referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Trnava
Dátum pridania: 16.05.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Puma123
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 192
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 15.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 26m 30s
Pomalé čítanie: 39m 45s
 
Vegetácia vôd a mokradí:

Rastlinstvo vôd a mokradí patrí k významným typom vegetácie okolia Trnavy. Má väčšinou vysoký stupeň pôvodnosti, vyskytujú sa tu niektoré zriedkavejšie alebo ohrozené rastlinné druhy, a na tieto spoločenstvá sú naviazané hodnotné cenózy živočíchov. Spoločenstvá stojatých a tečúcich vôd sa na území vyskytujú najmä na rybníkoch v Kamennom mlyne, v menšej miere, resp. fragmentárne sú zastúpené v tečúcich vodách. V porastoch dominujú trsť obyčajná, pálka širokolistá a pálka úzkolistá, kostihoj lekársky a hluchavka škvrnitá.

Trávinnobylinné porasty lúčneho charakteru:

Vyskytujú sa ako plošné porasty, tak aj líniové, najmä popri cestách a na hrádzach vodných tokov. Z bylín tu prevažuje šalvia hájna, ranostaj pestrý, hlaváč žltkastý, lipkavec mäkký, lipkavec syridlový, kozobrada východná a silenka obyčajná. Nevyužívané trávobilynné porasty dosť rýchlo zarastajú drevinami, viaceré však pretrvávajú relatívne dlho.

Ruderálna a segetálna vegetácia:

Ruderálna vegetácia je na území mimoriadne rozšírená. Vyskytuje sa na stanovištiach výrazne ovplyvnených alebo vytvorených človekom. Najväčší rozvoj zaznamenala v intraviláne mesta, ale tieto porasty sa vyskytujú často aj v extraviláne, najmä pri poľných cestach, poľnohospodárskych objektoch a smetiskách. Mnohé druhy prenikajú aj do relatívne prirodzených porastov. K druhom najčastejšie sa vyskytujúcim na ruderálnych stanovištiach patria: pŕhľava dvojdomá, balota čierna, pyr plazivý, pichliač roľný, šalát kompasový, pupenec roľný, bolehlav škvrnitý, palina obyčajná, viaceré druhy mrlíkov a lobôd, lopúch väčší, proso siate a konopa rumisková.

Takisto častá je segetálna vegetácia- drvivá väčšina extravilánu je intenzívne poľnohospodársky využívaná, najmä ako veľkoblokové polia. V agrocenózach sa vyskytujú porasty burín ako napr. Ostrôžka poľná, mliečnik drobný, bažanka ročná, hrachor hľuznatý, čistec ročný a pupenec roľný.

Živočíšne regióny:

Trnavský kraj patrí z hľadiska zoogeografického členenia do dvoch provincií: Karpaty a Vnútrokarpatské zníženiny, pričom Karpatská provincia sem zasahuje oblasťou Západné Karpaty s vnútorným a vonkajším obvodom. Provincia Vnútrokarpatské zníženiny sem zasahuje Panónskou oblasťou s dyjsko – moravským obvodom a juhoslovenským obvodom. Týmto krajom sa ťahajú hlavné a vedľašie migračné cesty vtákov.

Fauna intravilánu je charakterizovaná predovšetkým prítomnosťou synantropných, t. j. žijúcich na miestach ľudského obydlia, a hemisynantropných druhov, či druhov viazaných na antropobiocenózy, živočíšstvo extravilánu zastupujú pôvodné stepné a lesostepné druhy. Tieto spoločenstvá živočíchov sú človekom menej ovplyvnené.
Druhová pestrosť a početnosť stavovcov extravilánu Trnavy je podmienená charakterom a zastúpením jednotlivých suchozemských a vodných biotopov. V súčasnosti žije alebo sa prechodne vyskytuje vyše 191 druhov. Z nich najpočetnejšie zastúpenými sú vtáky. Z celkového počtu 137 druhov vtákov vyskytujúcich sa v extraviláne Trnavy je druhovo najpočetnejší rad vrabcotvarých, ďalej rad kulíkotvarých, menej husotvarých, bocianotvarých a ďalších 11 radov.

