(Nippon = pôvod slnka, krajina vychádzajúceho slnka)

Pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán. Medzi najznámejšie japonské ostrovy patria: Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku ako aj súostrovie Rjúkjú. Tento ostrovný oblúk je súčasťou tzv. „ohnivého prstenca“ v Tichom oceáne. Tam je jedna z najaktívnejších zemetrasných oblastí Zeme. Často tu vznikajú silné zemetrasenia a sopečné erupcie. Zo 188 sopiek je 40 aj v súčasnosti činných, čo predstavuje 10% zo svetového počtu.
Hornatý ráz väčšiny ostrovov a sopečná činnosť vytvárajú ťažké prírodné podmienky. Japonci si však svoje pohoria veľmi vážia a niektoré z vrchov považujú za posvätné. Medzi ne sa radí najznámejšia hora Japonska - Fudži. Táto sopka naposledy vybuchla v 1707.
Japonci síce dlho a krásne ospevovali svoje výnimočné hory v umení a literatúre, ale faktom zostáva, že väčšina z nich žije v nížinách. To znamená, že 45% obyvateľov sa tlačí na 17% územia. Japonsko je považované za jednu z najľudnatejších krajín.

       Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. 
       V zásobovaní energiou majú význam tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové.

       Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy.

       Najznámejšie sú japonské autá(Nissan, Toyota, Mitsubishi, Mazda), motorky(Honda, Yamaha),televízory, počítače a audio systémy (Toshiba, Sanyo, Sony). Skutočne všestranná je Yamaha, ktorá je najväčším svetovým výrobcom hudobných nástrojov (pián, syntetyzérov, bubnov, gitár, dychových nástrojov), hlavným výrobcom športových potrieb, profesionálnych aj domácich audio systémov, jej pobočka Yamaha motors vyrába motocykle, snežné skútre, lode aj stroje.

       Vo výrobe zábavnej elektroniky vyniká Seba, Sony a Nintendo. Nemalé zisky má tiež firma Fuji ako veľkovýrobca fotografických filmov alebo Sharp, ktorý je najväčším výrobcom LCD monitorov.

       Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. 
       Pestuje sa ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, čaj, pšenica, cukrová repa a zemiaky. 
       Japonsko je konštitučná monarchia a na čele štátu stojí cisár.

História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militantné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote.
Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Západná časť územia má výrazne vyššiu zrážkovú činnosť. Dlhodobé priemerné teploty dosahujú v Tokiu v januári plus 3 stupne Celzia, v júli 25 stupňov Celzia.

Podľa legendy bolo Japonsko vytvorené bohmi, ktorí ponorili drahokamami zdobenú kopiu do blatistého mora a keď ju vytiahli z jej kvapôčok sa vytvorila pevná zem.Zaujímavé miesta v Japonsku
Kjótó - Nádherné záhrady - meditačné, kamenné, prírodné, vždy krásne upravené, Cisársky palác z 10. storočia, Zlatý pavilón, tisíce chrámov, Botanická záhrada
Jamaguči - Univerzita z r. 1949
Kawasaki - Budhistický chrám z 12. storočia
Hirošima - Reštaurovaný Hrad z r. 1589, Mierový park - pamätník, mesto, na ktoré bola 6.8.1945 zhodená
atómová bomba
Nagasaki - Pamätník - mesto, na ktoré bola 9.8.1945 zhodená atómová bomba
Kobe - Mesto chrámov, veľká časť mesta bola zničená silným zemetrasením v r. 1995
Nagoja - Zámok zo 17. storočia
Ósaka - Hrad zo 16. storočia

