Najdôležitejším prírodným alkaloidom ópia je morfín. Distribuuje sa v prášku alebo roztoku. Derivatizáciou morfínu vzniká polosyntetický preparát diacetylmorfín, známy skôr pod názvom heroín. Keďže ide o extrémne nebezpečnú, ak nie aj najnebezpečnejšiu drogu, venujem jej jeden samostatný diel Drogového breviára (už nabudúce). Medzi syntetické opiáty patria zvyčajne oficiálne výrobky farmaceutického priemyslu, často úspešne zneužívané aj ako psychoaktívne látky (Dolsin, Valoron, Fortal a i.). Na našom čiernom trhu sa predáva tiež podomácky vyrobená droga „brown“. Jej základ tvorí preparát Alnagon alebo liečivá obsahujúce kodeín, ktorý sa v organizme sčasti premieňa na morfín. Ďalším míľnikom v dejinách ópia bol výsledok bádania a pokusov nemeckého lekárnika Wilhelma Sertürnera.

Začiatkom 19. storočia sa mu podarilo izolovať zo zahustenej šťavy makovíc novú látku. Pre jej účinky ju nazval po gréckom bohovi snov Morfeovi – morfium. Tento rastlinný alkaloid, dnes nazývaný morfín, sa stal trvalou súčasťou celého radu významných liečiv. Bolo však len otázkou času, kedy popri úžitku z novozískaného medikamentu dôjde aj k jeho zneužívaniu. Nové obzory v rámci uľahčenia aplikácie drogy zažiarili v roku 1853. V tom čase lyonský ortopéd Charles Pravaz predstavil verejnosti svoj nový zlepšovák – injekčnú ihlu a striekačku. Morfínuchtiví narkomani sa zlepšováka okamžite zmocnili. V porovnaní so zastaralými metódami sa podkožne aplikovaná droga zbavila niektorých nepríjemných sprievodných znakov. Konzument necítil jej horkú chuť a nepodliehal ani žalúdočnej nevoľnosti či ďalším ťažkostiam. Keďže vlastná chemická príprava morfínu bola technologicky náročným a drahým procesom, čomu zodpovedali aj ceny, nová droga spôsobila rozruch najmä v mondénnej spoločnosti. Púzdra na cigarety nahradili injekčné súpravy, ktoré honosnosťou odrážali postavenie svojho vlastníka. Vhodným darčekom tohto druhu pre milenku alebo priateľa sa stali zlaté, bohato gravírované umelecké skvosty či krištáľové dózy na morfín. Krásnu súpravu vlastnil aj Sherlock Holmes v najnovšom britskom televíznom seriáli, kde detektíva vykreslili ako celkom slušného mofinistu. Zložitejšie prípady by bez svojej drogy pravdepodobne vôbec nevyriešil. Spolu s morfínovou hystériou sa však na povrch začínajú vynárať takisto prvé prípady predávkovania touto drogou.

Meskalínové gombíky, obsahujú halucinogén meskalín Meskalín je jedným z približne 60 druhov alkaloidov, ktoré peyotl obsahuje. Jeho chemický názov je krkolomný, nechemikovi nič nepovie, a tak ho vynechávam. Dôležitejšie je, že meskalín tvorí asi tretinu z celkového množstva alkaloidov v rastline. Pre bližšiu predstavu: táto látka je svojím chemickým zložením blízka napr. adrenalínu, noradrenalínu či dopamínu.

Kata jedlá (Catha edulis) je stálozelený ker či skôr menší strom, Niekedy v polovici 70. rokov dvadsiateho storočia vedci izolovali z listov katy niekoľko alkaloidov (tzv. katedulínov). Najvýznamnejšie z nich sú katín a jeho prekurzor katinón. Tieto látky majú podobné stimulačné účinky ako amfetamín.

Všetky ľuľkovité rastliny obsahujú najmä tropánové alkaloidy atropín a skopolamín. Sú to látky, ktoré môžu u spotrebiteľa vyvolať určité zmeny vedomia a v úzkom slova zmysle patria do skupiny delíriogénov s určitým vzťahom k halucinogénom typu lysergamidu (LSD) alebo meskalínu.

Mandragora, DURMAN Zatiaľ čo telo sa naučí tolerovať narkotické a halucinogénne zložky, znáša ich pomerne dobre, niekde v pozadí úradujú tropeíny. Ich vplyvom sa ničí srdcový sval. Ľulkovec zlomocný je halucinogén s účinkami podobnými ostatným ľuľkovitým rastlinám. Otrava sa prejavuje bolesťami hlavy, brušnou kolikou, postihnutý stráca chuť do jedla. Blen Blen spôsobuje vizuálne fantasmagórie, vymazáva všetky spomienky a tiež tlmí bolesť.

• Lysohlávky - psychózy, depersonalizácia. patologické zmeny vnútorných orgánov
• Durman - halucinácie, otrava, smrť
• Muchotrávky - poškodenie mozgu a pečene, smrť