referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Eleonóra
Piatok, 21. februára 2020
Hydrosféra
Dátum pridania: 29.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: babet
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 667
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 50s
Pomalé čítanie: 5m 45s
 
Kolobeh zrážok

Prečo sa nám nikdy neminie voda?
Na Zemi je 1260mil. km kubických vody. 97% je však slaná- morská voda, ďalšie 2% ľadovce a ľadové alebo snehové pokrývky. Menej ako 1% sa vyskytuje v jazerách, potokoch, rybníkoch, , riekach, alebo v podzemí, kam prenikáme studňami alebo vrtmi. Keby sa tento slabý pramienok čerstvej vody stále nedopĺňal, jazerá, rieky, polia aj lesy by vyschli. Voda našťastie stále koluje medzi morom, vzduchom a súšou v nekonečnom cykle. Zdrojom energie, kt. zaisťuje kolobeh vody, je Slnko. Zahrieva morskú hladinu a mení vodu na paru. Voda sa vyparuje aj z jazier, potokov, listov rastlín a dokonca z ľadovcov. Vo vzduchu táto neviditeľná para kondenzuje, a vytvára miliardy drobných kvapôčok a ľadových kryštálikov, z kt. sa skladajú mraky. Vlhkosť z oblakov sa potom vracia na zem ako dážď sneh, alebo iné druhy zrážok. Potom sa znova vyparuje a večný kolobeh pokračuje.

Ako vznikajú dažďové kvapky?
Oblaky majestátne plávajúce oblohou obsahujú často aj niekoľko ton vody, napriek tomu sa stáva, že nám prejdú nad hlavou a pritom ani nespŕchne. Vlaha totiž na zem padá len za určitých podmienok. Kvapky v oblakoch vznikajú tak, že sa stúpajúci teplý vlhký vzduch postupne ochladí a vodné pary sa zrazia Kvapôčky na seba nabaľujú prachové a iné mikroskopické častice, ktorým sa hovorí kondenzačné jadro. Spočiatku sú také malé, že sa doslova vznášajú vo vzduchu. Pri ceste vzdušnými prúdmi do seba kvapôčky narážajú, zlučujú sa a rastú. Po nejakej dobe, keď nadobudnú určitú hmotnosť, môžu spadnúť na zem v podobe dažďa. Osud iných dažďových kvapiek je ešte zložitejší. Začali svoju dráhu ako snehové al. ľadové kryštáliky v horných studených vrstvách mraku. Keď potom prelietali spodným pásmom teplejšieho vzduchu, roztopili sa a na zem dopadli ako dážď. Asi polovica všetkých dažďových kvapiek začína ako sneh. Najmenšie kvapôčky, kt. poznáme ako mrholenie, padajú na zem veľmi lenivo. Obrovské kvapky s priemerom 6 mm môžu dosiahnuť aj rýchlosť 8 m/s. Nech sú akokoľvek veľké, žiadna nemá tvar slzy. Tie najväčšie bývajú zospodu sploštené, väčšina je však guľatá.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Hydrosféra SOŠ 2.9488 424 slov
Hydrosféra SOŠ 2.9237 1215 slov
Hydrosféra SOŠ 2.9896 210 slov
Hydrosféra GYM 2.9560 215 slov
Hydrosféra GYM 2.9612 174 slov
Hydrosféra GYM 2.9397 2108 slov
Hydrosféra GYM 2.9915 2109 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.