K pravidelne sa vyskytujúcim druhom, t. j. k druhom zistených vo viac ako 11 lokalitách extravilánu Trnavy, patrí hrdlička záhradná, kukučka jarabá, straka čiernozobá, ďateľ veľký, slávik červienka, slávik krovinový, drozd čierny, penica čiernohlavá, sýkorka belasá, škorec lesklý, vrabec poľný a ďalších 10 druhov.
Vtáky patria z ekosozologického hľadiska k najvýznamnejším zástupcom fauny. Až 104 druhov z nich je chránených podľa vyhlášky Predsedníctva SNR č. 125/1965 Zb. O ochrane voľne žijúcich živočíchoch a zákona NR SR č. 287/1994 Z.z. a 53 druhov je zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchv ČR a SR.

Ďalšou, druhovo početne zastúpenou triedou stavovcov v extraviláne Trnavy sú cicavce. Zistených tu bolo viac ako 31 druhov zo 6 radov. Najpočetnejšie zastúpený je rad myšotvaré, ďalej piskorotvaré a ďalšie 4 rady. K pravidelne a hojne sa vyskytujúcim druhom patria predovšetkým krt podzemný, piskor lesný, myš domová, potkan hnedý a hraboš poľný. Len 32 % z nich je chránených a 11 druhov zaradených do Červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov ČR a SROV.

Menej početne sú v extraviláne Trnavy zastúpené ryby. Zistených tu bolo viac ako 12 druhov, z ktorých mnohé sú hospodársky významné. Samozrejme, prirodzenou cestou ale i umelým vysadením sa do našich vôd dostávajú i ďalšie druhy, ktoré sa tu môžu vyskytnúť. Sučasná fauna rýb je zastúpená 3 radmi, z ktorých najpočetnejším je rad kaprotvaré. K nehojne sa vyskytujúcim druhom rýb patrí plotica červenooká a ostriež zelenkavý, zriedkavo sa vyskytuje šťuka severná, jalec maloústy, červenica ostrobruchá, karas zlatistý a kapor obyčajný.

Obojživelníky, podobne ako ryby, patria k druhovo málopočetnej triede. Na území extravilánu Trnavy bolo zistených len 9 druhov z dvoch radov. Rad mlokotvaré - mlok močiarny a rad žabotvaré. Jediným hojnejšie sa vyskytujúcim druhom obojživelníkov, zaznamenaných na viacerých lokalitách, je však len skokan štíhly.

Druhovo najchudobnejšou triedou stavovcov v rámci extravilánu Trnavy sú plazy. Túto triedu zastupujú v Trnave len 2 druhy, a to jašterica bystrá a užovka obojková.
Rozšírenie jednotlivých druhov v rámci extravilánu mesta značne nerovnomerné, čo súvisí jednak s rozdielnym charakterom biotopov, ale i s rozdielnou ekologickou valenciou týchto druhov vo vzťahu k biotopu.

I napriek nižšej druhovej pestrosti živočíšstva a trvalého pôsobenia negatívnych faktorov v dôsledku narastajúceho civilizačného tlaku možno považovať toto územie stále za hodnotné a významné. Na súčasnom zložení fauny stavovcov obytnej časti mesta (v intraviláne) sa podieľal predovšetkým človek, a preto je v súčasnosti táto fauna charakteristická najmä zastúpením synantropných a hemisynantropných druhov.

Druhovo najpočetnejšie v rámci intravilánu sú vtáky z radu vrabcotvaré. K hojne sa vyskytujúcim druhom patrí predovšetkým hrdlička záhradná, drozd čierny, penica čiernohlavá, vrabec domový, kanárik poľný a stehlík pestrý. O menšom ekosozologickom význame tejto časti mesta svedčí i pomerne nízke zastúpenie vzácnejších druhov. Kým chránených druhov je z dôvodov takmer úplnej ochrany vtákov až 45, vzácnych druhov, resp. druhov zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČR a SR bolo len 12.

