11.Cestovný ruch
Cestovný ruch je tradične významný pre ekonomiku krajiny. Bulharsko je vyhľadávaným cieľom turistov kvôli rekreácii pri Čiernom mori a horskej turistike všetkých stupňov. Na čiernomorskom pobreží je veľké množstvo stredísk. Západný rekreanti vyhľadávajú najmodernejšie letoviská v Albene, na Zlatých pieskoch, Slnečnom pobreží a v letovisku Sv. Konstantin a Elena. Turistická infraštruktúra v Čiernomorí je rozvinutá, pláže patria medzi najčistejšie v Európe, sú väčšinou piesočnaté a ideálne pre rodinnú dovolenku. More má liečivé účinky v oblasti kožných chorôb.

Bulharsko ponúka rôzne stupne horskej turistiky a niekoľko lyžiarskych stredísk (napríklad Bansko).
V roku 1999 bolo 60 % aktív v oblasti cestovného ruchu sprivatizovaných súkromnými subjektami a na čiernomorskom pobreží už nie je žiadne štátne zariadenie. Doteraz boli takmer všetky hotely predané Agentúrou pre privatizáciu priamo, teda bez výberového konania, pričom mnohé z nich dal štát do užívania na 30 rokov súkromným firmám, ktoré prevzali ich vlastníctvo a riadenie. Neskôr sa ukázalo, že uzatvorené kontrakty poškodzujú záujmy štátu, ale nie je možné ich anulovať. Vlastníkmi hotelov sú väčšinou samí Bulhari. Niektoré zahraničné spoločnosti, ako napríklad nemecká Tui, vstupujú do privatizácie tak, že dávajú majiteľom veľké pôžičky pre rýchle investície. Požičané peniaze si ich klienti - turisti takzvane odbývajú.

V lete sa turistika podieľa na zamestnanosti Bulharov nadpolovičnou mierou. Ľudia z vnútrozemia sa sťahujú k moru za prácou. Bulharsko je pre Slovákov cenovo najvýhodnejšou krajinou a po niekoľkých rokoch sa sem húfne vracajú. Bulharsko je krajinou, v ktorej sú potraviny v priemere lacnejšie než v SR. Počet slovenských turistov v Bulharsku rastie z roka na rok a počíta sa s tým, že v najbližších rokoch by sa mal ich počet zvýšiť zo súčasných asi 30 tisíc na 60 tisíc ročne. Bezvízový pobyt pre Slovákov by mohol byť predĺžený z jedného na tri mesiace.

Obraz Bulharska ako turistickej destinácie sa stále zlepšuje a stáva sa postupne významným konkurentom pre regionálnych favoritov ako je Grécko, či Chorvátsko. Výhodou sú nízke ceny. Záujem je hlavne o letecké pobytové zájazdy pri mori. Rok 2002 bol pre Bulharsko z turistického hľadiska veľmi úspešný. Krajinu navštívilo bezmála 3 mil. turistov (v r.2001 to bolo 2,75 mil. turistov, v r.2000 2,28 mil. turistov). Najviac návštevníkov prichádza z Nemecka a Grécka, ďalej z bývalých juhoslovanských republík, Anglicka, Izraelu a Ruska. Počet návštevníkov z Nemecka sa zvýšil, v prípade Ruska naopak poklesol kvôli zavedeniu víz. Príjmy z cestovného ruchu činia rekordných 1,4 mld. USD.

12.Sídla
V roku 2000 sa Bulharsko vrátilo po desiatich rokoch k pôvodnému rozdeleniu na 28 krajov. Pre väčší prehľad však uvádzam rozdelenie do oblastí tak, ako zodpovedali regionálnemu rozdeleniu používanému v 90. rokoch.

1. BURGAS (Burgas, Jambol, Sliven)14.724 km2802.932 obyv.
2. MESTO SOFIA (Sofia)1.311 km21.173.811 obyv.
3. CHASKOVO (Chaskovo, Stara Zagora, Kardzali)13.824 km2816.874 obyv.
4. LOVEČ (Loveč, Pleven, Gabrovo, Veliko Tarnovo)15.150 km2924.505 obyv.
5. MONTANA (Montana /býv.Michajlovgrad/, Vraca, Vidin, Lom)10.607 km2559.449 obyv.
6. PLOVDIV (Plovdiv, Pazardžik, Smoljan)13.585 km2 1.175.628 obyv.
7. RUSE (Ruse, Silistra, Razgrad, Targoviště)10.843 km2702.292 obyv.
8. SOFIA-kraj (Pernik, Kjustendil, Blagoevgrad)19.021 km2930.958 obyv.
9. VARNA (Varna, Šumen, Dobrič)11.929 km2887.222 obyv.

Najväčšie mestá (podľa počtu obyvateľov, 2001):
1. Sofia 1.096.389
2. Plovdiv 340.638
3. Varna 314.539
4. Burgas 193.316
5. Ruse 162.128
6. Stara Zagora 143.989
7. Pleven 122.149
8. Sliven 100.695
9. Dobrič 100.379
10. Šumen 89.054
11. Pernik 86.133
12. Jambol 82.924
13. Chaskovo 80.870
14. Pazardžik 79.476