Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Grécko
Dátum pridania: | 23.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fibi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 877 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
V strednom Grécku sú už štyri alebo päť, v južnom Grécku a Egejskom mori päť až šesť a na Thére dokonca sedem suchých mesiacov.V južnom Grécku bývajú tri až štyri mesiace bez dažďa. Západné pobrežie a svahy hôr sú oveľa vlhšie ako východné, lebo vetry, ktoré v priebehu šesťmesačného studeného obdobia prinášajú zrážky, prichádzajú zo západu a na východe krajiny, v závetrí vrchov , sú už bez dažďa. Zároveň má západné Grécko aj miernejšie podnebie. Na južných ostrovoch - Kyklady a Kréta v zime a na jar vanú južné vetry širokko, ktoré prinášajú so sebou mierne vlhké a dusné počasie. Vrchoviny a hornatiny, ktoré zaberajú väčšiu časť Grécka majú svoje vlastné podnebie, ktoré sa výrazne odlišuje od nízko položených miest a kotlín. S rastúcou výškou je podnebie chladnejšie a pribúda zrážok. Každých 100 m nadmorskej výšky klesajú primerné teploty o 0,5 až 0,8* C. Priemerné ročné zrážky môžu byť vo výške 800 m už dvojnásobné oproti úrovni mora, ako je to v prípade severných svahov na ostrove Kréta. Sneh sa v nížinách vyskytuje len zriedka, ale vo výškach nad 1000 m sa netopí. Podnebie v gréckych horách má vcelku podobný ráz ako stredoeurópske podnebie.
Grécky rok možno rozdeliť na tri ročné obdobia : čas zelene, kvitnuti a dozrievania, od marca do júna; obdobie sucha, júna alebo júla po október a obdobie dažďov, od októbra po marec alebo apríl.
nadmorská priemerné teploty ročný úhrn zrážok
výška január júl
Solún 24m 6,1 C 27, 4 C 453 mm
Atény 60m 8, 8 C 26,5 C 402 mm
Nerastné bohatstvo
Grécko má rôznorodé, ale nebohaté ložiská nerastov. Spotreba palív musí byť zo
75 % krytá dovozom. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé ložiská hnedého uhlia na Euboji, v Makedónií a v Megalopoliskej kotline. Z rudných surovín sa ťaží železná ruda na polostrove Chalkidiké a na ostrovoch v Egejskom mori, rudy mangánu, olova, zinku a striebra v Laurione, chrómová ruda v Erithrai a Tesálií. Nikel a bauxit sa ťaží na ostrove Amorgos a na iných ostrovoch Egejského mora. Z nerudných surovín sa magnezit ťaží na Euboji, pyrit na polostrove Chalkidiki. Mramor a morská soľ sa ťažia na rôznych miestach
Rastlinstvo a živočíšstvo
-Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšiniu menšieho vzrastu.
Zdroje: Kolektív autorov : Malá encyklopédia zemepisu sveta . Bratislava, Obzor, 1976, Kolektív autorov : Encyklopedie Zemepis sveta. Praha, Columbus ve spolupráci s Knižným Klubem, 1995, Kolektív autorov : Lexikon zemí 2003. Praha, Fortuna Print, 2002, Kolektív autorov : Baedeker. Turistický sprievodca. Grécko. Bratislava, GEMINI, 1992, Kolektív autorov : Veľký atlas sveta. Praha, Kartografie Praha, 1997, Lacika, I. a Vančo, M. :Grécko. Bratislava, TK SR – Pressfoto Bratislava, 1992, Mc Callum, M. a kolektív fotografov : Recko. Atény, TOUBI´S, 1993