Antipyretiká

Antipyretiká sú liečivá, ktoré pôsobením na termoregulačné centrum v centrálnej nervovej sústave (CNS) znižujú zvýšenú teplotu na normálnu hodnotu. Normálnu teplotu v terapeutických dávkach neznižujú. Teplota sa zníži zvýšeným výdajom tepla mechanizmom dilatácie kožných ciev a potením. Okrem antipyretického účinku majú aj analgetický účinok, ktorý je však podstatne slabší ako u opioidných analgetík, preto sa označujú aj ako slabé analgetiká. Antipyretiká majú aj účinky protireumatické. Používajú sa na tlmenie slabších bolestí, ako sú bolesti hlavy, zubov, nervov, reumatické bolesti, bolesti kĺbov, miernejšie kŕčové bolesti, horúčkové ochorenia, choroby z nachladnutia a pod. Ich najstarším predstaviteľom a na celom svete najviac produkovaným liečivom je kyselina acetylsalicylová (Aspirin) v bývalom Československu a aj v súčastnosti u nás vyrábaný pod názvom Acylpyrin, jej pufrovaná forma so zníženou kyslosťou sa vyrába pod názvom Anopyrin.

Rýchlejší nástup účinku majú jej šumivé tablety (Acylpyrin Effervescens). Kyselina acetylsalicylová je tiež súčasťou Alnagonu a Acylcoffinu.

Zabraňuje agregácii krvných doštičiek, preto sa nesmie podávať pacientom so zníženou zrážanlivosťou krvi. Vzhľadom na to, že kyselina acetylsalicylová inhibuje agregáciu (zhlukovanie) trombocitov odporúča sa používať v malých dávkach (30 mg/deň) preventívne ako prostriedok proti opakovaniu mozgových príhod. Jej analgetické účinky sú založené na inhibícii syntéze prostaglandínov, ktoré sa zúčastňujú na vyvolaní bolesti.

Nežiadúce účinky kyseliny acetylsalicylovej sa prejavujú hlavne na tráviacom trakte prekyslením a bolesťami žalúdka, záhou, zvracaním, hučaním v ušiach. Krvácanie z tráviaceho traktu sa vyskytuje najmä u pacientov s vredovou chorobou žalúdka a dvanástnika. U predisponovaných pacientov môže vyvolať astmu alebo iné pseudoalergické reakcie.

Kyslosť kyseliny acetylsalicylovej sa zníži väzbou na oxid hlinitý. V Československu sa preto vyrábala aj hlinitá soľ kyseliny acetylsalicylovej (aloxiprín) v prípravku Superpyrin.

Antipyretiká, protimalarické a slabé analgetické účinky má aj chinín, ktorý sa získava z kôry chinonníka. Sú to liečivá známe po stáročia. Používa sa v zmesiach (Harbureta, Chinascorbin) pri liečbe chrípky na zníženie horúčky. Z nežiadúcich účinkov sú významné najmä alergické reakcie. Vysoké dávky chinínu spôsobujú hučanie v ušiach, závraty a bolesti hlavy.

Antireumatiká, antiflogistiká

Antireumatiká, antiflogistiká sú liečivé, ktoré sa používajú na liečbu reumatických ochorení. Antireumatiká liečia zápalové ochorenia kĺbov, šliach a svalov a ich degeneratívne zmeny. Antiflogistiká tlmia zápalovú reakciu tkaniva. Reumatizmus je zúžený pojem a obvykle sa pod ním rozumie bolestivé postihnutia pohybových štruktúr, kĺbov, chrbtice, svalov, úponov a šliach. Používané liečivá netvoria jednotnú skupinu, pretože väčšina z nich má komplexnejšie účinky, analgetické, antipyretiká a predovšetkým antiflogistické (protizápalové). Patria sem kyselina acetylsalicylová, používa sa vo vysokých dávkach (4g/deň), deriváty kyseliny acetyloctovej (indometacín) Indren, deriváty kyseliny propiónovej (ibuprofén) Ibuprofen, deriváty kyseliny antranilovej a pyrazolónové deriváty (fenylbutazón) Rheumanol, ktoré označujeme ako nesteroidné antiflogistiká a zlúčeniny zlata, ktoré na rozdiel od predchádzajúcich sa označujú ako antireumatiká s účinkom na základný chorobný proces.

