Cena, ktorú platíme za používanie najrôznejších materiálov, je znečistenie životného prostredia. Prejaví sa to, keď uvoľníme do okolitého prostredia látky, ktoré môžu škodiť živým organizmom. Ešte pred 200 rokmi bolo životné prostredie len veľmi málo znečistené. Obyvateľov Zeme bolo menej a ľudia používali zväčša prírodné materiály. Ich odpady stihli zlikvidovať pôdne mikroorganizmy. No dnes niektoré zložky odpadu sa nerozkladajú a zamorujú pôdu, vodu i vzduch. Priemysel sa už snaží obmedziť znečistenie ovzdušia, ktoré sám spôsobuje. Priemyselné znečisťovanie životného prostredia má veľa foriem. Dym z fabrických komínov obsahuje kyseliny, ktoré sa miešajú s výfukovými plynmi z cestnej premávky a vzniká smog nad mestami. Používanie bezolovnatého benzínu znižuje zamorenie ovzdušia jedovatým olovom. Množstvo oxidu siričitého v dyme z komínov fabrík možno znížiť používaním paliva, ktoré bolo zbavené síry, alebo postrekovaním dymu vodou ešte predtým, ako opustí komín. Tuhé častice dymu možno zachytiť aj pomocou elektrostatických filtrov. Častice sa zberajú na stenách komínov. Smog je slovo utvorené z anglických výrazov smoke (dym) a fog (hmla). Ide teda o znečistenú hmlu. V mestách vzduch obsahuje množstvo drobných nečistôt z dymov tovární. Vodné pary sa na týchto nečistotách kondenzujú a vytvárajú smog. Túto situáciu ešte zhoršuje jav, ktorý voláme inverzia - vrstva teplého vzduchu zabraňuje cirkulácii vzduchu, ktorý obsahuje nečistoty. Stáva sa to v oblastiach, ako je Los Angeles (USA), kde vzduch zadržiavajú okolité hory. Svojho času sa v Londýne vyskytoval ťažký žltý smog pripomínajúci hrachovú polievku. Smog vznikal v dôsledku spaľovania uhlia v domoch a továrňach. Boli s ním veľké problémy. Bol všade, i vnútri, spôsoboval problémy s dýchaním, očami a veľa ľudí kvôli nemu zomrelo. Smog zmizol, keď v 50. rokoch zakázali v Londýne kúriť uhlím. Ozónovú vrstvu ničíme tím keď do ovzdušia unikne z aerosólov a chladiacich zariadení zlúčeniny chlóru, fluóru a uhlíka označované skratkou CFC. Preto sa nahrádzajú oxidom uhličitým a uhľovodíkmi, ktoré ozón nerozkladajú. Do roku 1600 nebolo treba čistiť striebro, až keď začal obsah síry vo vzduchu stúpať. Najväčšie zmeny nastali od priemyselnej revolúcie v 19. storočí, kedy sa začalo spaľovať uhlie vo veľkom. V súčasnosti tvorí oxid uhličitý oveľa väčšiu súčasť ovzdušia ako kedykoľvek predtým. Musíme veľmi starostlivo kontrolovať množstvo škodlivín vypúšťaných do ovzdušia, aby sme uchránili život na Zemi.