referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Daniel
Nedeľa, 21. júla 2019
Bulharsko
Dátum pridania: 14.10.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: fubu
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 150
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 25
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 41m 40s
Pomalé čítanie: 62m 30s
 
1.Úvod
Bulharsko je slnečná krajina s priaznivým podnebím a peknou rôznorodou prírodou. Príroda tu štedro hromadila svoje dary a dávna minulosť zaznamenávala v priebehu tisícročí stopy prekvitajúcich a upadajúcich kultúr, s ktorými sa stretávame po celom Bulharsku.
Po druhej svetovej vojne sa stalo známou turistickou krajinou. K prírodným krásam a umeleckohistorickým pamiatkam pribudla výstavba rekreačných a turistických objektov. Starobylé mestečká, pieskové pláže a duny, krásne lesy..., toto všetko každým rokom priťahuje tisícky turistov. Neobyčajne príťažlivé sú aj bulharské vysokohorské strediská v pohoriach týčiacich sa takmer do 3000 metrovej výšky a skrývajúcich množstvo jazier a ľadovcových útvarov. Bulharská príroda je krásna nielen pri čiernomorskom pobreží a na horách, ale aj v malebných údoliach riek, pahorkovitých nížinách a kvitnúcich rovinách.

2.Poloha
Bulharská republika leží v juhovýchodnej Európe a zaberá severovýchodnú časť Balkánskeho polostrova. Nachádza sa medzi 41° až 44° severnej šírky a 22° až 29° východnej dĺžky. Má tvar takmer pravidelného štvoruholníka. Patrí mu aj okolo 40 menších a väčších ostrovov v Čiernom mori. Celková rozloha je 110 994 km 2. Na severe hraničí s Rumunskom ( 608 km ), na západe s Juhosláviou ( 318 km ), na juhozápade s Macedónskom ( 148 km ), na juhu s Gréckom ( 494 km ) a na juhovýchode s Tureckom ( 240 km ). Východnú hranicu tvorí pobrežie Čierneho mora, ktorá je dlhá 378 km. Prirodzenou hranicou s Rumunskom je z väčšej časti medzinárodná rieka Dunaj, druhá najdlhšia v Európe, ktorá spája Bulharsko so všetkými podunajskými štátmi. Najväčšia severojužná vzdialenosť je 331 km ( 44° 02’ 45’’ až 41° 14’ 05’’ severnej šírky ), západovýchodná 518 km ( 28° 36’ 35’’ až 22° 21’ 40’’ východnej dĺžky ).

3.Povrch
3.1. Horopisné podmienky
Povrch Bulharska je rozmanitý. Striedajú sa hornatiny, vrchoviny a pahorkatiny s nížinami a kotlinami. Prevládajú však roviny a pahorkatiny, ktoré zaberajú dve tretiny celkovej plochy. Zvyšnú tretinu pokrývajú horské masívy. Priemerná nadmorská výška je 470 m. n. m.
Najdlhšie bulharské pohorie je Stará Planina. Nazývala sa aj Balkán, z čoho sa odvodzuje aj meno celého polostrova. Tiahne sa v dĺžke 550 km od údolia rieky Timok na západe cez stred krajiny až k pobrežiu Čierneho mora na východe, kde končí mysom Emine. Hlavný horský hrebeň rozdeľuje Bulharsko na dve takmer rovnaké polovice. Stredná časť horskej reťaze je najvyššia, tu sa nachádza aj najvyšší vrch Botev ( 2378 m. n. m.). Vysoké časti pohoria sú zväčša pokryté hoľami. Pod pásmom vysokohorských pastvín sa rozprestierajú lesy, hlavne bukové, ktoré patria k najväčším bohatstvám krajiny.

Najnižšie časti svahov, ktoré sú chránené pred vetrami, využíva poľnohospodárstvo. Toto pohorie sa svojím geomorfologickým charakterom podobá našim Nízkym Tatrám. Svahy sú väčšinou na juhu strmšie a na severe miernejšie. Stará Planina je dobre prístupná, nachádza sa v nej málo jazier, ale je bohatá na jaskyne. Vedú cez ňu i početné priesmyky, najznámejší je Šipecký a takisto hlboký malebný kaňon, ktorým si rieka Iskar razí cestu k Dunaju. Stará Planina je dôležitou klimatickou hranicou krajiny. Neprepúšťa na juh studené severné prúdy, preto má južnejšie položená Trácka nížina teplejšie podnebie ako dunajská rovina, ktorá je severne od pohoria.

Na juh od Starej Planiny a rovnobežne s ňou sa tiahne nižšie pohorie Stredna Gora. Má zaoblené tvary a mierne naklonené svahy, ktoré sú zalesnené najmä bukom a miestami aj dubom. Najvyšší vrch tohto pohoria je Bogdan ( 1604 m. n. m.).
Na západ a juh od rieky Marice vystupuje mohutný horský masív Rilsko-Rodopský, ktorý je na západe ohraničený údolím rieky Struma, na juhu jeho výbežky siahajú do Grécka až k Egejskému moru. Medzi riekami Struma a Mesta vystupuje najväčšia časť masívu deliaci sa na dve samostatné horské skupiny – severnejšiu Rilu a južnejší Pirin. Obe sa podobajú našim Vysokým Tatrám, nakoľko sú strmé a ich štíty sú dlho pokryté snehom.

Pohorie Rila prevyšuje všetky bulharské pohoria, a čo do výšky, patrí mu prvenstvo na celom Balkánskom polostrove a v juhovýchodnej Európe. Vo vysoko položených častiach pohoria sa nachádza vyše 150 jazier. Najvyšším končiarom Rily a takisto aj juhovýchodnej Európy je Musala s výškou 2925 m. n. m. Názov Rila je tráckeho pôvodu a znamená pohorie bohaté na vodu. Rila je naozaj oblasťou s najbohatšími vodnými zrážkami v celom Bulharsku, ktoré podporujú tvorenie najväčších bulharských riek – Marice, Iskaru a Mesty. Na rilských svahoch sa pastviny striedajú s ľadovcovými útvarmi. Lesné bohatstvo tohto pohoria je taktiež veľké. V zalesnených a skalnatých častiach pohoria je veľa zveri, ako napríklad srnky, jelene, kamzíky a medvede.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Bulharsko SOŠ 2.9848 1370 slov
Bulharsko SOŠ 2.9253 680 slov
Bulharsko SOŠ 2.9804 571 slov
Bulharsko GYM 3.0050 83 slov
Bulharsko 2.9656 1157 slov
Bulharsko 2.9949 297 slov
Bulharsko 3.0019 142 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.