referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viola
Streda, 18. mája 2022
Ekológia
Dátum pridania: 16.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lorrita
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 8 876
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 26.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 44m 10s
Pomalé čítanie: 66m 15s
 
Vegetácia

je nenahraditeľnou zložkou výživy zvierat a ľudí, chráni pôdu svojim krytom, obohacuje ju o organické látky, nahrádza fotosyntetickým procesom spotrebovaný kyslík v ovzduší, ovplyvňuje režim povrchových i pozemných vôd a je významným estetickým a výtvarným prvkom krajiny.

Spôsoby poškodzovania vegetácie

Poškodzovanie abiotickými a biotickými činiteľmi: Abiotické činitele poškodzujú vegetáciu fyziologickými poruchami či chorobami, sú rôzneho, alebo vždy neživotného charakteru, podľa pôvodu povahy klimatickej alebo pôdneho pôvodu. Pôsobia jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácií, čo ich účinky zosilňuje a zhoršuje. Biotickými činiteľmi sú živočíšni škodci, fytopatogénne huby, baktérie, vírusy, plevel a burina. Vyskytujú sa jednotlivo alebo vo vzájomnej kombinácií.

Škodlivé vplyvy antropogénne

Antropogénne, t.j. ľudskou činnosťou podmienené vplyvy, ktoré poškodzujú vegetáciu, môžu byť vyvolané civilizačnými zásahmi, priemyslom, poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom. Často sa kombinujú s činiteľmi abiotickými a biotickými. Civilizačné zásahy, vyplývajúce z potrieb osídľovania, dopravy, priemyslu,...
Poškodzujú vegetáciu tým, že ju narušujú, alebo úplné odstraňujú kvôli zástavbe.

Poľnohospodárstvo môže poškodzovať poľnohospodárske kultúry:

priamo-neprávnym rozmiestnením kultúr, zlými osevnými postupmi, chybným hnojením, pestovaním,
nepriamo-poškodzovaním pôdy.

Spôsoby ochrany vegetácie

Účelom ochrany vegetácie je chrániť pred poškodením poľnohospodárske a lesné kultúry, zlepšovať účelové funkcie vegetácie a starať sa o vegetáciu voľne rozptýlenú v krajine. Poľnohospodárske a lesné kultúry je možné chrániť rôznymi spôsobmi povahy agrotechnickej a lesotechnickej, mechanickej, fyzikálnej, chemickej a biologickej.

Voda

- je základnou látkou podmieňujúcou život na našej planéte, označujeme pojmom hydrosféra. Zrážky vznikajú vylúčením vodných pár v ovzduší. Povrchové vody predstavujú pre človeka najvýznamnejší zdroj vody. Bežne ich delíme na vody tečúce a stojaté. Tečúce vody sú tvorené prirodzenými, alebo umelými korytami. Stojaté vody sú prirodzené vodné nádrže a umelé nádrže. Podpovrchová voda je tvorená jednak vodou viazanou v pôde, jednak vodou podzemnou. Podzemné vody predstavujú pre človeka dôležitý zdroj pitnej vody.

Hydrologický cyklus

- obeh vody v prírode - má štyri časti: zrážky, povrchový odtok- povrchový odtok je množstvo vody, ktoré odteká z územia, infiltrácia- je množstvo vody, ktoré absorbuje hornina, alebo sa infiltruje cez priepustné vrstvy a tečie po menej priepustných vrstvách, vyparovanie a transpirácia.

Senzorické vlastnosti vody

Teplota vody závisí od jej druhu. U povrchových vôd je ovplyvnená teplotou pevniny a ovzdušia. U podzemných vôd závisí teplota od hĺbky vrstvy, z ktorej podzemná voda pochádza a od rýchlosti prúdenia vody. Optimálna teplota pitnej vody je 8 až 12 oC. Teplota vody sa mení s teplotou vzduchu. Chuť vody je podmienená prítomnosťou látok, ktoré sa do vody dostávajú prirodzenou cestou, alebo sú dôsledkom znečistenia. Chuť ovplyvňuje prítomnosť železa, mangánu, horčíka,... Vyšší obsah soli dáva zhoršenú chuť. Pach je vlastnosť vody spôsobená prchavými látkami pôsobiacich na čuch. Zdroje pachu sú primárne (látky, ktoré sú prirodzenou súčasťou vody, látky biologického pôvodu, látky zo splaškových a priemyselných vôd) alebo sekundárne (technologická úprava vody - chlorácia). Farba - čistá voda je bezfarebná, v hrubej vrstve modrá. Prítomnosť jemne rozptýlených solí farbí vodu do zelena, zlúčeniny železa do žlta a pod.

