V oblasti Slovenského krasu vytvárajú rozsiahle škrapové polia nielen na okrajoch závrtov, ale aj na strmých svahoch planín. Naopak na dne závrtov sa často začína priepasť, ktorá vedie do podzemia. V iných sa zasa udržuje voda, a tak vznikli krasové jazerá, z ktorých najväčšie je Jašteričie na Silickej planine. Planiny sú vysoko vyzdvihnuté nad svoje okolie a navzájom ich oddeľujú hlboké rokliny. Okrem spomínanej Silickej, sú najznámejšie ešte Plešivecká a Zádielska planina. Pod východnými svahmi Slovenského krasu sa nachádza mestečko Jasov. Ľudia tu žijú v blízkosti zachovalej prírody. Ešte v 12. stor. sem zavítala rehoľa bratov premonštrátov. V rokoch 1241 – 42, keď naše územie napadli Tatári, tu už stál kamenný románsky kláštor. V budovách okolo kostola sú uzavreté „rajské dvory“, v ktorých boli záhrady. To bolo to pravé miesto na stretnutie sa s Pánom pri rannej meditke. Určite aj oni chválili Pána za tú všetku nádheru okolo. Zaujímavosťou kláštora je, že má 365 okien, 12 komínov a 4 vstupné brány.
V neďalekej Jasovskej jaskyni sa nachádza najstarší jaskynný nápis – z roku 1452. Napísaný je uhlíkom a uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.

Naj… Slovenského krasu:
najvyšší vrch: Pipítka (1 225 m n. m.)
najvyššia skalná veža: Cukrová homoľa (105 m)
najmohutnejší stalagmit (kvapeľ rastúci od zeme) na svete: Stĺp rožňavských jaskyniarov (výška 32,7 m, šírka 14 m)
najdlhší jaskynný systém: Domica (Slovensko) – Baradla (Maďarsko) 22 km
najnižšie položená ľadová jaskyňa: Silická ľadnica (503 m n. m.)
najhlbšia priepasť: Jaskyňa Skalistého potoka (317 m).