referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oľga
Utorok, 23. júla 2019
Trnava
Dátum pridania: 16.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Puma123
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 192
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 26m 30s
Pomalé čítanie: 39m 45s
 

CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA

Na mapovanie súčasnej krajinnej štruktúry sme si zvolili územie v Trnave, konkrétne jej centrum, mestskú časť Družba a okolie. Ako mapový podklad sme použili základnú mapu v mierke 1 : 10 000.

Trnava – prvé slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Výsady slobodného kráľovského mesta udelil Trnave v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Význam Trnavy vzrástol v 16. storočí, keď sa sem presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Trnava sa postupne stala strediskom náboženského, kultúrneho a spoločenského života Uhorska. V roku 1635 bola založená Trnavská univerzita. Významnou črtou Trnavy je jej stredoveké opevnenie z prvej polovice 13-teho storočia, ktoré bolo prestavené v 14-tom a zmodernizované v 15-tom storočí. Je to najstaršie a najrozsiahlejšie mestské opevnenie na Slovensku. Vďaka bohatej histórii dnešná Trnava ponúka neopakovateľné zážitky. 

ANALÝZA PRÍRODNÝCH POMEROV

Poloha:

Trnava sa nachádza v Trnavskom kraji na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom a na juhu s Maďarskom.

Krajské mesto Trnava leží medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. Vrámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Vo vzťahu k regionálnemu geologickému členeniu Západných Karpát a severným výbežkom Panónskej panvy mesto a jeho katastrálne územie patria do pásma vnútrohorských paniev a kotlín a v rámci neho do nížinných jednotiek, a to Podunajskej panvy, Trnavsko-Dubnickej panvy a najzápadnejšej jednotky - Blatnianskej priehlbiny. Trnava so svojím katastrálnym územím patrí do povodia Dolného Dudváhu.

Významná je poloha mesta a jeho katastrálneho územia ku geoekologickým typom, v rámci ktorých patria k pahorkatinovej akumulačno-eróznej krajine rozprestierajúcej sa v nížinách Slovenska a v rámci nej ku krajine sprašovej tabule s černozemami a lesostepou. (Trnka A. a kol., 1998)

Geologické pomery:

Povrch územia tvoria kvartérne sedimenty, z ktorých majú prevahu spraše uložené v Podunajskej nížine v poslednom, najmladšom glaciáli (wurm). Tvoria nespevnený , pórovitý, slabo priepustný sediment spravidla bez vrstevnatosti, ktorý je prerušovaný horizontami fosílnych pôd a polygenetických sedimentov, premiestňovaných splachom, ronom a v nižších polohách aj soliflukciou. Spraš tu prekrýva piesčité treťohorné štrky levantu (rumanu). Negatívne formy reliéfu, ako sú úvalinové doliny a úvaliny, vyplňujú deluviálne sedimenty, deluviálno-fluviálne sedimenty a fluviálne sedimenty, ktoré sú výsledkom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu. Tieto sedimenty tvoria prevažne hlinité, piesčito-hlinité a ílovito-hlinité polohy obsahujúce preplavené spraše. Iba na báze fluviálnych sedimentov sa nachádzajú fluviálne štrky. Pod vplyvom exogénnej morfogenézy počas wurmu a holocénu došlo k základnej geologickej diferenciácii územia.

Podľa Mederlyho a Hrešku vystupjú na území tieto základné geologické jednotky:
•Sedimentárny komplex fluviálnej nivy
•Sedimentárny komplex úvalín
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-deluviálnych sedimentov
•Komplex hlinitých polygenetických sedimentov
•Komplex hlinitých eolicko-antropogénnych a antropogénnych sedimentov
•Komplex hlinitých eolických spraší- táto geologická jednotka je v katastri mesta Trnava plošne dominujúca, nachádza sa na veľkých plochách sprašovej tabule.
•Komplex hlinitých eolických spraší

Veľmi pestrý bol paleogeografický vývoj územia v treťohorách počas formovania Podunajskej panvy a jej čiastkových jednotiek. Na predneogénne podložie boli uložené mohutné neogénne súvrstvia morských sedimentov badenu, sarmatu, panonu a pontu. Vystriedaním morskej sedimentácie jazerno-fluviálnou sedimentáciou vo vrchnom pliocéne došlo k uloženiu piesčitých štrkov. Piesčité štrky obsahujú valúny žúl, kryštalických bridlíc, kremeňa a pieskovcov.

