referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Margita
Sobota, 13. júla 2024
Znečistenie ovzdušia
Dátum pridania: 15.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Ľudovít
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 235
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
Úvod

Atmosféra Zeme je produktom procesov vývoja zemskej kôry a jej osídlenia biotou. Hlavnými zložkami súčasnej atmosféry sú plyny: dusík (75,2 %), kyslík (23,2 %), argón (1,3 %), vodná para (0,24 %) a oxid uhličitý (0,046 %). Jej prímesnými zložkami sú vodík, neón, hélium a ozón. Súčasťou zemskej atmosféry vždy boli, sú a budú aj drobné častice kvapalných a tuhých látok. Petrjanov odhaduje hmotnosť tuhých látok, rozptýlených v celom objeme atmosféry Zeme na cca 20 mil. ton. Atmosféra Zeme je teda koloidálny systém – aerosól, ktorého disperzným prostredím je zmes plynov a disperznými fázami sú častice kvapalín, minerálov, organodetritu a živé organizmy. Rozmery častíc disperzných fáz, rozptýlených v atmosfére, spadajú prevažne do zrnitostnej triedy pod 2mikrometre.
Podiel disperných fáz na fyzikálnych a chemických procesoch je nepochybne významný najmä v prízemnej, 8 – 20 km hrubej vrstve atmosféry – troposfére. Dôležitú úlohu zohrávajú najmä genetickou rôznorodosťou dané fyzikálne vlastnosti, chemické zloženie a veľký reakčný povrch disperzných fáz. Absorbujú a rozptyľujú slnečné žiarenie, čím priamo i nepriamo regulujú teplotu. Disponujú elektrickým nábojom a preto zohrávajú funkciu kondenzačných jadier, na ktorých vznikajú kryštáliky ľadu a kvapalné fázy, čím podmieňujú vznik oblačných systémov. Katalyticky usmerňujú priebeh medzifázových reakcií, alebo same reagujú s plynmi a kvapalinami, čím ovplyvňujú proces samoočisťovania atmosféry a chemické zloženie zrážkovej vody.

Klasifikácia disperzných fáz

Do zemskej atmosféry disperzné fázy vstupujú, vznikajú v nej a vypadávajú z nej kontinuálne. Ich pôvod je rozmanitý. Minerálne častice sa generujú eolickou eróziou pedosféry a hydrosféry, explozívnou sopečnou aktivitou, vstupom z kozmického priestoru a antropickými aktivitami. Neminerálne častice kvapalného i tuhého skupenstva sa tvoria priamo v ovzduší z plynných prekurzorov, alebo majú biogénny a technogénny pôvod. Do výšky 1-2 km existuje v atmosfére distribúcia viac-menej homogénne rozložených čiastočiek, ktoré môžeme považovať za geochemické pozadie aerosólov.
Vo vzťahu k miestu vzniku sa disperzné fázy dajú rozdeliť na terestrické – kontinen-tálne a marinné a extraterestrické – kozmický prach.
Zmiešaný, terestricko-extraterestrický pôvod majú disperzné fázy emitované do atmo-sféry pri sporadických zrážkach asteroidov so Zemou.
