referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Diana
Piatok, 1. júla 2022
Rádioaktivita
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lusi789
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 212
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 10m 50s
Pomalé čítanie: 16m 15s
 
Následky černobyľskej havárie na území Slovenska

Nad územím Československa preletel černobyľský mrak trikrát. Na Slovensku bol najviac zastihnutý západoslovenský kraj. Celkové zaťaženie obyvateľov Československa predstavuje, že pri veľmi opatrných odhadoch spôsobí radiácia z Černobyľu na našom území celkovo 450 až 1200 predčasných úmrtí, väčšinou v dôsledku rakoviny vyvolanej ožiarením. Počet obetí môže byť však ešte vyšší. Černobyľ nie je vecou minulosti ani z hľadiska jadrovej bezpečnosti. Vážne riziká jadrových elektrární zostávajú stále tu. Čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi, môže sa zopakovať hoci aj zajtra.

Najčastejším nedorozumením spojeným s rádioaktivitou je, že rádioaktivitu chápeme ako pomerne nový jav, ktorý súvisí s činnosťou ľudí. Rádioaktivita však bola na Zemi už dávno pred ľuďmi. V súčasnosti má väčšina rádioaktivity prirodzený pôvod. Jej vplyv môžeme obmedziť len čiastočne. Priemerne 23% ročnej dávky rádioaktívneho žiarenia získajú ľudia v lekárskom prostredí, 2% rádioaktivity okolia pripadá na rádioaktívny spád v dôsledku testov jadrových zbraní, činnosť jadrových elektrární prispieva takmer zanedbateľnými 0,002%. Pri haváriách podobných tej v Černobyle sa však do okolia dostáva obrovské množstvo rádioaktívnych prvkov.

Časť prirodzeného žiarenia prichádza z pôdy, tehál, betónu. Zistilo sa napríklad, že budovy zhotovené z betónu a hliníka majú takmer štyrikrát vyššiu radiáciu ako budovy z dreva. Aj ten najčistejší vzduch, ktorý dýchame, je čiastočne rádioaktívny. V nadmorskej výške 1600 m je rádioaktivita dvojnásobná voči úrovni vo výške hladiny mora. Pri diaľkových letoch (napr. do USA a späť) cestujúci získajú takú dávku radiácie ako pri röntgene hrudníka.

Veľmi nebezpečné sú aj tie rádioaktívne prvky, ktoré sa môžu zabudovať do živých organizmov. Najznámejšie je asi stroncium, ktoré je chemicky podobné vápniku. Rádioaktívnym spádom sa dostáva na trávu, po jej spasení kravou sa dostáva do mlieka, a napokon do človeka. Hlavne u detí môže spôsobiť rakovinu kosti alebo leukémiu.

A prečo je rádioaktívne žiarenie zdraviu nebezpečné? Pretože pozdĺž svojej trajektórie ionizuje atómy. Jediná alfa častica dokáže napríklad ionizovať viac ako 1000 atómov. Vo vnútri živých buniek môže ionizácia usmrtiť bunku, alebo ovplyvniť jej schopnosť reprodukcie. Alfa žiarenie výraznejšie poškodzuje bunky, má však malú prenikavosť. Nebezpečenstvo rádioaktivity zvyšuje aj fakt, že je neviditeľná a tak ju nedokážeme vnímať. Bunka dokáže opraviť väčšinu poškodených miest, môže prežiť dokonca aj smrteľnú dávku rádioaktívneho žiarenia. Zmeny väčšinou znamenajú zhoršenie činnosti bunky a často vedú k vzniku nádorových ochorení.

Určuje sa maximálna povolená hodnota ožiarenia. Je problematické určiť hodnoty, ktoré sú ozaj nebezpečné, lebo niektoré ochorenia ako leukémia či rakovina sa môžu prejaviť až po desaťročiach, a niektoré genetické zmeny sa prejavia až v ďalších generáciách. Hoci je rádioaktivita už dlho súčasťou nášho života, treba byť pri nej veľmi opatrný. Ale pokiaľ aj v budúcnosti zabezpečíme nízke hodnoty rádioaktívneho žiarenia, nemusíme sa jej obávať.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Podobné referáty
Rádioaktivita SOŠ 2.9355 544 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9132 3990 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9752 162 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9559 722 slov
Rádioaktivita SOŠ 2.9456 357 slov
Rádioaktivita GYM 2.9908 720 slov
Rádioaktivita 2.9489 938 slov
Rádioaktivita GYM 2.9919 1370 slov
Rádioaktivita 2.9624 522 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.