Mocnosť neogénnych sedimentov v území sa mení z miesta na miesto vplyvom pôsobenia tektoniky, v dôsledku ktorej bolo územi rozčlenené do sústavy hrastí a depresií. Vplyvom pokračujúceho pôsobenia pozdĺžnej tektoniky, narastania významu priečnej tektoniky ale aj vplyvom exogénnej morfogenézy bola podmienená hrúbka spraší najmä v dôsledku fluviálnej a eolickej modelácie územia v priebehu neskorého wurmu a v holocéne.

Geomorfologické pomery:

Z morfoštruktúrneho hľadiska patrí kataster mesta do oblasti s reliéfom horizontálnej a subhorizontálnej štruktúry, morfotektonicky slabo diferencovanej, so slabým uplatnením litológie. Z morfoskulptúrneho hľadiska ide o akumulačno-erózny reliéf proluviálno-eolickej roviny. Rovina je mierne uklonená k JV. Sklony na fluviálnych nivách, úvalinách a úvalinových dolinách a rovinách sprašovej tabule nepresahujú 3˚. Strmšie sklony sa vyskytujú iba na niektorých miestach erózno-denudačných svahov pozdĺž toku Trnávky v Modranke a Krupského potoka. Najstrmšie svahy v území sa nachádzajú na erózno-denudačných svahoch medzi Bolmutovým dvorom a cestou Trnava-Bučany.

Formy reliéfu na území boli vytvorené v naviatych sprašiach, sú preto výsledkom pôsobenia geomorfologických činiteľov pôsobiacich v období neskorého wurmu a holocénu. Ide o procesy gravitačné, zrážkové, fluviálne, eolické a antropogénne. Najvyššie polohy územia majú charakter plochých povrchov a mierne uklonených plošín na sprašovej tabuli. Najnižšie polohy územia predstvujú depresné formy, a to doliny s dobre vyvinutými nivami, úvalinovité doliny, úvalinovité zníženiny, úvaliny a uzavreté depresie. Medzi plochými povrchmi sprašovej tabule a plošinami a depresnými formami sa nachádzajú nevýrazné erózno-denudačné svahy.

Charakter úvalinovitých dolín majú doliny, ktoré majú lokálne vyvinutú nivu. Pri ich vzniku mali prevahu derázne procesy nad fluviálnymi. Depresné formy v katastrálnom území Trnavy možno považovať za úvalinové zníženiny a úvaliny. Tieto depresné formy sú veľmi plytké a nachádzajú sa na veľkých plochách, prevažne na úrovni plochého povrchu sprašovej tabule, a na mierne uklonených plošinách. Sú považované za výsledok deflácie.

Podunajská nížina, ktorej súčasťou je aj územie katastra mesta Trnava, je výsledkom popaleogénnej germanotypnej tektoniky. Súčasný reliéf je výsledkom vzájomného pôsobenia endogénnych a exogénnych síl počas pliocénu a kvartéru. Hlavnými činiteľmi exomorfogenézy v tomto období boli gravitácia, povrchovo stekajúca voda, rieky, vietor, podpovrchovo odtekajúca voda a stagnujúca voda a od neolitu človek, ktorý ovplyvnil nielen priebeh exomorfogenetických procesov, ale i tvárnosť foriem reliéfu. Katastrálne územie mesta sa nachádza na nižšie vyzdvihnutom bloku tabulového stupňa Trnavskej pahorkatiny.

Pedologické pomery:

Priestorová diferenciácia pôd katastrálneho územia Trnavy je výsledkom vzájomného pôsobenia pôdotvorných hornín, foriem reliéfu a podzemnej vody. Podmienená je predovšetkým dominantným zastúpením spraší, ale aj výskytom fluviálnych, deluviálno-fluviálnych a deluviálnych sedimentov. Vývoj pôd bol ovplyvnený aj procesmi a formami exogénnej morfogenézy prebiehajúcimi v neskorom wurme a holocéne. Pozdĺž tokov ako dôležitý pôdotvorný činiteľ pôsobila povrchová a podzemná voda.
Pôdny kryt územia tvoria černozeme na sprašiach a černozeme erodované. Rozšírené sú ako černozem typická, karbonátová, černozem erodovaná, černozem hnedozemná a černozem pseudoglejová.