Rozmery častíc disperzných fáz kolíšu od nanometrov do desiatok až stoviek mikrometrov.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Andreae, M. O., 1986: The ocean as a source of atmospheric sulfur compounds. In: Buat-Ménard, P. ed.: The role of air-sea exchange in geochemical cycling. Dordrecht, Reidel, 331-362, Andreae, M. O. & Crutzen, P. J., 1997: Atmospheric aerosols: Biochemical sources and role in atmospheric chemistry. Science, 276, 1052-1058, Avila, A., Queralt-Mitjans, J. & Alarcón, M., 1997: Mineralogical composition of African dust delivered by red rains over norteastern Spain. J. Geophys. Res. 102, 21 977-21 996, Blake, D. F. & Kato, K. 1995: Latitudinal distribution of black carbon soot in the upper troposphere and lower stratosphere. J. Geophys. Res. 100, 7195-7202, Bochníček 2000, Brasseur G. P., Orlando, J. J. & Tyndall, G. S., 1999: Atmospheric chemistry and global change. Oxford: Oxford Univ. Press., 342 p., Campbel, I. D., McDonald, K., Flannigan, M. D. & Kringayark, J., 1999: Long-distance transport of pollen into the Arctic. Nature, 399, 29-30, Clarke, A. D., Ablquist, N. C. & Covert, D. S., 1987: The Pacific marinae aerosol: Evidence for natural acid sulfates. J. Geophys. Res. 92, 4179-4190, Covert, D. S., Wiedensohler, A., Aalio, P., Heityenberg, J., McMurry, P. H. & Leck, C., 1996: Aerosol number size distributions from 3 to 500 nm diameter in the Arctic marine boundary layer during summer and autumn. Tellus, 48B, 197/212, Crutzen, P. J. & Andreae, M. O. 1990: Biomass burning in the tropics: Impact on atmospheric chemistry and biochemical cycles. Science 250, 1669-1678, Dayan, U., Heffter, J. Miller, J. & Guttman, G., 1991: Dust intrusion events into the Mediterranean basin. J. Appl. Meteor 30, 1185-1198, Dentener, F. J., Carmichael, G. R., Zhang, Y, Lelieveld, J. & Crutzen, P. J., 1996: Role of mineral aerosol as a reactive surface in the global troposphere. J. Geophys. Res. 101, 22 869-22 889, Duce, R. A., 1995: Sources, distribution and fluxes of mineral aerosols and their relationship to climate. In: Charlson, R. J. & Heitzenberg, J. eds: Aerosol forcing of climate. New York, Willey, 43-72.Dvořák 1987, Gao, Y, Arimoto, R., Zhou, M. Y., Merrill, J. T. & Duce, R. A., 1992: Relationship between the dust concentrations over Eastern Asia and the remote North Pacific. J. Geophys. Res. 97, 9867-9872, Golytsin, G. & Gillette, D. A. 1993: Introduction: A joint Soviet-American experiment for the study of Asian desert dust and its impact on local meteorological conditions and climate. Atmos. Environ. 27, 2467-2470, Grgic, I., Hudník, V. & Bizjak, M., 1993: Aqueous S (IV) oxidation – III. Catalytic effect of soot particles. Atmos. Environ. 27A, 1409-1416 Hering, S., Eldering, A. & Seinfeld, J. H. 1997: Bimodal character of accumulation mode aerosol mass distribution in southern California. Atmos. Environ., 31, 1-11, Hobbs, P. V. ed., 1993: Aerosol-cloud-climate interactions. San Diego. Acad. Press, 438 p., Hong, S., Candelone, J. P., Patterson, C. C. & Boutron, C. F., 1994: Greenland ice evidence of hemispheric lead pollution two millenia ago by Greek and Roman civilization. Science 265, 1841-1843, Husar, R. B. & Whitby, K. T., 1973: Growth mechanism and size spectra of photochemical aerosols. Environ. Sci. Technol, 7, 241-247, Charlson, R. J., Schwartz, S. E., Hales, J. M., Cess, R. D., Coakley, J. A. Jr., Hansen, J. E. & Hofmann, D. J., 1992: Climate forcing by anthropogenic aerosols. Science 255, 423-430, Charlson, R. J. & Heintzenber, J., 1995 : Aerosol forcing of climate, New York, 187-194, Junge, C. E., 1963: Air chemistry and radioactivity. New York, Academic Press, 432 p., Khun, M. & Ďurža, O., 2000: Environmentálna geochémia na prahu 21. Storočia. Mineralia slovaca 31, 1, 5-7, Lacis, A. A. & Mishchenko, M. I., 1995: Climate forcing, climate sensitivity, and climate response: A radiative modeling perspective on atmospoheric aerosols. In: Charlson, R. J. & Heintzenberg, J. eds: Aerosol forcing of climate. New York, Wiley, 11-42, Lahaye, J., 1992: Particulate carbon from the gas phase. Carbon 30, 309-314, Maštenová 1999: Padajúce hviezdy. Quark, 8, 16- 17, Mészáros, E., 1999: Fundamentals of atmospheric aerosol chemistry. Budapest. Akadémiai kiadó. 