Tvrdosť vody

Spôsobujú ju ióny vápnika a horčíka. Tvrdosť vody sa udáva v nemeckých stupňoch - oN. Ďalšou dôležitou látkou vo vode sú dusičnany. Sú konečnou splodinou aeróbnej mineralizácie dusíkatých látok. Prebytok dusičnanov vo vode i v potrave ohrozuje zdravie ľudí.

Samočistiaca schopnosť vody

Ak má dostatok kyslíka, sama sa zbaví nečistôt, ktoré do nej pritekajú, udržiava si stálosť svojho prostredia. Prirodzené fyzikálne, chemické a biologické procesy, ktorými voda odbúrava látky, ktoré ju znečisťujú, nazývame samočistenie vôd. Samočistenie je prirodzená schopnosť tečúcich i stojatých vôd zbavovať sa nečistôt.

tri základné pásma samočistenia:

pásmo odpadnej vody - vyznačuje sa bioredukčnými procesmi, nedostatkom kyslíka, nadmerným počtom baktérií,
pásmo prechodné - prestáva tu hnilobný redukčný proces, nastáva oxidačný proces, organická hmota mineralizuje, vyskytujú sa tu i ryby,
pásmo čistej vody - kde sú organické látky už strávené alebo sa nachádzajú iba v stopovom množstve. Zvyšuje sa obsah kyslíka, výskyt množstva rastlín a živočíchov. pásmo kataróbne - pásmo pramenitej vody - je konečnou fázou samočistenia.

Vodné organizmy

- producenti - sú to organizmy, ktoré na výstavbu svojich tiel využívajú anorganické látky a CO2 obsiahnuté vo vode. Energiu dodáva slnečné žiarenie, alebo ju získavajú chemickými procesmi. Producenti prevládajú v čistých vodách, málo znečistených organickými látkami.
- konzumenti - sa živia látkami, ktoré vytvárajú producenti. Preto ich nachádzame spolu s producentmi v čistých a málo znečistených vodách
- deštruenti - rozkladajú organické látky a živia sa nimi, preto sa vyskytujú hlavne vo veľmi znečistených vodách. Podľa množstva rozlišujeme rôzne stupne saprobity vody.

Rozdelenie a klasifikácia vôd

Procesy, určujúce kvalitatívne zloženie prírodných vôd, sú povahy: fyzikálnej, chemickej, biochemickej.

Podľa výskytu rozlišujeme vodu: zrážkovú, povrchovú, podpovrchovú.

Podzemné vody sa rozdeľujú podľa akosti a využiteľnosti na:obyčajné vody, minerálne a termálne vody, ktoré tiež označujeme ako zvláštne vody.

Katarobilita - zahrňuje najčistejšiu vodu bez akéhokoľvek znečistenia, napr. čistú podzemnú vodu, pramene, alebo aj vodu umelo upravenú na akosť pitnej vody. Biologicky je charakterizovaná absenciou, poprípade len ojedinelým výskytom organizmov.
Limnosaprobita - patria sem v rôznom stupni znečistené podzemné a povrchové vody úžitkové, prevádzkové, poprípade aj málo zaťažené odpadové vody.
Eusaprobita - zahrňuje surové alebo málo zriedené odpadové vody s tak vysokou koncentráciou organických látok, že ich rozklad sa uskutočňuje v anaeróbnom prostredí.
Transaprobita - zahrňuje také druhy znečistenia alebo poškodenia povrchových a podzemných vôd, kde nie je možné hovoriť o saprobite.