Nežiadúce účinky týchto látok sú: poškodenie žalúdočnej sliznice. s nebezpečím vzniku peptitického vredu, u predisponovaných pacientov môžu vyvolať astmu bronchiale. Niektoré vedľajšie účinky sú špecifické ešte pre jednotlivé látky. Napríklad indometacín, postihuje CNS, poruchy krvotvorby, poškodenie pečene a obličiek, kyselina acetylsalicylová vo vysokých dávkach spôsobuje hučanie v ušiach, malátnosť, závraty, fenylbutazón spôsobuje poruchy krvotvorby.

Hypnotiká a sedatíva

Hypnotiká a sedatíva sú látky tlmiace činnosť centrálnej nervovej sústavy. Vo veľkých dávkach vyvolávajú stav podobný spánku (hypnotiká) v menších ukľudňujú (sedatíva). K najčastejšie používaným hypnotikám patria deriváty kyseliny barbiturovej napr. fenobarbital v prípravku Hysteps, Alnagon, Bellaspon.

Zásady pri liečbe hypnotikami:

•spôsobuje útlm (zvlášť ráno - pozor starí ľudia, riziko pádu), ospalosť, zmätennosť (starí ľudia), zápcha, atď.
•zákaz konzumácie alkoholu
•znižuje schopnosť riadiť motorové vozidlo, práce vo výškach a obsluhy strojov

Zásady pri liečbe sedatívami:

•spôsobujú útlm, zmätenosť a dezorientáciu, na ktorú sú viac citlivý starí ľudia
•znižuje schopnosť riadiť motorové vozidlo, práce vo výškach a obsluhy strojov
•medzi ľuďmi je rôzna individuálna vnímavosť na dávku liečiva

Chemoterapeutiká

Chemoterapeutiká sú toxické voči zdroju infekcie (baktériám, plesniam, prvokom), bez toho aby v tele nemocného vyvolali svojimi vedľajšími účinkami vážnejšiu škodu na zdraví.

Ako pravé chemoterapeutikum môžeme označiť salvarsan, organickú zlúčeninu obsahujúcu arzén, objavenú v roku 1910 Ehrlichom, ako účinný prostriedok k liečeniu syfilisu. Tento dátum považujeme za začiatok éry chemoterapie.

V roku 1932 Domagkom bol objavený prontosil, ktorý veľmi účinne pôsobil proti streptokokovým infekciám. Neskôr boli syntetizované ďalšie zlúčeniny štruktúrne blízke prontosilu s podobným účinkom a keďže boli všetky odvodené od derivátu kyseliny p - aminosulfónovej (sulfanilamidu), boli pomenované ako sulfónamidy.

Medzi súčasne najpoužívanejšie sulfónamidy zaraďujeme: sulfadimidín (Sulfadimidin), sulfaguanidín, sulfatiazol (Sulfatiazol) a sulfametoxazol (Biseptol).

Sú účinné predovšetkým proti stafylokokovým a streptokokovým infekciám (rôzne zápaly, angíny). Pôsobia však len bakteriostaticky a preto k zvládnutiu bakteriálnej infekcie sú potrebné aj vlastné obranné sily organizmu. Na začiatku liečby sa obyčajne podávajú v nárazových dávkach na dosiahnutie potrebnej koncentrácie liečiva v tkanivách. Preto sa väčšina sulfónamidov podáva v pomerne vysokých dávkach (značne vyššie ako koncentrácie dnes používaných antibiotík) a v pravidelných časových intervaloch. Na určenie dostatočnej koncentrácie liečiva slúžia udržiavacie (nižšie) dávky. Ak sa nedodržia tieto zásady pri podávaní sulfónamidov, mikroorganizmy sa stanú rezistentnými. Význam sulfonamidov čiastočne poklesol v ére antibiotík. Avšak aj tak ostávajú sulfónamidy cennými liečivami predovšetkým pre nemocných precitlivelých (alergických) na antibiotiká a tiež v boji s infekciami, ktorých pôvodcovia sú na antibiotiká rezistentní (odolní).

Medzi chemoterapeutiká patria aj antituberkolostatiká, používané pri liečení tuberkulózy. Chemicky ide o kyselinu p-aminosalicylovú (PAS) a hydrazid kyseliny izonikotinovej (izoniazid), Nidrazid.

Medzi veľmi účinné liečivá proti najrôznejším infekčným chorobám patria antibiotiká. Sú to prírodné zlúčeniny produkované niektorými mikroorganizmami. Tieto zlúčeniny pôsobia na patogénne (choroboplodné) mikróby, vyvolávajúce infekciu, bez toho aby vážnejšie ohrozili nemocného. Antibiotiká pôsobia na baktérie baktericídne, usmrcujú ich, alebo bakteriostaticky, baktérie prežívajú, ale sa nerozmnožujú. Bolo ich získaných už niekoľko tisíc a stále sú objavované ďalšie, avšak v praxi sa využíva len okolo sto látok. Chemicky sú veľmi rôznorodé. Používajú sa buď vo forme v ktorej boli izolované, alebo sa chemicky mierne modifikujú, potom ide o antibiotiká polosyntetické, prípadne sa pripravujú na základe prírodného vzoru, úplne synteticky.

