Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Grécko
Dátum pridania: | 23.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fibi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 877 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 11 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 18m 20s |
Pomalé čítanie: | 27m 30s |
V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky asi 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastmi macchie (grécky longos; neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, pleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2 000 m.n.m), smerom na juhovýchod pribúda v menších množstvách skromnejšia flóra (stále zelené polokry, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu ). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky 1 700 m a nad 2 000 m sa vyskytujú už len vzácna jedľa kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Pôvodný prirodzený les a porast macchie boli zničené stáročným vypásaním a škodlivými zásahmi človeka. Lesy (asi 20 % rozlohy ) sa zachovali iba vo vrchoch. Na jeho mieste sú dnes rozšírené olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Ujali sa tu a rozšírili sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napríklad agáve, figovník zo strednej Ameriky a ďatlové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr sa degenerovali. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť a preto pokračuje pravidelné zalesňovanie. -Fauna
Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a príležitostne aj vlk, ktorý prechádza zo susedných krajín. Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej.Plazy ako jašterice, hady a korytnačky sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnu na juh sa zastavuje v Grécku. Gréci ich obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov, najmä prepelíc. V Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotmice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Spoločnosť
Obyvateľstvo
V Grécku žije 10,624 milióna ľudí (r. 2000). Ročný prírastok v rokoch 1990-1999 dosiahol 0,4%. Osídlenie je veľmi nerovnomerné, priemerná hustota obyvateľstva je 80,5 ob. / km2. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvatľstva asi 200 ob./ km2.
Asi 3 milióny Grékov žije mimo Grécka, hlavne v západnej Európe alebo v USA. Z jazykového a rasového hľadiska je grécke obyvateľstvo výsledkom miešania rôznych národov a kmeňov. Najstaršími obyvateľmi Grécka boli Achájci a Ióni, ktorí sa sem prisťahovali zo severu asi pred 2 000 r. pred n.
Zdroje: Kolektív autorov : Malá encyklopédia zemepisu sveta . Bratislava, Obzor, 1976, Kolektív autorov : Encyklopedie Zemepis sveta. Praha, Columbus ve spolupráci s Knižným Klubem, 1995, Kolektív autorov : Lexikon zemí 2003. Praha, Fortuna Print, 2002, Kolektív autorov : Baedeker. Turistický sprievodca. Grécko. Bratislava, GEMINI, 1992, Kolektív autorov : Veľký atlas sveta. Praha, Kartografie Praha, 1997, Lacika, I. a Vančo, M. :Grécko. Bratislava, TK SR – Pressfoto Bratislava, 1992, Mc Callum, M. a kolektív fotografov : Recko. Atény, TOUBI´S, 1993