MARS

Mars, známy ako červená planéta, je v poradí 4. planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. Jeho červená farba je od železa, na ktoré je bohatý prach na povrchu planéty. Vzdialenosť od Slnka je 227,9 miliónov km. V 19. storočí astrómovia 1-krát pozorovali čosi, čo považovali za stopy života na Marse. Išlo o nápadné povrchové útvary pripomínajúce kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že sú spôsebené vegetáciou. Dnes vieme, že kanály boli optickou ilúziou a tmavé škvrny sú oblasti, kde vietor odvial červený prach, ktorý pokrýva väčšinu planéty. Prachové búrky často zvíria jemný prach, ktorý zahalí takmer celý povrch planéty. Zvyšok prachu v atmosfére dodáva marťanskej oblohe ružový nádych. Na severnej pologuli Marsu je veľa veľkých rovín, ktoré vyformovala stuhnutá vulkanická láva.
Na južnej pologuli je mnoho kráterov a veľkých impaktových panví. Nachádza sa tu aj niekoľko obrovských,vyhasnutých sopiek, vrátane Olympus Mons, ktorá je s priemerom 600 km a výškou 25 km najváčšou známou sopkou v Slnečnej sústave. Na povrchu Marsu je aj množstvo kaňonov a sústav kanálov. Kaňony vznikli pohybmi povrchovej kôry, o kanáloch sa však predpokladá, že ich vyhľbila tečúca voda, ktorá neskôr vyschla. Atmosféra na Marse ja oveľa tenšia ako na Zemi, len s málopočetnými mrakmi a rannými hmlami. Mars má 2 maličké mesiace nepravidelného tvaru – Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o asteroidy zachytené gravitáciou Marsu.

Zloženie atmosféry: 95% oxid uhličitý, 2,7% dusík, 1,6% argón, 0,7% kyslík, oxid uhoľnatý a vodná para.