referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimír
Streda, 24. júla 2024
Taliansko
Dátum pridania: 08.04.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Johno
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 420
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 5.9
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 9m 50s
Pomalé čítanie: 14m 45s
 
Osnova:
1.poloha, rozloha, štátne symboly.......................3
2.povrch územia, pohoria....................................4
3.podnebie...........................................................5
4.vodstvo.............................................................6
5.rastlinstvo a živočíšstvo...................................7
6.obyvateľstvo a sídla.........................................8
7.dejiny...............................................................9
8.poľnohospodárstvo a priemysel......................................10

1.poloha, rozloha, štátne symboly

Ekonomickú štruktúru Talianska vo veľkej miere ovplyvňuje jeho zemepisná poloha, ak uvážime, že vzdialenosť od severu na juh je 1200km. Leží na apeninskom poloostrove ( v južnej Európe) , má podlhovastý tvar, ktorí vyzerá ako čižma a poskytuje ním rôznorodé živ. podmienky. Na severe ho ohraničujú Alpy, ktoré tvoria prirodzenú geografickú bariéru. S Európou spájajú Taliansko mnohé priesmyky, tuneli, ktoré sú veľmi frekventovanné. Na Apeninskom poloostrove sú okrem Talianskej republiky ďaľšie dva samostatné štáty: Vatikán ( Stato della Cittá del Vaticano; cirevný štát s rozlohou 0,44km2 ) a San Marino (Repubblica San Marino; s rozlohou 61km2 ). Vatikánsky štát je najmenším štátom na svete.

Úradný jazyk: taliančina, regionálne: nemčina (Južné Tyrolsko), francúzština
Mena: Euro
Štátny sviatok: prvá júnová nedeľa (Deň vzniku republiky, 1946)
Administratívne usporiadanie: 20 KRAJOV (REGIONE)
Rozloha:301 323 km štvorc.
vlajka Talianskej republiky

2. povrch územia, pohoria

Povrch je prevažne hornatý. Na severu sa zdvíhajú Alpy s najvyššími vrcholmi na hraniciach (Monte Bianco, francúzsky Mont Blanc, 4 807 m n. m., najvyššia hora Európy; ďalej Monte Rosa, 4 634 m n. m., Monte Cervino-Matterhorn 4 478 m n. m. a iné). Na juhu nadväzuje Pádská nížina a hornatý Apeninský polostrov. Jeho osou sú Apeniny (Corno Grande, 2 914 m n. m.). Pobrežie je pomerne málo členité, Taliansku patrí veľa malých aj veľkých ostrovov: Sicília (25 710 km2), Sardínia (24 090 km2), Elba, Liparské ostrovy a iné. Rada sopečných masívov (činnej sopky Etna, 3 340 m n. m. na Sicílii; Vezuv, 1 279 m n. m.) a sprievodných sopečných javov (teplé pramene, občasné zemetrasenia)., Bolsenské jazero a iné. Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené machy), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. – 19 národných parkov (napr. Grand Paradiso a Stelvio v Alpách), rada ďalších chránených území; celkom chránene 10 % rozlohy Talianska.

3. podnebie

Podnebie je stredomorské subtropické., na severe mierne stredoeurópske, v Alpách chladné vysokohorské. Priemerné teploty v januári na severe 2 °C, na juhu až 12 °C; v júni 21, respektíve 26 °C. Leto je teplé a suché, zima veľmi mierna a daždivá. Zrážky ročne 400 mm (na juhovýchode) až 3 000 mm (severné Apeniny, západné Alpy). Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. Pádská nížina má ideálne podmienky pre poľnohospodárstvo, s teplým letom a krátkou, obyčajne daždivou zimou s občasnými mrazíkmi. Od Ligurského mora vanú v zime silné vetry. Na Sardínii zasahuje studený severák maestrál, zatiaľčo talianska riviera býva postihnutá západným prúdením známym jako libeccio. N a jar horský vietor zo severnej Afriky prináša do južného Talianska hmlisté a dusné počasie.

4. vodstvo

Najdlhšie rieky tečú v Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád (652 km) a Adige (410 km); na Apeninskom polostrove Tibera a Arno do Tyrhenského, respektívne Ligurského mora. V podhorí Álp sú veľké ľadovcové jazerá (Gardské 370 km2, Maggiore, Como a iné.); na polostrove Trasimenské jazero (128 km2), Bolsenské jezero a.i.