Zaujímavé veci v Japonsku
Kimono - tradičný odev, ktorý sa do Japonska dostal pravdepodobne v 13. storočí z Číny
Karaoké - spievanie v reštaurácii za pomoci obrazovky s textom k vybranej pesničke
Kabuki - päťhodinové divadelné predstavenie
Japonské bojové umenia v športe - džudo, karate, kung fu
Japonská priekopa - hĺbka priekopy je až 10,374 metrov pod morom
Prvý podmorský tunel na svete - medzi ostrovmi Kjúšú a Honšú
Nagano - Judanaka, horské kúpele, kde sa kúpu v zime opice. Chrám Zenkódži zo 7. storočia, Múzeum Togakure rjú nindžucu s artefaktmi nindžov, Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1998
Sapporo - Olympijské mesto, v ktorom sa konali zimné olympijské hry v r. 1972
Bonsaj – miniatúrny stromček, ktorý sa takto prispôsobil ťažkým životným podmienkam
Jakuza – japonská mafia (100 000 členov), ktorá sa stará o „verejné blaho“. Prenikla všade a vláda by bez jej existencie zrejme padla. Zločinci vlastne držia zločinnosť v norme a zabezpečujú napríklad aj ochranu zahraničných návštev...
Festivaly – v Japonsku sa konajú festivaly na úplne všetko (snežné, jarné, letné, plodnosti...)
Písmo – majú tri druhy písma (hiragana, kandži, katakana) a navyše používajú aj latinku. Všetky systémy sa miešajú v jednej vete alebo dokonca slove!
Metro – niektoré zastávky sú na prvom poschodí obchodných domov, čo je nesmierne praktické. Má však aj nevýhody, napr. počet cestujúcich – ak je ich priveľa na každej zastávke metra sú muži v pekných uniformách a rukavičkách, ktorý ľudské končatiny a ich majiteľov zatláčajú do vozňov.
Čaj – Japonci majú na pitie čaju rituály. Mnohí Japonci si dokonca berú hodiny s učiteľom aby ich učil piť čaj. Každý pohyb ruky je predpísaný.

Školský rok v Japonsku zvyčajne trvá od apríla do marca a je rozdelený do trimestrov oddeľovaných prázdninami. Študenti navštevujú školu plných 5 dní v týždni a pol dňa v sobotu a robia dosť veľa domácich úloh. Takmer vo všetkých školách študenti nosia uniformy a platia to striktné pravidlá týkajúce sa vzhľadu. Japonská etiketa
        Zakladá sa na tatemae a honne. Honne sú pravé pocity a tatemae je tvár, ktorú ukazujete svetu. Japonci pokladajú za dôležitejšiu tatemae pre funkciu a blaho spoločnosti.

        Japonci používajú dokonca rozličný jazyk v závislosti na tom s kým hovoria (keigo je slušnejšia japončina pre rozhovory so staršími alebo nadriadenými)

        Ak vás pozve nejaký Japonec je slušné doniesť nie príliš drahé jedlo, ktoré musí byť dobre zabalené. Pri vstupe sa musíte vyzuť a dať si papuče (ak idete na WC sú tam špeciálne papuče na túto príležitosť)

        Pred jedlom vám dajú horúci uterák na umytie rúk alebo misku s vodou.

        Paličky majú svoje vlastné zákony. Nesmiete nimi robiť nič iné len jesť, napr. posúvať jedlo, ukazovať na niekoho, mávať a zapichovať ich do ryže – to sa robí len na pohreboch. Pri jedle mľaskať a grgať je to prejav toho, že vám chutí.

        Japonci sú tichý a rezervované ľudia, okrem toho, keď idú piť a pijú ľahko a radi. Je celkom bežné ísť na sake – utužuje to vzťahy.

        Japonci nepoužívajú vreckovky na nos – je to neslušné. Je bežné vidieť balíky vreckoviek na ulici – sú zadarmo a obsahujú reklamu a oznamy. Pľutie a čúranie stredne podnapitých mužov však vôbec nepriťahujú pohľady.

Japonské jedlo

Jedlo musí byť pôžitkom ešte predtým, než ho človek ochutná. Každý chod si vyžaduje svoj spôsob servírovania. Farba jedla a jeho tvar musí ladiť s farbou a tvarom keramiky, na ktorej je podávané. Klasicky je preto slávnostný obed alebo večera podávané na množstve menších keramických misiek, pričom na niektorej z nich môže byť len malý kúsok nakladanej zeleniny. Japonská kuchyňa nepoužíva veľa korenín. Extrémne čerstvé sa niekedy používajú hlavne ryby, ktorých Japonci spotrebujú najviac na svete. Suši je snáď najznámejšie japonské jedlo, ktoré si získava popularitu na celom svete. Existuje niekoľko druhov suši, ale pre Japoncov je to jedlo slávnostné a mnohý ho jedia len 1-2x do roka. Azda najznámejšie je nigiri, alebo edomaezuši: podlhovastá hrudka ryže ochutenej octom, cukrom a soľou sa mierne natrie ostrým japonským chrenom wasabi a navrch sa položí kúsok surovej ryby, kreveta, sépia, chobotnica, alebo sladká omeleta. Ceny suši sú jednoznačné, odlišujú sa jednoducho farbou tanierov, ktoré sa po konzumácii ukladajú na seba.