Znečistenie vody

- fyzikálne znečistenie je spôsobené výskytom kalov rozptýlených vo vode vo forme rôzne zrnitých suspenzií. Môžu byť usadené na dne riek, premiestňované, alebo plávajúce na vode. Podzemné vody kaly neobsahujú.
- chemické znečistenie je spôsobené prímesami tuhého, kvapalného, alebo tuhého skupenstva rozpusteného vo vode (voľné kyseliny, nitráty, dusičnany,…)
- biologické znečistenie vody je spôsobené rôznymi jedovatými látkami, ktoré poškodzujú rastliny a živočíchy, produktmi hnilobného rozkladu, zárodkami chorôb, rádioaktívnymi látkami.
- prírodné znečistenie - erózia zmyvom, odnosom, vylúhovaním pôdy, ďalej zemné zosuvy, lavíny
- antropogénne znečistenie - odpadové vody splaškové a priemyselné, vymývanie znečistenej atmosféry, splachy a priesaky z poľnohospodárskej výroby, splachy a priesaky zo skládok, nárazové znečistenie pri haváriách

Čistenie odpadových vôd

mechanické čistenie je vždy prvé a často postačujúce. Z odpadovej vody sa odstránia rozptýlené prímesy, ktoré plávajú na hladine, alebo sú vo vode rozptýlené. Takéto čistenie je postačujúce, ak sa odpadové vody vypúšťajú do tokov s vysokou samočistiacou schopnosťou.

Ak je potrebné dokonalejšie čistenie, preteká voda pomalou rýchlosťou cez odkaľovacie nádrže, kde sa usádzajú nečistoty. Kal sa ďalej spracúva. Doplnkom mechanického čistenia môže byť i chemické čistenie. Do vody sa pridajú chemické zrážadlá, ktoré vytvoria vzájomnou reakciou zrazeninu, do ktorej sa zachytia ďalšie nečistoty. Tieto sa spolu so zrážadlami vylúčia.

Biologické čistenie je potrebné, ak mechanické čistenie nie je dostatočné. Z mechanicky očistených vôd sa odstránia ďalšie nečistoty organického charakteru pomocou biochemického rozkladu za prítomnosti aeróbnych baktérií a iných mikroorganizmov. Princíp biotechnológií spočíva v tom, že do znečistených vôd napr. ropnými produktmi sa nasadia špeciálne baktérie, ktoré produkty ropy rozkladajú. Zvláštne postupy čistenia vyžadujú hlavne priemyselné odpadové vody s jedovatými alebo špeciálnymi nečistotami, ktoré sú ťažko odbúrateľné.

Ochrana vody

Ochranu vody a vodného bohatstva môžeme zadeliť do dvoch skupín: primárna, sekundárna. V celosvetovom meradle sa kladie dôraz na primárnu ochranu vody v tom najširšom slova zmysle, t.j. nie len zamedzenie znečisťovania vôd, ale aj hospodárne využívanie vody a celkové nakladanie s vodami tak, aby sa zachovala ekologická stabilita.

Ovzdušie

čiže atmosféra, je vzdušný obal Zeme. Je jednou zo základných zložiek biosféry. Atmosféra je veľmi komplikovaný systém obsahujúci množstvo zložiek.

Rozvrstvenie atmosféry

Najnižšia vrstva atmosféry je troposféra -je to najdôležitejšia vrstva atmosféry pre väčšinu živých tvorov. Hraničná vrstva medzi troposférou a nasledujúcou stratosférou sa nazýva tropopauza. Stratosféra sa rozdeľuje na vlastnú stratosféru a mezosféru. Najdôležitejšiu časťou stratosféry je ozónova vrstva. Na stratosféru nadväzuje ionosféra. Na ionosféru nadväzuje exosféra. Táto sféra plynule prechádza do kozmického priestoru.

