referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Grécko
Dátum pridania: 23.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: fibi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 877
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 18m 20s
Pomalé čítanie: 27m 30s
 
Charakteristika krajiny

Prírodné pomery

Poloha a rozloha
Grécko leží v južnej časti Európy a rozprestiera sa v najjužnejšej časti Balkánskeho poloostrova na ploche 131 957 km2. Približne 69 % územia tvorí poľnohospodárska pôda,
19, 8% tvoria lesy, vodstvo zaberá 0, 9 % územia. Ostatok tvorí 9, 7 %. Asi 20 % územia Grécka tvoria jeho ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Preto je pobrežie Grécka veľmi členité a popri Nórsku najdlhšie v Európe. Časť ostrovov pri brehoch Malej Ázie sa priraďuje Ázií. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom , na severovýchode a východe s Tureckom. Polohu Grécka ohraničujú 20 – 28 stupeň východnej geog. dĺžky a 35 – 42 stupen severnej geog. šírky. Najjužnejším bodom Grécka je ostrov Gaudos (34 stupnov 48 minút sev. geogr. šírky ).
K stredoeurópskemu času sa v Grécku pripočítava 1 hodina.

Členitosť, polostrovy, ostrovy
Grécko má najčlenitejšie pobrežie v Európe. Do pevniny sa hlboko vrezávajú zálivy : Artanský, Korintský a Kyparisijský na západe, Solúnsky, Eubojský, Saroský, Nauplijský, Lakónsky a Messénsky na východe a juhu. Zálivy oddeľujú polostrovy Peloponéz a Chalkidiki, ktorého známe „tri prsty“ – druhotné polostrovy sú Athos, Longos a Kassandra. Ostrovnú časť Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z ktorých len 200 nie je obývaných. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. Zaberá plochu s rozlohou 8 336 km2. V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri tureckom pobreží – sú to Thassos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rodos. Ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia: Severné Sporady, Južné Sporady alebo aj Dodekanéz a najväčšie Kyklady, juhovýchodne od Attiky a Euboje, druhého najväčšieho gréckeho ostrova. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zahŕňajú Korfu (Kerkyra), Levkas, Kefalonia a Zakyntos. Povrch a vodstvo
Povrch Grécka je hornatý. Asi 4/5 územia tvoria zaberajú vysočiny. Sú vysoké priemerne 1200 až 1800 m. n. m., niekoľko štítov prevyšuje 2000 m. Pohoria sú prevažne vápencové a zkrasovatelé. Na západe je to mladá terťohorná vysočina Pindos, ktoré je je pokračovaním Dinárov z Albánska a Macedónska. Najvyšším vrchom s výškou 2686 m. n. m. v tomto pohorí je Smolikas. Od pohoria Pindos na juhovýchod vybiehajú masívy Parnas až na poloostrov Attika s hlavným mestom.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Kolektív autorov : Malá encyklopédia zemepisu sveta . Bratislava, Obzor, 1976, Kolektív autorov : Encyklopedie Zemepis sveta. Praha, Columbus ve spolupráci s Knižným Klubem, 1995, Kolektív autorov : Lexikon zemí 2003. Praha, Fortuna Print, 2002, Kolektív autorov : Baedeker. Turistický sprievodca. Grécko. Bratislava, GEMINI, 1992, Kolektív autorov : Veľký atlas sveta. Praha, Kartografie Praha, 1997, Lacika, I. a Vančo, M. :Grécko. Bratislava, TK SR – Pressfoto Bratislava, 1992, Mc Callum, M. a kolektív fotografov : Recko. Atény, TOUBI´S, 1993
Podobné referáty
Grécko SOŠ 2.9290 1403 slov
Grécko SOŠ 2.9743 577 slov
Grécko SOŠ 2.9474 673 slov
Grécko SOŠ 2.9576 821 slov
Grécko SOŠ 2.9613 4078 slov
Grécko SOŠ 2.9672 859 slov
Grécko 2.9546 1210 slov
Grécko SOŠ 2.9504 1344 slov
Grécko 2.9528 5621 slov
Grécko 2.9327 375 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.