referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Urban
Pondelok, 25. mája 2020
Antarktída
Dátum pridania: 24.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: maiky7
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 734
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 
Antarktída, ktorá je väčšia ako Europa alebo Austrália je najchladnejším a najizolovanejším kontinentom na našej planéte. Rozkladá sa okolo južného polu. Preto má na podnebí celého sveta obrovský vplyv a moria, ktoré ju obmývajú, sú domovom najrôznejších živočíchov a pýši sa bohatým morským životom. Antarktída tvorí približne 9% svetovej súše, aj ked 98% tohto kontinentu je pochovaných pod najväčším ľadovým hrobom na svete, ktorý dosahuje maximálnu hlbku 4,8km. Táto obrovská masa ľadu predstavuje približne 70% svetových zásob sladkej pitnej vody. Pevninský ľadovec je veľmi dôležitý pre vývoj na celej Zemi. Šelfové ľadovce lemujú okolo 60% pobrežia, stále vodné toky tu neexistujú. Najvyšším bodom je Vinsonov masív (4 897m), priemerná nadmorská výška dosahuje asi 2 300m. Podnebie je drsné, polárne a veterné.
Záujem vedcov rástol a veľké medzinárodné bádateľské úsilie vyvrcholilo v dobe Medzinárodného geofyzikálneho roku zvaného IGY, ktorý začal 1.júna 1957 a skončil 31.septembra 1958. Počas tejto doby 12 zemí – Argentína, Austrália, Belgicko, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Norsko, Južná Afrika, Rusko a USA vybudovalo v Antarktíde a na priľahlých ostrovoch viac než 40 vedeckých výskumných staníc.
Hodnota vedeckej práce v Antarktíde bola vyzdvihnutá na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia, ked členovia tímu British Antarctic Survey našli dôkazy o zmenšovaní ozonovej vrstvy v stratosfére Zeme práve nad týmto kontinentom. Upozornili celý svet na nebezpečie späté s ozonovými dierami, ktorými preniká zvýšené množstvo škodlivého slnečného žiarenia na zemský povrch. Toto varovanie viedlo mnoho zemí k tomu, že zaviedli zákony regulujúce použivanie chlorfluoruhlíkov, ktoré sú používané v sprejoch a chladničkách ako tzv. freony. O nich sú vedci presvedčení, že poškodzujú vrstvu ozonu.
Vedci uskutočňovali na tomto kontinente taktiež aj iné typy výskumov. Napríklad štúdium jadra ľadovca ukázalo rastúce znečistenie olovom a rádioaktívnymi látkami v atmosfére za posledných 50 rokov.
Sedem zemí, ktoré sa podieľali na projekte IGY – Argentína, Austrália, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Nový Zéland a Norsko si už zaregistrovali svoje územné nároky v Antarktíde. Tieto nároky však neboli uznané zvyšnými krajinami, ktoré sa zúčastnili na projekte IGY, ani zemami , ktoré sa projektu IGY nezúčastnili vôbec. V roku 1959 podpísalo 12 štátov, ktoré majú svoje záujmy v Antarktíde, tzv.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Svet Poznania, Ekologie Sveta, Internet...
Podobné referáty
Antarktída SOŠ 2.9707 247 slov
Antarktída SOŠ 2.9653 590 slov
Antarktída SOŠ 2.9498 2251 slov
Antarktída GYM 2.9616 2605 slov
Antarktída 2.9553 657 slov
Antarktída 2.9136 360 slov
Antarktída 2.9420 255 slov
Antarktída GYM 3.0040 359 slov
Antarktída 2.9549 1106 slov
Antarktída SOŠ 2.9723 741 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.