Zloženie troposféry

-ovzdušie troposféry je v podstate zmes plynov a pár, v ktorej sa vyskytujú i mnohé ďalšie látky. Táto zmes nie je rovnorodá. Pôsobením fyzikálnych a chemických procesov, ktoré v ovzduší ustavične prebiehajú, sa pomerne rýchlo mení zloženie látok, ktoré nie sú stálou súčasťou atmosféry, i ich množstvo. Medzi stále zložky ovzdušia patrí kyslík, dusík, oxid uhličitý a vzácne plyny - hélium, neón, argón, kryptón, xenón, radón, vodná para, ktorej obsah v ovzduší závisí od zmien teploty a tlaku vzduchu.

Tlak vzduchu čiže barometrický tlak, je úmerný hustote vzduchu, preto s pribúdajúcou výškou klesá. Tlak vzduchu sa meria ortuťovými barometrami. Tlak vzduchu je premenlivý. Vo dne i v noci kolíše. Ďalším pojmom je dynamický tlak. Vyjadruje hodnoty tlaku vzduchu merané v rovnakej nadmorskej výške na rôznych miestach zemského povrchu.

Hydrotermický komplex

- teplota, prúdenie a vlhkosť vzduchu´

Teplota vzduchu kolíše nielen počas roka, ale i cez deň. Najteplejšie býva v popoludní, medzi 13. a 15. hodinou, kedy je pôda najteplejšia. S jej ochladzovaním chladne i vzduch. Ohriata pôda odovzdáva svoje teplo vzduchu niekoľkými spôsobmi - vedením, prúdením, vyžarovaním, vyparovaním vody z pôdy. Vzduch je teda najteplejší nad zemou. Teplotu vzduchu meriame rozličnými typmi teplomerov. Miesta s rovnakými teplotami na meteorologických mapách sa spájajú čiarami - izotermami.

Vlhkosť vzduchu- absolútnu vlhkosť vzduchu, ktorá označuje skutočné množstvo vodných pár pri určitej teplote a tlaku vzduchu, maximálnu vlhkosť vzduchu, čo je množstvo vodných pár, ktoré môže vzduch prijať pri určitej teplote a tlaku a relatívnu.

Pohyb vzduchu. Vzduch prúdi z miest vyššieho tlaku do miest z nižším barometrickým tlakom. Pohyb vzduchu označujeme ako vietor. Vetry sú charakterizované smerom a rýchlosťou. Vietor je jedna zo základných zložiek samočistenia ovzdušia. Urýchľuje rozptyl škodlivín, rozháňa ich, zanáša ich z miesta vzniku na iné, vzdialenejšie miesta.

Samočistiaca schopnosť atmosféry

-
závisi od troch základných činiteľov: tvar územia. Teplo, ktoré pôda a voda vracajú do ovzdušia, ohrieva prízemné vrstvy atmosféry.

Tvar krajiny ovplyvňuje prízemné prúdenie vzduchu. Horské masívy alebo komplexy budov narušujú laminárne prúdenie vzduchu a spôsobujú jeho vírenie, ktoré komplikuje rozptyl škodlivín. Vírenie vzduchu, spôsobené nerovnosťami zemského povrchu, sa nazýva mechanická turbulencia.

Meteorologické faktory. Ohriaty vzduch od zemského povrchu či vodných hladín stúpa nahor, rozpína sa a ochladzuje. Čím rýchlejšie prúdi vzduch hore, tým rýchlejšie odnáša so sebou škodliviny. Len čo rýchlosť vertikálneho prúdenia vzduchu klesá, zhoršuje sa rozptyl škodlivín. Silná oblačnosť, vietor a dážď menia vertikálne prúdenie vzduchu. Preto sa na jeseň a v zime zhoršuje rozptyl škodlivín a ich koncentrácia stúpa.

Fyzikálne a chemické vlastnosti škodlivín. Dym z komínov a ostatné škodliviny bývajú spravidla teplejšie ako okolitý vzduch, pri bezvetrí stúpajú hore. Jednotlivé zložky dymu postupne chladnú a vypadávajú z vlečky dymu. Najskôr sedimentujú pevné častice. Vietor je jedna zo základných zložiek samočistenia ovzdušia. Urýchľuje rozptyl škodlivín, rozháňa ich, zanáša ich z miesta vzniku na iné, vzdialenejšie miesta.

