referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Nedeľa, 20. októbra 2019
Jupiter
Dátum pridania: 23.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Siemon
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 849
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Jupiter je v poradí piatou planétou a zároveň aj najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Je asi o 318-krát ťažší a objemovo o 1319-krát väčší než Zem. Najvýznamnejšie zložky atmosféry vodík (takmer 90 %) hélium (10 %), ďalšie zložky atmosféry sú metán, čpavok, etán, acetylén, vodná para, fosforovodík, oxid uhoľnatý, tetrahydrid germánia. V atmosfére Jupitera pripadá 1 atóm hélia na 10 atómov vodíka. Okrem týchto dvoch prvkov sa v atmosfére vyskytuje veľké množstvo metánu. Atmosféra je rozdelená do 3 vrstiev:

•spodná vrstva: vyskytuje sa od jadra až do vzdialenosti 46 tis. km, nachádza sa tam kvapalný kovový vodík (nebol ešte teoreticky vedcami dokázaný – fyzika vysokých teplôt a tlakov).

•horná vrstva: v nej sa nachádza kvapalný molekulový vodík, tlak v tejto vrstve je okolo 300 MPa teplota približne 11 000 K.

•posledná vrstva : má hrúbku asi 1 tisíc km.

Vysoká rotačná rýchlosť Jupitera spôsobuje, že mraky v jeho atmosfére vytvárajú pásy a zóny, ktoré obiehajú planétu rovnobežne s rovníkom.

V súčasnosti má Červená škvrna rozmery približne 25 000 x 15 000 km. Okolo svojho stredu sa otočí raz za 6 dní. Vyčíňa však dlhšie než 300 rokov. Svetlý oválny útvar tesne pod ňou je menšia búrka, ktorá vznikla iba pred 40 rokmi. Dlhotrvajúce búrky sú na Jupiteri bežné.

Keby bol Jupiter o 80 % hmotnejší, bol by už schopný vyprodukovať v jadre dostatok tepla, aby sa stal hviezdou. Jupiter je charakteristický svojimi farebnými búrkovými mrakmi, tvorenými v troposfére. Predpokladáme, že nižšie mraky sú podobne ako na Zemi tvorené vodnou parou. Ešte väčšia oblačnosť je tvorená síranom amónnym, v ešte väčších výškach už len čistým čpavkom. Asi 60 km naj najvyššou vrstvou mrakov sa nachádza troposféra, ktorá plynulo prechádza do stratosféry, kde sa teploty pohybujú okolo –100°C. Vo vyššej vrstve – ionosfére teplota však opäť vzrastá.

Rovníkový priemer: 142800 km
Polárny priemer: 135500 km
Hustota: 1330 kg/m3
Hmotnosť: 1,90. 1027 kg
Perióda rotácie: 9h 50m 30s
Úniková rýchlosť: 59,6 km/s
Okolo Jupiteru obieha 16 mesiacov a to:

• Io
• Európa
• Ganymedes
• Kalisto
• Amaltea
• Andrastea
• Metis
• Téba
• Himália
• Elara
• Pasiphae
• Sinopa
• Lyzitea
• Carme
• Ananka
• Léda

Mesiac Io je geologicky najaktívnejšie teleso v slnečnej sústave. Sopky tu vyvrhujú červenú, žltú a tmavohnedú síru a oxid siričitý až do výšky 400 km. Tento prachový materiál potom padá späť na povrch mesiačika a vytvára útvar podobajúci sa na obrovskú pizzu. Kozmická sonda Voyager 2 získala snímku z takejto sopečnej erupcie, ktorá dosahoval výšku 298 km. Io má aj veľa „horúcich škvŕn“. Jedna z nich, neďaleko sopky Loki, vytvorila lávovité jazero s obvodom dlhým stovky kilometrov. Je suchá kamenná guľa pokrytá vulkanickým popolom, lávou a siričitou inovaťou. Má priemer 3 642 km, je teda iba o niečo väčšia ako náš Mesiac. Okolo Jupitera obehne za viac ako 17,5 hodiny. 4,02 Európa - ľadový mesiac.

Európa má niečo spoločné so Zemou: ľad. Je ním pokrytý celý veľký povrch mesiaca. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli asi pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Pod hrubými ľadovými štítmi sa možno nachádza jediný oceán vody v slnečnej sústave, samozrejme okrem Zem. Ak je to tak, potom sa niektorí domnievajú, že by tam mohli plávať živé organizmy. Je o trochu menšia ako náš Mesiac a pod vrstvou ľadu môže mať oceán ľadovej kaše alebo vody. Má však aj tenučkú atmosféru, ktorá obsahuje vodu.

Ganymedes- mesiac ako planéta. S priemerom 5 268 km je Ganymedes najväčší mesiac v slnečnej sústave. Je vlastne väčší než Merkúr aj Pluto. Ľad a pohyb kôry zahladil mnohé krátery na jeho povrchu. 

Kallisto- mesiac kráterov. Povrch mesiaca Kallisto prezrádza silné bombardovanie pred miliardami rokov. Má viac kráterov než akékoľvek iné teleso v slnečnej sústave. Najväčší kráter na jeho povrchu meria asi 600 km. Ostatných 12 je drobných, vrátane Ledy s priemerom iba 10 km. Jeho obvod by ste prešli peši za 4 hodiny, keby ste mohli dýchať. Štyri mesiace: Metis, Adrestea, Amaltea a Thebe ležia blízko Jupitera, vo vnútri dráhy mesiačika Io. Vedci sa domnievajú, že 8 mesiacov za dráhou mesiaca Kallisto sú úlomky dvoch veľkých asteroidov, ktoré Jupiter zachytil. Štyri z nich – Leda, Himalia, Lysithea a Elara – majú dráhy veľmi sklonené k rovine Jupiterovho rovníka. Posledné štyri – Ananka, Carme, Pasiphae a Sinope sú ešte podivuhodnejšie. Okolo Jupitera obiehajú spätne, proti smeru jeho osovej rotácie.
 
Podobné referáty
Jupiter SOŠ 2.9580 452 slov
Jupiter SOŠ 2.9642 346 slov
Jupiter SOŠ 3.0070 447 slov
Jupiter SOŠ 2.9786 749 slov
Jupiter 2.9078 634 slov
Jupiter 2.9554 635 slov
Jupiter SOŠ 2.9844 615 slov
Jupiter 2.9610 536 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.