Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Grécko
Dátum pridania: | 23.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fibi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 877 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
Západne od Atén je úzky Korintský záliv s prieplavom, ktorý kráti cestu z Egejského do Iónskeho mora a spája pevninu s polostrovom Peloponéz. Vysočina Pindos ďalej smeruje ku Korintskému zálivu, kde sa mierne stáča na východ. Jej pokračovaním sú vysočiny na Peloponéze – Achajský masív s najvyšším vrchom Kyllénén, vysokým 2376 m. n m.; Parnóna a Taygetos. Vysočina pokračuje ďalej na ostrove Kythéra a na páse ostrovov, ktoré sa tiahnu cez Krétu na Rodos. Na západe Pindos susedí s mladými nižšími epirskými vrchovinami. Na východe Grécka sú staré vyvýšeniny hercínskej orogenézy, silne rozčlenené na samostatné masívy, akým je aj najvyšší vrch Grécka Olymp, ktorý je vysoký 2197 m. n. m. Na severovýchode pri bulharských hraniciach je časť gréckej Trákie lemovaná pohorím Belasica, Pirin a Rodope. Najvýšším vrchom je Falakron s 2232 m. n. m. výšky. Vrchovité sú aj grécke ostrovy. Najvýšším ostrovným vrchom je Idé na Kréte s 2456 m. n. m. výšky. Neveľké medzihorské nížiny a kotliny tvoria asi 20 % rozlohy krajiny. Nachádzajú sa najmä pri pobreží. Východne od pohoria Pindos sa rozkladá Tesálska nížina, najväčšia v Grécku. Ďalšie menšie nížiny vytvárajú na severe vodnaté rieky Axiós (Vardar), pritekajúca z Macedónska a Strymon (Struma) a Nestos pritekajúcich z Bulharska. Hranicu s Tureckom tvorí rieka Marica. Rieky Péneios a Achelóos sú krátke a v lete často vysychajú. Najdlhšou riekou je Aliákmon (Vistritsa) s 297 km. V severnej časti Grécka sa nachádzajú početné jazerá, z ktorých najväčšie je Prespanské jazero, ďalej sú to jazerá Vegorritis, Lankada a Volvé. V strede Grécka sú to jazerá Trichónis a Voveís. Celá oblasť Grécka je seizmicky aktívna. Makroseizmická oblasť sa rozprestiera od Iónskeho mora po ostrov Rodos. Tu sa koncentrovala silná sopečná činnosť, sprevádzaná zemetraseniami a vznikom termálnych prameňov. Činná sopka je už len Santorin na ostrove Théra. Podnebie
Stredomorské podnebie Grécka je v jednotlivých regiónoch odlišné. V nižších polohách sa vyznačuje dlhým, horúcim a suchým letom. Hoci morské vetry ochladzujú pobrežie, ale horúce suché prúdenie z Afriky, známe ako meltemi výrazne zvyšuje teplotu na Kréte južných ostrovoch. Najviac dažďových zrážok sa zaznamená na jeseň a v zime hlavne v pobrežných horách a na severozápade. Ľadový vietor bóra ne severe prináša na hory množstvo snehu. Studené vetry prenikajú taktiež na severovýcho z východného Balkánu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora.
V severnom Grécku možno hovoriť o troch až štyroch arídnych mesiacoch, t.j. o mesiacoch, v ktorých sa vyparuje viac vody ako zrážok.
Zdroje: Kolektív autorov : Malá encyklopédia zemepisu sveta . Bratislava, Obzor, 1976, Kolektív autorov : Encyklopedie Zemepis sveta. Praha, Columbus ve spolupráci s Knižným Klubem, 1995, Kolektív autorov : Lexikon zemí 2003. Praha, Fortuna Print, 2002, Kolektív autorov : Baedeker. Turistický sprievodca. Grécko. Bratislava, GEMINI, 1992, Kolektív autorov : Veľký atlas sveta. Praha, Kartografie Praha, 1997, Lacika, I. a Vančo, M. :Grécko. Bratislava, TK SR – Pressfoto Bratislava, 1992, Mc Callum, M. a kolektív fotografov : Recko. Atény, TOUBI´S, 1993