5. rastlinstvo a živočíšstvo

Podobne ako vo väčšine Európy sú talianske nížiny, kedysi pokryté hustými lesmi, odlesnené. Viac ako po 22 storočiach intenzívneho obrábania tu zostali len nepatrné zbytky pôvodných priestorov. Pozdĺž riek sa vyskytujú vysadené pásy topoľov. Taktiež na juhu boli pôvodné lesné porasty všetky odstránené a nahradené hustou formáciou vždy zelených ťažko priestupných krovín s aromatickými bylinami a machmi. Suchšie skalnaté oblasti majú stepný charakter s roztrúsenými nízkymi kríkmi a kvitnúcimi jednoročnými bylinami. V oblastiach ako Kalábria bolo pôvodné prírodné prostredie zmenené na polopúšť. V Apeninách vyššie zrážky podporujú rast hlavne odolných dubov, orechov a bukov. V západnej časti poloostrova a na Sardínii až do výšky okolo 600 metrov rastú lesy vrátane zeleného dubu. V Alpách ide hranica ihličnatých lesov až do 2250 metrov, ďalej sa rozkladajú alpské lúky. Porasty dubov a orechov, ktoré prežili na úpätí hôr sú chránené. Okolo jazier sa darí olivám a vavrínu. Celkom lesy pokrývajú viac ako jednu pätinu plochy zeme, ale vysoké, husté a súvislé lesné porasty sa vyskytujú takmer len v Alpách.

Počet živočíšnych druhov i množstvo zvierat bolo po stáročia lovu a necitlivej hospodárskej aktivite silne zredukované. V Alpách sa zachovali také druhy, ako je alpský králik, prepelica, vyšší cicavci sú zastúpený srčou zverou, kamzíkami, chráneným medveďom hnedým a kozorožcom. V južnej časti zeme žijú v horách vlci a líšky, na Sardínii daniely, muflóny a diviaci. V okolnom mori stále ešte prežívajú aj väčšie morské ryby, ako sú tuniaci, mečúne a biele žraloky. Problémom posledného desaťročia je rozsiahle znečisťovanie prostredia. Pozdĺž Adriatickeho pobrežia dochádza k sezónnemu rozšírenie rias, ich nekontrolovateľný rast je podporovaný priemyselnými a poľnohospodárskymi odpadkami splachovanými vodou do riek. Postihnuté sú hlavne oblasti: Benátsky záliv a Pádska nížina.

6. obyvateľstvo a sídla

Obyvateľstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), ďalej menšiny Rakúšanov, Francúzov, Slovincov a Albáncov. Náboženstvo je rímskokatolícke (98 %). Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 81 rokov. Kedysi prevládala rozsiahla emigrácia do USA; v súčasnosti prevláda imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky (najmä z Maroka) a sezónni pohyb za prácou hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Taliansko je rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. V štáte sa prejavujú značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom, čo v súčasnosti spôsobuje v krajine celý rad problémov. Hrubý domáci produkt je 20 170 USD/obyvateľa. s počtom obyvateľov 57,6 mil. a s hustotou zaľudnenia 191 obyv./km2. Hlavné mesto Talianska je Rím s počtom obyvateľov blížiacim sa ku 4 miliónom, Milano 1 445 000, Napoli 1 210 000, Totino 990 000, Palermo 740 000, Genova 695 000, Bologna 415 000, Firenze 410 000, Catania 365 000, Bari 355 000.

