referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrich
Streda, 15. júla 2020
Globálne otepľovanie
Dátum pridania: 24.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: misdo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 570
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Problém globálneho otepľovania

Priemysel a ďalšie ľudské aktivity vypúšťajú do atmosféry zvýšené množstvá plynov, najmä oxid uhličitý. V súčasnosti tieto zdroje uvoľňujú do ovzdušia každý rok viac než sedem miliárd ton uhlíku väčšina tohto množstva tam pravdepodobne zostane po obdobie jedného storočia alebo i dlhšie. So zvýšenou teplotou sa v atmosfére zvyšuje množstvo vodnej pary, to spôsobuje ďalšie otepľovanie.

Stav otepľovania sa môže zapáčiť tým za nás, ktorý žijeme v chladnom podnebí. Zvýšenie celkovej teploty však povedie ku zmene celkového podnebia. Keby bola zmena malá a dochádzalo k nej dostatočne pomaly, skoro určite by sme boli schopní sa jej prispôsobiť. S rýchlym rozvojom svetového priemyslu však nie je pravdepodobné, že by zmena bola buď malá, alebo pomalá. Pokiaľ nedôjde k úsiliu o obmedzenie emisií oxidu uhličitého, bude celková priemerná teplota stúpať o štvrtinu stupňa Celzia každých desať rokov alebo o dva a pol stupňa behom storočia.

Všetky klimatické zmeny nebudú nakoniec nepriaznivé. Niektoré časti sveta postihujú častejšie alebo vážnejšie suchá či záplavy, naproti tomu iné oblasti, napríklad subarktické, sa môžu stať obývateľnejšími. O skutočnosti globálneho otepľovania a o zmene klímy v závislosti na ľudských aktivitách sú odborníci presvedčený. Podstatná neistota sa však týka veľkosti otepľovania a rozmanitosti jeho dôsledkom v rôznych častiach sveta.

K najväčšiemu zvýšeniu teploty dochádza nad pevninskými masami severnej pologule. Vplyvom morského prúdenia sa vyskytuje najmenšie zvýšenie teploty v okolí Grónska a Nórskeho mora a v najjužnejších častiach oceánov

Odhady regionálnych zmien

Stredná Severná Amerika:

Oteplenie kolísa medzi 2 až 4 stupňami Celzia v zime o 2 až 3 stupňa Celzia v lete. Zrážky sa zvyšujú v zime až o 15%, kde v lete dochádza k zníženiu o 5 až 10%. Vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 20%.

Južná Ázia:

Oteplenie behom roku kolísa od 1 do 2 stupňov Celzia. V zime sa zrážky menia málo, ale v lete sa zvyšuje činnosť monzúnu o 5 až 15%. Vlhkosť pôdy v lete sa zvyšuje o 5 až 10%.

Oblasť Sahelu v Afrike:

Oteplenie siaha od 1 do 3 stupňov Celzia. Oblastný priemer dažďových zrážok sa zvyšuje a oblastný priemer pôdy vlhkosti v lete klesá iba minimálne. V regióne však sú okrsky ako zvýšenie, tak pokles dažďových zrážok a vlhkosti pôdy.

Južná Európa:

Oteplenie v zime je 2 stupne Celzia a v lete kolísa medzi 2 až 3 stupňami Celzia. Existujú iné náznaky, že v zime dochádza k zvýšeným zrážkam, ale letné zrážky klesajú o 5 až 15%a vlhkosť pôdy v lete klesá o 15 až 25%.

Austrália:

Oteplenie sa v lete pohybuje medzi 1 až 2 stupňami Celzia a v zime okolo 2 stupňov Celzia. Letné zrážky sa zvyšujú asi o 10%, ale o zmenách v pôdnej vlhkosti modely nedávajú súhlasné odhady. Oblastné priemery skrývajú veľké rozdiely v rôznych častiach kontinentu.
 
Podobné referáty
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9314 1113 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9365 1658 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9614 522 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9551 4862 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9974 406 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9561 1573 slov
Globálne oteplovanie 2.8930 839 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9120 892 slov
Globálne otepľovanie SOŠ 2.9701 339 slov
Globálne otepľovanie 2.9526 2761 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.