Znečistenie ovzdušia je stav, keď sa v ovzduší vyskytuje látka alebo viac látok, ktoré v určitej koncentrácií alebo po určitom čase pôsobenia môžu v človeku narušovať pocit pohody, ohrozovať, či poškodzovať zdravie ľudí a iných organizmov, alebo škodlivo pôsobiť na neživú časť prírody a ľudské výtvory.

Exhaláty sú škodliviny, látky rôzneho tvaru, zloženia, vlastnosti, ktoré pochádzajú z rôznych zdrojov prírodných, alebo umelých, ktoré unikajú do ovzdušia a menia jeho zloženie. Exhalácie sa vyskytujú v ovzduší buď v pôvodnej forme, alebo vo forme celkom odlišných látok, ktoré vznikli chemickými premenami v atmosfére.

Emisie predstavujú množstvo škodlivín, ktoré zdroj znečistenia vypustí do ovzdušia za presne stanovenú dobu. Prachové emisie predstavujú pôdny prach, popolček a sadze. Čím sú častice menšie, tým väčšie nebezpečenstvo predstavujú. Veľmi nebezpečným je toxický prach.

Aerosoly označujú tuhé, plynné alebo kvapalné častice, ktoré sú v ovzduší rozptýlené vo forme jemnej disperzie. Aerosoly vznikajú buď zoskupovaním molekúl a celkom nepatrných mikroskopických častíc, alebo delením, drobením veľkých častíc na menšie. Aerosolom je jemný prach, úletový popolček, dym, sadze, hmla, výpary. K aerosolom patrí aj dymová hmla – smog.

Plyny, znečisťujúce ovzdušie, predstavujú permanentné plyny, vodná para, pary chemických zlúčenín, SO2, sírovodík, chlorovodík, fluorovodík. Najtypickejším predstaviteľom plynných škodlivín je oxid siričitý, SO2. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie nemá žiadne účinky oxid dusný, oxid dusnatý a dusičitý, oxid uhoľnatý sírovodík a amoniak, oxid uhličitý. Uhľovodíky sú najrozšírenejšou skupinou organických látok vyskytujúcich sa v znečistenej atmosfére.

Priemyselné exhalácie-rozsah škodlivín, vznikajúcich v priemysle, neustále narastá. Nové spôsoby výroby a nové druhy výrobkov sprevádza prudko sa zvyšujúca produkcia škodlivín.

Závody na spracovanie kovov znečisťujú ovzdušie okrem oxidov dusíka a síry i drobnými čiastočkami a oxidmi kovov, z ktorých mnohé sú jedovaté. Často sa pri spracovaní kovov používajú i látky poškodzujúce zdravie ľudí či prírodu. Veľmi rozsiahle sú exhalácie z chemických závodov. Chlór a sírouhlík sú toxické.

Acidifikácia

- okysľovanie ŽP, ovzdušia, vody a pôdy zapríčiňujú najmä emisie síry a dusíka.

Závisí: od veľkosti kyslej (mokrej) depozície, od rezistencie pôdy a vody voči acidifikácií, od pomeru zlúčenín siry a dusíka.

Príčiny acidifikácie sú:

tepelné elektrárne a ďalšie zdroje, ktoré produkujú SO2,CO2, ...,
priemysel emitujúci ťažké kovy, SO2, HF, Mg, ...
doprava s emisiami...,
fotochemické oxidanty - ozón O3,
diaľkový prenos imisií je internacionálny problém

Negatívne vplyvy acidifikácie na životné prostredie-na životné prostredie pôsobia priame a nepriame vplyvy. Poškodzujú priamo stromy, vegetáciu, ovplyvňujú ľudské zdravie, korodujú stavebné materiály. Najväčšie priame škody sú v okolí emisných zdrojov, kde je najväčšia suchá depozícia.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Ekológia SOŠ 2.9262 942 slov
Ekológia GYM 2.9791 474 slov
Ekológia GYM 2.9516 762 slov
Ekológia GYM 3.0026 900 slov
Ekológia SOŠ 2.9685 832 slov
Ekológia 3.0086 1332 slov
Ekológia GYM 2.9626 2102 slov
Ekológia GYM 2.9875 1100 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.