestného člena mnohých zahraničných akadémii. Za objav a výskum prirodzenej rádioaktivity mu roku 1903 udelili Nobelovu cenu.

Frédéric JOLIOT-CURIE nastúpil ako mimoriadny preparátor u Márie CURIE–SKLODOWSKEJ, riaditeľky ústavu, kde sa zoznámil s Iréne CURIEOVOU a oženil sa s ňou. Už roku 1930 sa intenzívne zaoberali štúdiom záhadného žiarenia, ktoré vznikalo pri bombardovaní berýlia alfa časticami. Objav neutrónu im unikol o vlások. Nasledujúcimi prácami hmotnosť neutrónu zmerali a dokázali jeho nestabilitu. Roku 1934 objavili tzv. indukovanú alebo umelú rádioaktivitu. Švédska kráľovská akadémia roku 1935 udelila Joliotovcom Nobelovu cenu za chémiu.

Frédéric vo svojej reči po prvý raz naznačil možnosť reťazovej jadrovej reakcie. Prístrojové vybavenie bolo vtedy veľmi jednoduché. Rozbor získaných výsledkov vyžadoval zložité fyzikálne a chemické analýzy, ktoré nemohli byť vždy jednoznačné a presvedčivé. Koncom roku 1938 Otto Hahn dokázal chemickou cestou štiepenie uránu pri ostreľovaní neutrónmi a Joliot-Curie krátko nato podal originálny fyzický dôkaz tejto novej jadrovej reakcie. Vzápätí objavili spolu s Halbanom a Kowalským, že pri štiepení vznikajú dva až tri nové neutróny. Stal sa profesorom na Collége de France. Založil laboratórium jadrovej chémie a laboratórium jadrovej syntézy. Po okupácií Paríža ho zatkli, ale po prepustení mu umožnili „zdržiavať sa“ vo svojom laboratóriu, ktoré obsadili nemeckí vedci. Vo svojom laboratóriu vyrábal výbušniny pre francúzske hnutie odporu. Pod jeho vedením uviedli do prevádzky prvý francúzsky jadrový reaktor. Odmietol sa zúčastňovať na vývoji a výrobe francúzskych jadrových zbraní a preto ho roku 1950 z funkcie odvolali. Svoju vedeckú autoritu zasvätil boju za zákaz atómových zbraní a zapojil sa do činnosti Svetovej rady mieru. HaváriaV sobotu 26. apríla 1986 skoro ráno došlo na štvrtom bloku jadrovej elektrárne Černobyľ k výbuchu a následnému požiaru, ktorý zničil reaktor a spôsobil rozsiahly únik rádioaktívnych látok.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Rádioaktivita SOŠ 2.9355 544 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9132 3990 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9752 162 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9559 722 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9456 357 slov
Rádioaktivita GYM 2.9908 720 slov
Rádioaktivita 2.9489 938 slov
Rádioaktivita GYM 2.9919 1370 slov
Rádioaktivita 2.9624 522 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.