Hnedozeme, ktoré patria k terestrickým pôdam, sú na území málo rozšírené. Vyskytujú sa ako hnedozem typická a hnedozem luvizemná v najzápadnejšej a najvyššie položenej časti katastrálneho územia. Na fluviálnych sedimentoch sa bez trvalého vplyvu hydromorfných procesov vyvinuli čiernice. Tvoria ich čiernice typické a čiernice glejové. Černozeme, hnedozeme a čiernice sú prevažne stredne ťažké, hlboké a bezskeletnaté pôdy. Z hydromorfných pôd, ktoré sa vytvorili pod vplyvom stáleho premokrenia povrchovou alebo podzemnou vodou, sa na územím nachádzajú fluvizem a glejová pôda. Sú to pôdy ľahké a stredne ťažké, bezskeletnaté. Glejové pôdy sa nachádzajú lokálne na miestach, kde je pôdny profil dlhodobo ovplyvňovaný vysokou hladinou podzemnej vody.

Prirodzený vývoj pôd v katastrálnom území mesta bol narušený antorpogénnou činnosťou. Touto činnosťou bol pozmenený čiastočne alebo úplne pôdny kryt, najmä v intraviláne mesta, kde majú dominantné zastúpenie kultizeme a antropozeme. Kultizeme sa nachádzajú na prirodzených substrátoch , majú však kultiváciou výrazne pozmenené vlastnosti. Tvoria ich pôdy záhrad, záhradkárskych osád, vinohradov a ovocných sadov. V intaviláne mesta sú rozšírené v záhradách rodinných domov. Antropozeme tvoria antropozeme typické na umelých navážkach a antropozeme degradačné, ktoré neumožňujú rast rastlinstva. Viažu sa na zastavané plochy priemyselných závodov.

Pôdy v okolí Trnavy patria medzi najkvalitnejšie, s vysokým produkčným potenciálom na území Slovenska.

Fytogeografické členenie územia:

Z hľadiska fytogeografického členenia patrí územie Trnavského kraja do dvoch oblastí: oblasť panónskej flóry (Pannonicum) a oblasť západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale).

Pannonicum: oblasť nížin a pahorkatín južného Slovenska, na túto oblasť sú naviazané teplomilné druhy rastlín.

Carpaticum occidentale: územie pohorí, charakter rastlinstva závisí predovšetkým od nadmorskej výšky, ale prenikajú sem aj teplomilné druhy panónskej oblasti.

Z hľadiska výškovej členitosti sa na území Trnavského kraja vyskytujú tieto výškové stupne: dubový, bukovo – dubový, dubovo – bukový, jedľovo – bukový. V teplomilných dúbravách sú zastúpené najmä tieto druhy: Quercus sp., Cornus mas, Cotinus coggygria, Viburnum lantana, Fraxinus ornus, Acer tataricum, Dictamnus albus, Adonis vernalis, Inula ensifolia vrátane stepných a lesostepných elementov. V mezofilných dúbravách a dubohrabinách sa okrem dubov vyskytujú najmä tieto druhy: Carpinus betulus, Ligustrum vulgare, Rosa canina, Stellaria holostea, Galium sylvaticum a mnohé iné.

Na charakter flóry konkrétneho územia má značný vplyv jeho fytogeografická poloha. V druhovom zložení územia sa to prejavuje dominantným zastúpením teplomilných rastlinných druhov v porastoch, a to jako v prirodzenej, tak aj v synantropnej vegetácií.

Súčasná vegetácia Trnavy a jej okolia sa výrazne líši od pôvodnej prirodzenej vegetácie. Miesto lesných porastov viacerých vegetačných jednotiek, ktoré by v prípade, ak by nepôsobil vplyv človeka, pokrývali takmer celé územie, vysoko prevažujú agrocenózy s pestovanými monokultúrami plodín a segetálnymi spoločenstvami bylín. Porasty s prirodzenejším druhovým zložením sú na území vzácne a zvyšky pôvodných lesných spoločenstiev sú na území obmedzené na niekoľko málo plôch.

