Na juh od Rily sa vypína pohorie Pirin. Má ešte výraznejší vysokohorský charakter ako Rila, najmä jeho centrálna časť. V ľadovcových žľaboch je viac ako 160 jazier. Nachádza sa tu aj najväčšie horské jazero v Bulharsku – Popovo jazero. Na Pirine rastie vzácny a chránený alpský kvet – plesnivec. Nižšie časti pohoria pokrývajú ihličnaté lesy, v ktorých prevládajú borovice, jedle a pod. Najvyšším vrcholom tohto pohoria je Vichren ( 2915 m. n. m. ).
Rodopy sú najrozsiahlejším pohorím v Bulharsku i na celom Balkánskom polostrove a zaberajú priestor medzi povodím rieky Marice a nížinami pri severnom pobreží Egejského mora. Najvyšší vrch je Goľam Perelik, čo znamená Veľký Perelik, s nadmorskou výškou 2191 m. n. m. Smerom na východ sa pohorie znižuje na 700 až 1200 m. n. m. Pohorie Rodopy je dôležitou klimatickou priehradou, ktorá ochraňuje egejské polia pred studeným severným vetrom, ale taktiež zachytáva teplé južné prúdy a zbavuje tak Trácku nížinu blahodárneho vplyvu Stredozemného mora. Rodopský horský masív je neobyčajne bohatý na ihličnaté lesy, vodné zdroje i nerastné suroviny. Preto tu vznikli banské a hutné strediská. Vybudovali tu aj najväčšie bulharské vodné dielo – Batašská vodná kaskáda.
V najjuhovýchodnejšej prímorskej časti Bulharska sa tiahne nízke pohorie Strandža, na ktorom rastú dubové lesy. Pohorie je tiež bohaté na nerasty. Cítiť tu veľký vplyv Stredozemného mora. Na dolnom toku čiernomorských riek, vyvierajúcich v Strandži sa stretávame s osobitným druhom rastlinstva, ako sú napríklad večne zelené kríky zimozelene, krušpánu, cyprusu a iných. V Strandži žije aj šakal.
V západnej časti Bulharska sa osamelo týči menšie ale dosť vysoké pohorie Vitoša. Jeho najvyšším bodom je Čierny vrch s nadmorskou výškou 2290 m. n. m. Na úpätí Vitoše sa rozprestiera hlavné mesto Bulharka Sofia. Vďaka tomu sa Vitoša stala národným parkom a významným rekreačným zázemím obyvateľov hlavného mesta.
Severne od hlavného staroplaninského masívu sa tiahne rozsiahlejšia oblasť predhorí, ktorá postupne prechádza až k Dunaju. Je to tzv. Predbalkán, ktorým preteká veľké množstvo staroplaninských riek. V západnej časti predbalkánu sa týčia Belogradčiské skaly, v jeho centrálnej časti leží malebná Trnovská planina.
Medzi Dunajom, predhorím Starej Planiny a Čiernym morom sa rozprestiera Dunajská pahorková rovina. Vďaka úrodnej pôde sa stala obilnicou krajiny. Pestuje sa tu slnečnica, cukrová repa, zelenina, krmoviny atď.
Medzi Starou Planinou a Strednou Gorou je rad kotlín, ktoré sa nazývajú Podbalkánske kotliny. Na juh od Strednej Gory až po Rodopy siaha Hornotrácka nížina. Preteká cez ňu najväčšia vnútrozemská rieka Marica. Už koncom druhého storočia pred naším letopočtom sa tu usadili trácke kmene, odkiaľ pochádza aj názov Trácia. Odpradávna je tento kraj známy úspešným chovom oviec, koní a tiež vynikajúcim vínom.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Bulharsko
Dátum pridania: | 14.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fubu | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 150 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 25 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 41m 40s |
Pomalé čítanie: | 62m 30s |