3. 2. Vodopisné podmienky
Bulharsko je bohaté na vodné zdroje. Z nich najväčšie sú Čierne more a Dunaj. Vnútrozemské rieky sú, okrem malých výnimiek, chudobné na vodu. Nízko položených jazier takmer niet, ale v horách je niekoľko sto horských jazier. Veľké vodné nádrže majú priehrady.
Bulharské rieky patria do úmoria Čierneho a Egejského mora. Prelom medzi nimi tvorí Stará Planina. Najmohutnejšou riekou je Dunaj, ktorý preteká Bulharskom po dĺžke 471 km. Sprava sa do neho vlievajú rieky Timok, Lom, Ogosta, Iskar, Vit, Osam, Jantra a Rusenski Lom. Územie južne od Starej Planiny odvodňuje do Egejského mora najväčšia rieka v Bulharsku – Marica, ktorá je na bulharskom území dlhá 322 km. Jej hlavné prítoky z pravej strany sú Čepelarska rieka, Charmanlijska rieka, a Arda. Z ľavej strany je to Topolnica, Strjama, Sazlijka, a Tundža. Rieky Struma a Mesta na západe odvodňujú pohoria Pirin, Rodopy a čiastočne aj Rilu do Egejského mora. Kamčija, ako jedna z väčších riek, tečie priamo do Čierneho mora. Bulharsko má dosť hustú riečnu sieť, rieky majú neustálený vodný režim, sú nesplavné, s výnimkou Dunaja. Voda z riek sa využíva hlavne prostredníctvom priehradných jazier na umelé zavlažovanie a na výrobu elektrickej energie. Niektoré horské rieky a potoky vytvárajú pomerne vysoké a malebné vodopády, hlavne na Starej Planine.
Najväčšie jazerá ležia pri pobreží Čierneho mora. Sú slané alebo aspoň brakické. Vznikli uzatvorením niektorých zálivov. Najrozsiahlejšie je Burgazské jazero s plochou 24 km2. Severne od neho je Atanazovské jazero veľké 16 km2 . Pri Varne sa rozprestiera Varnenské jazero s veľkosťou 18 km2 a západne od neho je menšie Gabedženské jazero. Spojením týchto jazier s morom vznikol nový prístav Varna – západ. Menšie jazerá sprevádzajú hlavný tok Dunaja. Najvyššie položené je Ledenoto jazero, nachádza sa pod Musalou vo výške 2722 m. n. m.
Čierne more je pre Bulharsko bránou do sveta a dôležitou dopravnou tepnou. Bulharská časť čiernomorského pobrežia je veľmi členitá. Nachádza sa tu veľa zálivov, pričom najväčšie sú Varenský a Burgaský, polostrovov a pod. Značnú časť pobrežia zaberajú pláže, na ktorých je drobný mäkký piesok, more je pri nich plytké a teplé. Na pobreží Čierneho mora nie sú žraloky ani silne pálivé medúzy, nepríjemné morské ježe atď. Morský príliv a odliv sa neprejavuje veľmi výrazne, voda pri pobreží je číra.
Základné údaje týkajúce sa Čierneho mora:
- Plocha: 413 488 km2
- Najväčšia dĺžka: 1 130 km ( Burgas - kaukazské pobrežie )
- Najväčšia šírka: 613 km
- Priemerná hĺbka: 1 650 m
- Salinita: slabá (18 promile, v najväčších hĺbkach 22 promile), je daná obrovskými prítokmi "sladkých" riek (Dunaj, Dneper, Dnester...), soli K, Ca, Cl, Cr (priaznivé pre ľudský organizmus)
- Priezračnosť: do 16-20 m
- Teplota vody: od júna do septembra priemerne 23°C
4.Podnebie
Bulharsko leží v južnej časti mierneho pásma, konkrétne v pásme mierneho kontinentálneho podnebia, ktoré sa výraznejšie prejavuje najmä v jeho severnej časti. Je tu najstudenšia zima a najteplejšie leto. Horské hrebene na južnej a západnej hranici štátu bránia významnejšiemu uplatneniu stredomorského podnebia. Priemerná ročná teplota tejto krajiny je 12 °C. V najchladnejšom mesiaci – januári je priemerná teplota ovzdušia 0 °C, pritom na severe je okolo -2 °C, na juhu 3 °C. Priemerná teplota v júli dosahuje 24 °C. Vo všeobecnosti je podnebie Bulharska, najmä v nížinách a nevysokých rovinách priaznivé pre rozvoj poľnohospodárstva aj pre pestovanie teplomilnejších plodín, ako je tabak, ryža, sezam, aníz a vysokokvalitné ovocie. Vhodné je i pre rozvoj vinohradníctva a pestovanie zeleniny.
V Bulharsku namerajú ročne v priemere okolo 650 l/m2 zrážok, ktoré v horách dosahujú aj vyše 1200 l/m2, ale v nížinách v horúcich letách nie sú postačujúce a musia sa nahradzovať umelým zavlažovaním z priehrad. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najtypickejšie vnútrozemské podnebie je na Podunajskej nížine.
Pobrežie Čierneho mora sa vyznačuje miernejšími letnými a zimnými teplotami, menšími tepelnými rozdielmi medzi dňom a nocou, menšími zrážkami a oblačnosťou, menším počtom hmlistých dní než vo vnútrozemí, kde je kontinentálne podnebie výraznejšie. Menšie zrážky, menší počet zamračených a hmlistých dní spôsobujú zvýšenie trvania intenzity slnečnej radiácie a trvania slnečného žiarenia. Vidíme to z nasledovnej tabuľky:
MesiacMájJúnJúlAugustSeptember
Trvanie dňa v hodinách14,315,215,313,612,3
Trvanie slnečného žiarenia7,88,410,69,57,0
Intenzita slnečnej radiácie416430464420433
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Bulharsko
Dátum pridania: | 14.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | fubu | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 150 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 25 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 41m 40s |
Pomalé čítanie: | 62m 30s |