7. dejiny

Ekonomický a politický význam Talianska klesal až po prenesenia hlavného mesta do Konštantínopolu a po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 stratila výsadné postavenie. Nájazdy barbarov, opakované plienenie Ríma (410 Vandalovia) a pád Západorímskej ríše 476 priniesol znovu rozdelenie Talianska. Časť obsadila Byzanciu, zbytok načas ovládli Longobardské kráľovstvo; jeho administratívne rozdelenie na radu vojvodstva predznamenalo ďalší vývoj. Vznikol cirkevní štát a po dobytí Longobardského kráľovstva Karolom Veľkým, Talianského kráľovstva, ktoré ovládlo len severné Taliansko. Juh sa fakticky osamostatnil a rozpadol na radu štátov, zjednotený až Normanmi okolo roku 1000 a potom spojený so Sicíliou do Královstva oboch Sicílií. Proces drobenia pokračoval na severe, hlavne po páde Franskej ríše. Rímskonemecká ríša nedokázala svoje nároky v Taliansku realizovať a boj o investitúru proces delenia prehĺbil. Vznikli mnohé mestské republiky, ktoré sa dočasne združovali (Lombardská a Veronská liga), ale aj bojovali medzi sebou. Vďaka námornému obchodu s Levantou vynikli hlavne prístavy Janov a Benátky, ktoré ovládli široké zázemie, z ďalších miest Florencie, ktorá ovládla Toskánsko. V 14.st. v Taliansku viac než 100 štátov a štátikov. Situáciu komplikovali veľmocenské zásahy hlavne z Francúzska, Španielska a z rímskonemeckej ríše, neskôr z Rakúska.

Po vojne o dedičstvo španielské v rokoch 1701 – 1714 vzniklo Sardinské kráľovstvo, ktoré malo v ďalšom vývoji rozhodujúcu rolu. Situáciu sprehľadnilo aj Napoleonovo ťaženie do Talianska, kde najskôr zriadil “sesterské“ republiky, zlúčené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske kráľovstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahrnovalo takmer celý polostrov vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch 1814 – 15 priniesol čiastočnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska. Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátského kráľovstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Kráľovstva oboch Sicílií, obnovení cirkevní štát. Zjednotiteľom bolo Sardinské kráľovstvo. Napriek porážke revolúcie v Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonári) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovu zjednotenie Taliansko (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 potlačená, idea zjednotenia Talianska však stále silnela; vojnová kampaň Sardinského kráľovstva s francúzskou podporou a zároveň slávny Garibaldiho pochod v roku 1860 znamenali vznik Talianskeho kráľovstva 1861 pod Savojskou dynastiou.

8. poľnohospodárstvo a priemyseľ

Rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. Značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom. Hrubý domáci produkt 20 170 USD/obyvateľa (1997). Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov je 36,9 % (1997), z nich 6,8 % pracuje v poľnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. – Poľnohospodársky sa využíva 55,6 % územia (orná pôda 40 %), zalesnené 22,6 %. Prevláda rastlinná výroba. Pestujú sa obilniny (18,3 mil. t, 1998, najviac pšenice a kukurice, tiež ryže), cukrová repa, zemiaky, olejniny, sója, vinná réva (8,2 mil. t, 1998), olivy (2,8 mil. t, 1994), citrusy a iné ovocie, zelenina. Chov oviec (10,9 mil. kusov, 1996), ošípaných. Rybolov. – Nerastné zdroje pestré, ale málo výdatné; nedostatok palív aj železnej rudy (dovoz). Ťažba ortuti, bauxitu, síry, zinku, stavebných surovín (mramor), ropy, zemného plynu. Hlavnými odvetviami sú priemysel strojárenský (automobily FIAT 1,4 mil. kusov, 1998; spotrebná elektrotechnika, materiálové nenáročné stroje a prístroje), chemický (plasty), potravinársky, hutnícky (25,8 mil. t oceli, 2. miesto v Európe), textilný. Výroba cementu (33,1 mil. t, 2. v Európe). – Dopravná sieť komplexná, 6 500 km diaľnic, 15 950 km železníc. Významné námorné loďstvo, najväčšie prístavy Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst, Neapol, Tarent. Intenzívny cestovní ruch, jedna z najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahraničných návštevníkov vrátane krátkodobých, príjem 30 mld. USD).
 
Podobné referáty
Taliansko SOŠ 2.9109 1760 slov
Taliansko SOŠ 2.9533 1022 slov
Taliansko GYM 2.9615 1050 slov
Taliansko 2.9072 865 slov
Taliansko 2.9580 173 slov
Taliansko 2.9508 864 slov
Taliansko GYM 2.9669 2858 slov
Taliansko 2.9600 1136 slov
Taliansko GYM 2.9838 797 slov
Taliansko 2.9593 903 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.