Menej zastúpené v intraviláne mesta sú aj cicavce. Zistených tu bolo len 18 druhov, čo je o polovicu menej ako v rámci extravilánu. Z nich druhovo najpočetnejšie boli rady myšotvarých a netopierotvarých. Menej zastúpený bol rad piskorotvarých. K hojne sa vyskytujúcim cicavcom intravilánu mesta patria predovšetkým typické synantropné a hemisynantropné druhy, ako je myš domová, potkan hnedý, ale i jež bledý a krt podzemný. Zaujímavé je zastúpenie netopierov, ktoré sa tu vyskytujú sice len zriedkavo až vzácne, ale predstavujú významnú a vzácnu zložku stavovcov intravilánu.

Z celkového počtu 18 druhov cicavcov, ktoré boli v predmetnom území zistené, 9 druhov je chránených a 6 zaradených do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČR a SR. Pre výskyt stavovcov v tejto zväčša zastavanej časti mesta nie sú vhodné podmienky a v dôsledku ďalších urbanizačných úprav sa tieto možnosti budú ďalej len eliminovať.

Potenciálna prirodzená vegetácia:

Potenciálna prirodzená vegetácia, je vegetácia, ktorá by sa za daných klimatických a hydrologických pomerov vyvinula na určitom mieste, keby vplyv ľudskej činnosti ihneď prestal. Na území Trnavy a v jej okolí by to boli dubové a dubovo – hrabové lesy so zástupcami druhov, ktoré sú uvedené v texte vyššie.

SÚČASNÁ KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA

Celková charakteristika mapovaného územia:


Na území, ktoré sme mapovali a porovnávali s mapovým podkladom, sa vyskytujú prevažne zastavné územia, menej poľnohospodárska pôda. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v súčasnosti, tak ako vo všetkých väčších mestách, aj v Trnave, prevláda trend zastavovania ornej pôdy, ktorá má v okolí Trnavy vysokú bonitu a produkčný potenciál, vďaka ktorému došlo v minulosti k odlesneniu tohto územia. Z hľadiska výstavby dominujú novostavby rodinných aj bytových domov, a taktiež nákupné centrá (Tesco, Kaufland, Lidl) a iné budovy občianskej vybavenosti. Výstavba prebieha v okrajových častiach mesta aj v centre, kde okrem výstavby nových budov prebiehajú aj rozsiahle rekonštrukcie historických pamiatok. V okolí novostavieb aj v už zastavaných územiach sú vysadené a stále sa vysádzajú nepôvodné parkové dreviny, napríklad Aesculus hippocastanum alebo Robinia pseudoacacia. Hojne zastúpené sú aj Fraxinus excelsior, Tilia platyphyllos a Acer platanoides.

Charakteristika lesných porastov:

Súvislé lesné porasty sa na mapovanom území nevyskytovali. Pokiaľ by človek prestal na tomto území pôsobiť, časom by sa vytvorila prirodzená vegetácia tvorená teplomilnými dúbravami a to najmä asociáciou Queretum petraeae – cerris.

Poľnohospodárske využitie krajiny:

Trnava so svojimi pôdami patrí medzi najúrodnejšie oblasti Slovenska, a preto na jej území prebieha veľmi intenzívne využívanie poľnohospodárskych pôd. Pestujú sa teplomilné plodiny od obilnín cez kukuricu, olejnaté rastliny a iné kŕmne plodiny. V minulosti bol na tomto území významný chov hospodárskych zvierat (ošípané a hovädzí dobytok), ale v súčasnosti sa vo vačšej miere chovajú len kone. Ako som už vyššie spomínala, v súčasnosti je kvalitná pôda zaberaná na úkor výstavbe.

