referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Zem ako vesmírne teleso
Dátum pridania: 08.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: holdenko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 801
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 

Svojím tvarom pripomína Zem guľu. V skutočnosti to je však sploštená guľa, ktorej sploštenie vzniklo pôsobením odstredivej sily, ktorá vzniká otáčaním sa Zeme okolo vlastnej osi. Teleso, ktoré najlepšie vystihuje vo fyzikálnom zmysle tvar a veľkosť Zeme sa nazýva geoid. Ten sa však nahrádza referenčným elipsoidom.

Sploštením Zeme vzniká nerovnomerné dopadanie slnečného žiarenia na zemský povrch. Tento postupný úbytok slnečného žiarenia ( a tým aj tepla ) od rovníka k pólom má za následok vytvorenie rôznych šírkových klimatických pásiem na zemskom povrchu, ktoré podmieňujú pásmovité usporiadanie pôdneho krytu, rastlinstva a živočíšstva, príp. ďalších javov.

Pohyb Zeme

Zem vykonáva dva základné pohyby:

  • pohyb okolo vlastnej osi, ktorý nazývame rotácia Zeme
  • pohyb okolo Slnka, ktorý nazývame obeh Zeme

Z týchto pohybov vyplýva striedanie dňa a noci, ročných období . . .

Obeh Zeme - dráha Zeme okolo Slnka má tvar elipsy a v jednom z jej ohnísk je
Slnko. Jeden obeh Zeme okolo Slnka trvá 365 dní, 5 hodín, 48
minút a 45,7 sekundy. Táto doba sa nazýva tropický rok.
Perihélium ( príslnie ) - bod dráhy Zeme, ktorý je najbližší k Slnku. Zem sa v
ňom nachádza 3. januára.

Afélium ( odslnie ) - bod dráhy Zeme, ktorý je najvzdialenejší od Slnka. Zem sa
v ňom nachádza 4. júla.

Ekliptika - dráha pohybu Zeme okolo Slnka ( priesečnica roviny orbity Zeme s nebeskou sférou v kružnici nazývanej svetový rovník ).
Svetový rovník - nebeská sféra preťatá rovinou zemského rovníka.
Body rovnodennosti - jarná a jesenná rovnodennosť - preťatie ekliptiky a
svetového rovníka.

Zemská os si zachováva stály sklon k rovine dráhy Zeme, ktorý je 66,5°. To
znamená, že os zemskej rotácie zviera s kolmicou k tejto rovine 23,5°. Sklonom zemskej osi k rovine dráhy Zeme je vysvetlená existencia obratníkov a polárnych kruhov. Ďalej v tomto dôsledku sklonu vzniká aj jarná a jesenná rovnodennosť ( 21. marca a 23. septembra ).

Letný slnovrat - 22. jún, severný pól je najviac priklonený k Slnku.
Zimný slnovrat - 22. december, južný pól je najviac priklonený k Slnku.
Polárny deň - severný pól 186 dní od 21. marca - 23. septembra.
južný pól 179 dní od 23. septembra - 21. marca.
Polárna noc - severný pól od 23. septembra - 21. marca.
Južný pól od 21. marca - 23 septembra.

Leto na severnej pologuli je dlhšie, ale menej teplé ako na južnej, kým leto na južnej pologuli je kratšie, ale viac teplé ako na severnej pologuli. Zima je zase na severnej pologuli kratšia a miernejšia, kým na južnej dlhšia a chladnejšia.
Hviezdny deň - čas, za ktorý sa Zem otočí okolo vlastnej osi. Ten trvá 23 hodín,
56 minút a 4 sekundy.

Pravý slnečný deň - doba, ktorá uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi  vrcholeniami Slnka na tom istom poludníku. Stredný slnečný deň - doba, ktorá uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholeniami konštantnou rýchlosťou sa pohybujúceho Slnka na tom istom poludníku. Tento deň sa stal základom občianskej časomiery a trvá presne 24 hodín.
Uhlová rýchlosť rotácie Zeme - rýchlosť, kde na jednu hodinu pripadá pootočenie o 15°. Všetky body na zemskom povrchu ( okrem bodov, ktorými prechádza os zemskej rotácie ), majú rovnakú uhlovú rýchlosť rotácie.

Zem sa delí na jednotlivé časové pásma. Východiskom delenia je nultý poludník. Od neho každých 7,5° ( východne, alebo západne ) sa vytvorilo vždy nové časové pásmo. Na Zemi sa takto vytvorilo 24 časových pásiem. V každom časovom pásme platí jednotný čas. Takto vznikli pásmový a miestny čas.
Miestny čas - zohľadňujú sa rozdiely vo vrcholení Slnka na každom miestnom
poludníku.

Pásmový čas - používa sa v praxi. Neprihliada sa na miestne rozdiely časov v časovom pásme.
Dátumová hranica - ide o 180 poludník. Pri prekročení tohto poludníka musíme meniť čas. Ak ho prekročíme smerom zo západnej pologule na východnú, pridáme jeden deň v dátume, ale pri opačnom prechode dátum ponecháme ten istý.

Coriolisová sila - je to doplnková sila, ktorá pôsobí na telesá pohybujúce sa
v rotujúcej sústave. Prejavuje sa tak, že vzdušné a vodné prúdy sa na severnej pologuli stáčajú vpravo a na južnej pologuli zase vľavo. Dôsledkom Coriolisových síl vzniká aj asymetria riečnych korýt. Na severnej pologuli sú viac podomleté pravé brehy riek a na južnej pologuli ľavé brehy riek.

 
Podobné referáty
Zem ako vesmírne teleso SOŠ 2.9597 873 slov
Zem ako vesmírne teleso SOŠ 2.9815 370 slov
Zem ako vesmírne teleso SOŠ 2.9933 3619 slov
Zem ako vesmírne teleso GYM 2.9584 730 slov
Zem ako vesmírne teleso GYM 2.9966 1326 slov
Zem ako vesmírne teleso 2.9886 3290 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.