276 p., Michalsky, J. J., Pearson, E. W. & LeBaron, B. A., 1990: An assessment of the impact of volcanic eruptions on the Northern Hemispheres aerosol burden during the last decade. J. Geophys. Res. 95, 5677-5688, Molnár, Á, Mészáros, E., Boró, L., Borbély-Kiss, I., Koltay, E. & Szabó, G., 1993: Elemental composition of atmospheric aerosol particles under different conditions in Hungary. Atmos Environ 27A, 2457-2461, Novakov, T. 1984: The role of soot and primary oxidants in atmospheric chemistry. Sci. Total. Environ. 36, 1-10, O'Dowd, C. D., Smith, M. H., Consterdine, J. E. & Lowe, J. A., 1997: Marine aerosol, sea- salt, and the marine sulphur cycle. A short review. Atmos. Environ. 31, 73-80, Parrington, J. R., Zoller, W. H. & Arras, N. K., 1983: Asian dust: Seasonal transport to the Hawaiian Islands. Science, 220, 195-197, Patterson C. C. & Settle, D. M., 1997: Review of data on eolian fluxes of industrial and natural lead to the lands and seas to remote regions on a global scale. Mar. Chem. 22, 137-162, Petrjanov et al., 1989:Pósfai, M., Anderson, J. R., Buseck, P. R. & Sievering, H., 1999: Soot and sulfate aerosol particles in the remote marine troposphere. J. Geophys. Res. 104, 21 685-21 693, Pósfai, M. & Molnár, A. 2000: Aerosol particles in the troposphere: A mineralogical introduction. In: Vaughan, D. J. & Wogelius R. A. Ed. 2000: Environmental mineralogy. Budapest. Eötvös L. University, Vol. 2, 197-252, Prospero, J. M. 1999: Long-range transport of mineral dust in the global atmosphere: Impact of African dust on the environment of the southeastern United States. Proc. Nail. Acad. Sci. USA, 96, 3396-3403, Seinfeld, J. H. & Pandis, S. N. 1998: Atmospheric chemistry and physics. New York, Wiley, 238 p, Schütz L. & Sebert, M. 1987: Mineral aerosols and source identification. J. Aerosol Sci. 18, 1-10, Snider, J. R. & Vali, G. 1994: Sulfur dioxide oxidation in winter orographic clouds. J. Geophys. Res. 99, 18, 713-18, 733, Tegen, I, Lacis, A. A. & Fung, I.1996: The influence on climate forcing of mineral aerosols from disturbed soils. Nature, 380, 419-422, Tölgyessy, J. a kol., 1989: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia. SAV, Bratislava, 532 p., Turn, S. Q., Jenkins, B. M., Chow, J. C., Pritchett, L. C., Campbell, D., Cahill, T. & Whalen, S. A., 1997: Environmental characterization of particulate matter emitted from biomass burning. Wind tunnel derived source profiles for herbaceous and wood fuels. J. Geophys. Res., 102, 3683-3699, Uematsu, M., Duce, R. A., Prospero, J. M., Chen, L., Merrill, J. T. & McDonald, R. L., 1983: Transport of mineral aerosol from Asia over the North Pacific Ocean. J. Geophys Res., 102, 3683-3699, Environment. Sci. Technol. 11, 917-920, Warneck, P. 1988: Chemistry of the natural atmosphere. San Diego. Acad. Press, 332-351 p., Whitby, K. T., 1978: The physical characteristics of sulfur aerosols. Atmos. Environ., 12, 135-159
Podobné referáty
Znečistenie ovzdušia SOŠ 2.9292 2390 slov
Znečistenie ovzdušia SOŠ 3.3212 508 slov
Znečistenie ovzdušia SOŠ 2.9872 546 slov
Znečistenie ovzdušia 2.9660 1740 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.