Vegetácia sídla:


Na mapovanom území sa vyskytuje nelesná stromová a krovinová vegetácia a to najmä popri riečke Trnávka, kde sa nachádza Bernolákov sad. Z drevín tu sú zastúpené najmä Aesculus hippocastanum, Tilia platyphyllos, Acer platanoides, Fraxinus excelsior. Pri Bernolákovej bráne sú vysadené tri stromy druhu Gingko biloba. Ďalej sa tu nachádza Ružový park s kvetinovými a ružovými záhonmi, vysadenými drevinami ako Thuja occidentalis, Taxus baccata. V Parku Mikuláša Schneidra Trnavského je veľmi pestré druhové zastúpenie drevín, napr. Aesculus hippocastanum, Tilia cordata, Fraxinus excelsior, Acer platanoides. V oblasti zástavby rodinných domov sa nachádzajú záhrady s nepôvodnými aj pôvodnými okrasnými rastlinami a poľnohospodárskymi plodinami. Na verejných pristranstvách sa kladie dôraz na sídelnú vegetáciu, a preto sa v hojnom počte vysádzajú rôzne dreviny. Pri katastrálnom úrade sú to tieto novovysadené dreviny: Daphne mezereum, Robinia pseudoacacia, Fraxinus excelsior, Acer platanoides. Na Vajanského ulici sa nacházda najmä Betula pendula. V oblasti s novo postaveným hypermarketom Kaufland sú vysadené tieto dreviny: Quercus robur, Fagus silvestris, Pinus silvestris, Picea abies, Acer platanoides, Sorbus aucuparia, Ligustrum vulgare, Sorbus torminalis a na Piešťanskej ceste za Kauflandom sú vysadené Quercus robur a Eonymus europaeus. Mimo nášho mapovaného územia sa nachádzajú aj cintoríny, vetrolamy, stromoradia a ďalšie typy nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie.

Sieť vodných tokov a plôch:

Z vodných tokov a plôch sa na mapovanom území nachádza len riečka Trnávka, ktorá zárovneň z jednej strany vytvára prirodzenú hranicu vybranej oblasti. Breh riečky na mapovanom území je spevnený, dno vydláždené, je vybudovaná ochranná hrádza. Na ľavom brehu sa nachádza Bernolákov sad. V niektorých častiach tečie riečka pod mestom. V minulosti bola riečka silne znečisťovaná odpadmi z cukrovaru. V súčasnosti je cukrovar mimo prevádzky, preto sa kvalita vody zvýšila.

Zastavané plochy – obytné štvrte a priemyselné areály

Zastavané plochy zaberajú prevažnú časť mapovaného územia. Nachádza sa tu aj stará zástavba, a tiež novostavby bytových, rodinných domov a budov občianskej vybavenosti v okrajových častiach mesta. V centre dochádza taktiež k výstavbe, a najmä k rekonštrukcii historických pamiatok. Dá sa predpokladať, že trend výstavby bude pokračovať aj v budúcnosti, a to na úkor ornej pôdy v okrajových častiach mesta a zelených plôch v centre.

Z priemyselných areálov je vhodné spomenúť miestny cukrovar, ktorý bol postavený v roku 1868 a uvedený do prevádzky v roku 1869, kedy v ňom pracovalo viac ako 2000 ľudí. V roku 1986 sa uvažovalo s ekologickým programom výstavby novej modernej čiastiarne odpadových vôd, s rekonštrukciou a modernizáciou areálu cukrovaru.

Dopravná infraštruktúra:

S novou výstavbou úzko súvisí aj vytvorenie novej siete infraštruktúry, skvalitnenie už existujúcich komunikácií. Vznikajú nové ulice, napr. Michalská ulica, kde sa nachádza časť mestského opevnenia, pôvodné stavby, záhrady a novostavby. Taktiež v hojnom počte vznikajú kruhové objazdy. Nakoľko je centrum Trnavy veľmi prehustené premávkou, čo spôsobuje aj značné znečistenie, začala sa výstavba diaľničného obchvatu, ktorý by mal zmierniť súčasnú nepriaznivú dopravnú situáciu. Na druhej strane však dôjde k ďalšiemu zabratiu zelenej plochy v meste.