História antibiotík sa začala v roku 1928 anglickým vedcom Alexandrom Flemingom, ktorý izoloval z plesne Penicillium notatum prvé a stále používané antibiotikum penicilín. V liečbe sa začal používať až okolo roku 1940. Z dôvodov nedostatočných vedomostí sa začal penicilín vyrábať v rôznych aplikačných formách a v rôznych kombináciách vo veľmi nízkych terapeutických dávkach, čo spôsobilo vznik rezistencie na penicilín, ako aj alergizáciu pacientov. Preto sú stále pripravované syntetickými obmenami ďalšie druhy penicilínov, napr. ampicilín (Ampicilin), amoxycilín (Amoclen).

Penicilínom veľmi blízke sú cefalosporíny (cefalexín) Cefaclen, avšak ich spektrum účinnosti je oproti penicilínu širšie. Po chemickej stránke je chloramfenikol (Chloramphenicol) pomerne jednoduché antibiotikum, ktoré sa používa proti infekcii močových ciest a týfusu.

Ďalšími používanými širokospektrálnymi antibiotikami sú tetracyklíny (Tetracycline - K), doxycyklín (Deoxymykoin), makrocyklický erytromycín (Erythromicin, Eryfluid) a streptomycín (Streptomycin), ktorý sa používa pri liečení tuberkulózy.

Niektoré antibiotiká majú aj protinádorový (cytostatický) účinok, napr. adriamycín. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje antibiotikum cyklosporín A, je to imunosupresívna látka (potlačuje imunologickú odpoveď organizmu na cudzie tkanivo), ktorej aplikácia významne prispela k vysokému percentu úspešných transplantácií orgánov.

Zásady pri liečbe chemoterapeutikami:

•nevysadzovať liečbu po ústupe horúčky a obtiaží, spotrebovať celú dávku
•väčšina antibiotík sa dobre vstrebáva v kyslej žalúdočnej šťave, teda na lačno, k zapitiu je vhodná voda alebo čaj (nie ovocné šťavy alebo mlieko), v prípade nevoľnosti užiť po jedle
•prísne dodržiavať stanovenú dávku a časový odstup medzi ich podávaním
•deťom do 12 rokov nepodávať tetracyklín (Deoxymykoin, atď.)
•tetracyklíny sa užívajú po jedle, ďalej platí zákaz konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov (obsahujú vápnik), horčík, železo (alkalické minerálky), pretože liek na seba v žalúdku viažu a organizmus následne nevstebané komplexy antibiotikum - pvok vylúči stolicou von
•pri liečbe sulfónamidmi (Biseptol, atď.) platí zákaz konzumácie kyslých potravín (vitamín C, citrón, atď.)
•pri užívaní tetracyklínov a sulfónamidov je zakázané sa slniť, inak sa môže poškodiť pokožka
•zákaz konzumácie alkoholu

Psychofarmaká

Psychofarmaká sú liečivá, ktoré ovplyvňujú psychický stav a psychickú činnosť pacienta. Podávajú sa chorým na odstránenie príznakov psychických ochorení, alebo na zvýšenie duševného výkonu. Podanie niektorých psychofarmák zdravým ľuďom môže naopak vyvolať príznaky psychických ochorení.

V klasifikácii psychofarmák dodnes nie je jednota. Používa sa delenie liečiv podľa toho, ktorú oblasť psychicky ovplyvňujú. Iné delenie liečiv je podľa psychického ochorenia, ktoré ovplyvňujú.

Delenie podľa psychického ochorenia: neuroleptiká, antidepresíva, anxiolytiká, psychostimulanciá, nootropiká, psychodysleptiká (halucinogény).

Neuroleptiká sú liečivá, ktoré potláčajú symptómy psychóz, t.j. bludy, halucinácie a zmätenosť. Najvýznamnejšou vlastnosťou je ich výrazný upokojujúci účinok. Najznámejšie liečivá z tejto skupiny sú: chlórpromazín (Chlorpromazine), perfenazín (Perfenazin), chlórprotixén (Chlorprothixen), klorotepín (Clotepin), haloperidol (Haloperidol), rezerpín (Crystepin) a ďalšie.

