Zdrojom solárnej energie je Slnko. Je to veľmi horúca plynná guľa pozostávajúca prevažne z vodíka a hélia, ktorá generuje energiu. V jeho jadre dochádza ku kolízii a fúzii vodíkových jadier, a tým vzniká hélium. Touto reakciou sa generuje energia a s ňou aj teplo a svetlo. Energia sa dostáva na povrch Slnka (do fotosféry) a cez chromosféru do vesmíru. Slnko vysiela infračervené, ultrafialové žiarenie, svetlo... Od atmosféry Zeme sa odrazí približne 30 % slnečného žiarenia. Atmosféra pohltí približne 20 % slnečného žiarenia. Na zemský povrch sa dostane približne 50 % slnečného žiarenia. Slnečnú energiu zachytávajú slnečné kolektory.

Princíp činnosti slnečných kolektorov: v slnečných kolektoroch sa voda zohrieva na teplotu 38-93°C. Je to teplota, ktorá postačuje na prípravu teplej úžitkovej vody (37-50 °C) či vykurovanie. Kolektor pozostáva z absorbéra tmavej matnej farby, ktorá dobre prijíma krátkovlnné žiarenie Slnka a mení ho na teplo. Nad absorbérom môže byť optické zariadenie, ktoré zvyšuje koncentráciu slnečného žiarenia (šošovky, zrkadlá). Z absorbéra sa teplovodným médiom (vodou v rúrkach) vedie teplo k spotrebiču. Aby sa teplo neodrážalo von, resp. neunikalo do ovzdušia, absorbér je prikrytý jednou alebo viacerými vrstvami skla, na rube je dobre izolovaný. To umožňuje slnečným lúčom preniknúť na absorbér, ale teplo ostáva v kolektore a teplota sa zvyšuje. Teplota v bežnom plochom kolektore môže dosiahnuť aj 180 °C.

•Slnečná energia je schopná pokryť celú spotrebu ľudstva.
•Slnečnú energiu zaraďujeme k nevyčerpateľným zdrojom.
•Je potrebná pre život, ovplyvňuje podnebie a počasie na Zemi.
•Pri jej využívaní nedochádza k vyčerpaniu zásob, zhoršovaniu životného prostredia, nepodlieha embargu či balíčku ekonomických opatrení.
•Za 15 minút dopadne na Zem toľko energie, koľko predstavuje celoročná spotreba ľudstva.
•V našich zemepisných šírkach je v čase od 10.00 do 14.00 hod. intenzita žiarenia medzi 100 až 300 W/m2, podľa ročného obdobia. Z hľadiska energetiky je slnečná energia riedka, preto sa musí ,, zbierať “ z väčších plôch.
•Priemerná ročná spotreba pripadajúca na rodinný dom zodpovedá množstvu žiarenia na 100 m2.
•Ročný kolmý dopad na 1 m2 plochy v našich podmienkach je asi 800 až 1250 kWh solárnej energie. Z toho od apríla do októbra 75 % energie a 25 % energie vo zvyšnom období.
•Celkový čas slnečného svitu v našich podmienkach je 1400 – 1800 h za rok. V horských oblastiach je to 1600 h za rok, v nížinných južných oblastiach 2000h.

Množstvo dopadajúcej slnečnej energie na Zem je približne 14 000-krát väčšie ako celá energia spotrebúvaná ľudstvom v súčasnosti.