Porasty drevín:

Pôvodné lesné porasty boli z územia takmer úplne odstránené, zostalo iba niekoľko plošne malých porastov - skôr lesíkov alebo skupiniek drevín a líniových porastov. Popri vodných tokoch a na ich nivách zostalo niekoľko porastov triedy Quercus-Fagetea. Sú to jednak líniové brehové porasty potoka Parná, a tiež niekoľko plošných porastov. Na nive potoka Parná sú to lesík v Kamennom mlyne a lesík pri Zelenči. Na nive Trnávky sú to dva porasty v lokalite Štrky. Tieto lesíky sú viac či menej ovplyvnené ľudskou činnosťou. V stromovm poschodí sa vyskytujú jelša lepkavá, javor poľný, brest väzový, topoľ biely, vŕba krehká, z krov zob vtáči , hloh obyčajný, z významnejších druhov bylinného poschodia sú to kozonoha hostcová, veternica iskerníkovitá, hluchavka škvrnitá, múrovník lekársky.

K významným porastom územia patria porasty na mieste dlhšie vypustených rybníkov v Kamennom mlyne. Z drevín sú zastúpené topoľ biely, topoľ čierny, jaseň štíhly, vŕba krehká, vŕba biela, jelša lepkavá, brest väzový, chmeľ obyčajný. Ďalším typom porastov sú dubovo-cerové lesy.

Na vlhších stanovištiach boli na miestach pôvodných porastov vysádzané monokultúry šľachtených euroamerických topoľov. Bylinné poschodie je väčšinou chudobnejšie ako v pôvodných porastoch, ale viaceré druhy v týchto porastoch prežívajú. Na území sa vyskytujú topoľové monokultúry aj v líniových porastoch vo viacerých častiach územia. Sú to jednak stromoradia popri cestách, plotoch, najmä poľnohospodárskych dvorov, ale i iných objektov.

K plošne najväčším porastom drevín na území patrí vysadený pás drevín medzi intravilánom mesta a Kamenným mlynom. Tento porast bol založený umelo. Je prehustený, čo sa odzrkadlilo v zložení krovinného a najmä bylinného poschodia, ktoré je veľmi chudobné čo do pokryvnosti i počtu druhov.

Mnohé plošné a líniové porasty na území boli v minulosti premenené inváziou nepôvodného severoamerického druhu agát biely. Tomuto druhu sa na území veľmi dobre darí, preniká do pôvodných porastov, z ktorých vytláča domáce druhy drevín a obsadzuje aj voľné miesta, na ktorých bola vegetácia poškodená alebo odstránená ľudskou činnosťou. V agátových porastoch na území sa v krovinnom poschodí najčastejšie vyskytuje baza čierna, v bylinnom poschodí sú to: pŕhľava dvojdomá, balota čierna, šalát kompasový, lastovičník väčší a jačmeň mysí.

Na území celý rad líniových porastov drevín na medziach, popri cestách, plotoch, železnici a na terénnych zlomoch. Časté sú agátové porasty, popri vodných tokoch sú to porasty lužných drevín, vyskytujú sa všaj aj porasty s odlišným druhovým zložením. Typicky bývajú vyvinuté aj krovinné porasty , v ktorých sú časté najmä druhy trnka slivková, bršlen európsky, javor poľný.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Kolník P., 2001, Cestovný lexikón Slovenskej republiky, Bratislava, Vydavateľstvo Astor Slovakia, 212, Plesník P., a kol. 1989, Malá slovenská vlastiveda, Bratislava, Vydavateľstvo Obzor, 91, 135, 222, 223, , , A. Adamkovičová a kol., 2002, Správa o stave životného prostredia Trnavského kraja k roku 2002, SAŽP Banská Bystrica, Centrum revitalizácie zaťažených oblastí, Prievidza, Stredisko Trnava, Trnka A. a kol., 1998, Trnava, Príroda Trnavy, Trnavská univerzita v Trnave,
Podobné referáty
Trnava SOŠ 2.9415 1290 slov
Trnava SOŠ 2.9955 4516 slov
Trnava SOŠ 2.9573 1724 slov
Trnava SOŠ 2.9957 369 slov
Trnava 2.9741 602 slov
Trnava 2.9568 209 slov
Trnava 2.9622 351 slov
Trnava 2.9667 1979 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.