Zásady pri liečbe neuroleptikami:

•je nutné ptavidelne podávať
•zákaz konzumácie alkoholu
•objavuje sa sucho v ústach, únava, ospalosť, zvracanie, zápcha, obtiaže pri močení, svalová strnulosť, zášklby končatín alebo hlavy, poruch a chôdze, atď.
•znižujú schopnosť viesť motorové vozidlo, prácu vo výškach a obsluhy strojov

Antidepresíva sú liečivá, ktoré priaznivo ovplyvňujú depresie. Antidepresíva sú chemicky rôznorodé liečivá, ktoré delíme na dve skupiny:

1.tymoleptiká - prejasňujú náladu a odstraňujú smútok. Patria sem: imipramín (Melipramin), klomipramín.
2.tymoeretiká - označujú sa ako energizujúce látky. Pre nežiadúce účinky sa používajú málo. Ich predstaviteľmi sú: nialamid a selegilín (Jumex).

Zásady pri liečbe antidepresívami:

•zákaz konzumácie alkoholu
•nepodávať nalačno
•súčasť účinkov (zvlášť prípravkov vyvinutých skôr je sucho v ústach, zápcha, obtiažne močenie, poruchy zaostrovania očí, závraty, zmätenosť a búšenie srdca
•u niektorých prípravkov je zákaz konzumovať potraviny s obsahom tyramínu (aromatické syry, červené vína, jogurty, atď.)

Anxiolytiká sú liečivá, ktoré tlmia pocit strachu, úzkosti, duševného napätia a trémy. Všetky tieto negatívne emócie, ak sú silné, spôsobujú po určitom čase rôzne vegetatívne poruchy, nespavosť a môžu negatívne ovplyvniť činnosť vnútorných orgánov. Nemali by sa podávať dlhodobo, lebo vedú často k návyku (napr. podávanie diazepanu alebo meprobamatu). Najznámejšie liečivá z tejto skupiny sú: meprobamat (Meprobamat), mefenhydramín (Theadryl), diazepam (Diazepam), medazepam (Rudotel).

Zásady pri liečbe anxiolytikami:

•dlhodobé užívanie anxiolytík je spojené s rizikom vzniku závislosti
•objavuje sa únava, ospalosť, zápcha, závraty, závislosť
•zákaz konzumácie alkoholu
•znižuje schponosť viesť motorové vozidlá, prácu vo výkach a obsluhu strojov

Psychostimulanciá sú liečivá, ktoré stimulujú psychické funkcie, odstraňujú únavu a ospalosť, zvyšujú psychickú aktivitu a urýchľujú myslenie. Po užití týchto liečiv sa objavuje pocit duševnej sviežosti a zvýšenej telesnej výkonnosti, ale stráca sa rozumné posúdenie hraníc duševných a telesných možností. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa zakázal tzv. doping u športovcov, ktorý sa neraz končil úplným vyčerpaním, až smrťou. Psychostimulanciá delíme na dve skupiny:

1.deriváty trimetylxantínu - kofeín
2.budivé amíny - amfetamín, fenmetrazín (Fenmetrazin)

Nootropiká (neurodynamiká) sú liečivá, ktoré obnovujú kvalitu vedomia a zlepšujú znížené psychické funkcie mozgu, ku ktorým dochádza pri organických alebo toxických poškodeniach tohto dôležitého orgánu. Navyše zvyšujú schopnosť koncentrácie a pôsobia priaznivo pri stavoch vyčerpania. Medzi najznámejšie nootropiká patria tieto liečivá: meklofenoxát (Cetrexin), pyritinol (Enerbol).

Psychodysleptiká (halucinogény) sú látky, ktoré spôsobujú prechodné zmeny psychiky (halucinácie) bez závažnej poruchy vedomia. U zdravých ľudí vyvolávajú poruchy vnímania - skreslené vnímanie okolitých predmetov, zmeny nálady a cítenia, poruchy myslenia. Tieto látky sú aj zneužívané. Prostredníctvom nich chcú niektorí jedinci uniknúť realite. Nebezpečné sú nie len pre možný vznik toxikománie, ale aj pre vznik psychóz. Do tejto skupiny patrí: LSD - dietylamid kyseliny lysergovej (získava sa z námeľových alkaloidov); meskalín (získava sa z amerických kaktusov), hašiš, marihuana (obsahuje ich indické konope). Patria k najviac zneužívaným halucinogenom u nás.

Dysforiká sú liečivá, ktoré tlmia patologicky veselú a povznesenú náladu pri určitých psychických ochoreniach. Psychiku zdravých ľudí neovplyvňujú. Predstaviteľom tejto skupiny liečiv je lithium carbonicum.