LEGISLATÍVNE VYMEDZENÉ ÚZEMIA

Chránené územia:


V mapovanej oblasti sa nevyskytujú žiadne legislatívne vymedzené územia. Mimo mapovaného územia, na Kalvárii sa však nachádzajú chránené stromy. Zaujímavou lokalitou Trnavy mimo mapovaného územia je chránený areál Trnavské rybníky. Predstavuje významný typ vodného a močiarneho biotopu na Trnavskej pahorkatine, ktorý výrazne ovplyvnil zloženie biocenózy, predovšetkým vtáctva tohto regiónu. Prvá zmienka o tejto lokalite pochádza už z roku 1528, celá rybničná sústava bola dobudovaná v rokoch 1955- 1956. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa . Prírodné bohatstvo Trnavských rybníkov je veľmi rozmanité. Rôznorodosť rastlinstva a charakter územia podmienil veľkú druhovú pestrosť tunajšej fauny. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú vtáky, najmä z hľadiska výskytu a hniezdenia. Na rybníkoch sa vyskytuje až 150 chránených druhov vtákov, čo predstavuje 78,5 % z celkového počtu tu zistených druhov, z ornitologického patria k ojedinelým mokraďovým biotopom nadregionálneho významu. V blízkosti Trnavských rybníkov je hotel Koliba a prírodné kúpalisko Kamenný mlyn.

KLASIFIKÁCIA PODĽA STUPŇA EKOLOGICKEJ STABILITY

Na mapovanom území sa nachádzajú oblasti s nasledovnými stupňami ekologickej stability:

A. Zastavaná plocha (budovy, infraštruktúra...) - majú ekologický stupeň 0. Sú to oblasti bez života. Prírodné procesy by tu museli pôsobiť veľmi dlhý čas, kým by sa krajina vrátila do pôvodného stavu, kým do nej nezasahoval človek.

B. Orná pôda (plodiny monokultúr) - má ekologický stupeň 1. Sú to oblasti s veľmi nízkou biodiverzitou, aby tieto ekosystémy fungovali, musí im človek neustále dodávať hmotu a energiu. Prírodné procesy by tu pôsobili rýchlešie ako v oblastiach s ekologickým stupňom 0.

C. Parky (nepôvodné aj pôvodné druhy) - majú ekologický stupeň 3. Ide o parky so zmiešanými druhmi, čiže aj biodiverzita je vyššia.

Plochy s vyšším stupňom ekologickej stability sa na mapovanom území nenachádzajú. Za kostru ekologickej stability by sme v tomto prípade pokladali mestské parky (Bernolákov sad, Park Mikuláša Schneidra Trnavského a Ružový park).
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Kolník P., 2001, Cestovný lexikón Slovenskej republiky, Bratislava, Vydavateľstvo Astor Slovakia, 212, Plesník P., a kol. 1989, Malá slovenská vlastiveda, Bratislava, Vydavateľstvo Obzor, 91, 135, 222, 223, , , A. Adamkovičová a kol., 2002, Správa o stave životného prostredia Trnavského kraja k roku 2002, SAŽP Banská Bystrica, Centrum revitalizácie zaťažených oblastí, Prievidza, Stredisko Trnava, Trnka A. a kol., 1998, Trnava, Príroda Trnavy, Trnavská univerzita v Trnave,
Podobné referáty
Trnava SOŠ 2.9415 1290 slov
Trnava SOŠ 2.9955 4516 slov
Trnava SOŠ 2.9573 1724 slov
Trnava SOŠ 2.9957 369 slov
Trnava 2.9741 602 slov
Trnava 2.9568 209 slov
Trnava 2.9622 351 slov
Trnava 2.9667 1979 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.