referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štefánia
Piatok, 7. augusta 2020
Piešťany
Dátum pridania: 25.11.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lucassos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 052
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 
Prírodná časť

Už praveký človek prihliadal na to, aby v blízkosti jeho stálych a prechodných sídlisk boli zdroje vody. Tieto poskytovali pre život potrebnú tekutinu, slúžili na regeneráciu síl, hygienu a v neposlednom rade mali aj kultovú funkciu. Zároveň to boli napájadlá pre zvieratá, a preto sa stali vhodným miestom pre lov. Tečúce rieka a riečky spĺňali tiež ďalšiu funkciu – komunikačnú. V ich blízkosti viedli orientačné trasy, ktorými sa uberali lovci za zverinou, neskôr prví roľníci a obchodníci. Zrak človeka v praveku sa však musel viac ako na obyčajnú vodu upierať na vody termálne, nezamŕzajúce ani v dobách glaciálov a v čase interštadiálnych výkyvov teplôt.

Na liečebné účely využívali termálne vody už Gréci a Rimania, pričom dobu rímsku by sme mohli nazvať obdobím rozkvetu kúpeľníctva. Z toho obdobia pochádza aj najstaršia informácia z diel Plínia a Galena o využití bahna ako liečebného prostriedku. Na tradície Grékov a Rimanov nadviazal včasný stredovek s ďalšou koncentráciou osídlenia v blízkosti termálnych a minerálnych prameňov.
Kým vzdelanci sa starali o rozšírenie znalostí o pôde, zložení a možnostiach využitia minerálnych a termálnych vôd, majitelia panstiev sa starali o úpravu najvýznamnejších prameňov a o výstavbu kúpeľných zariadení, zatiaľ pospolitý ľud sa k týmto darom prírody utekal s nádejou na uzdravenie alebo aspoň na uľahčenie pri rôznych chorobách či neduhoch. Podľa kvalít či iných vlastností sa nazývali tieto pramene rôznymi názvami, z ktorých viaceré sa zovšeobecňovali a dostali sa aj do najstarších písomných pamiatok.

Jedna z takýchto písomných pamiatok v ktorej sa objavuje takýto názov, je darovacia listina Zoborského kláštora z roku 1193. V nej sa uvádza názov obce Piešťany v tvare „ PESCAN “.
Piešťany ležia na juhozápadnom Slovensku v severnej časti najzápadnejšieho výbežku rozľahlej, slnečnej a teplej Podunajskej nížiny, ktorý sa pozdĺž rieky Váh vklinil medzi horské masívy Malých Karpát a Považského Inovca až po Trenčiansku kotlinu. Mesto i kúpele ležia na aluviálnych náplavoch Váhu pod západným úpätím Považského Inovca v nadmorskej výške 162 metrov.

Mestská časť Piešťan s priemyselnou a bytovou výstavbou, obchodnou a servisnou vybavenosťou, hotelmi, reštauráciami, viacerými kúpeľnými liečebnými domami, niektorými rekreačnými, kultúrnymi a spoločenskými zariadeniami, rozľahlým mestským parkom, športovými ihriskami, aako i celou mestskou infraštruktúrou sa rozkladá na pravom brehu rieky Váh. Na ľavom brehu je kúpeľná časť, lokalizovaná na Kúpeľnom ostrove ohraničenom na severnej strane hlavným tokom Váhu a na juhu jeho bočným obtokovým ramenom. Kúpeľný ostrov má rozlohu asi 60 ha a tiahne sa zhruba od severu na juh. V najjužnejšej časti Kúpeľného ostrova vyvierajú výdatné pramene termálnych vôd. V príjemnom a kultivovanom prostredí parkov Kúpeľného ostrova sú kúpeľné liečebné zariadenia a liečebné domy Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, kúpeľné Spoločenské centrum s doplnkovými službami, parkové promenády a termálne kúpaliská.
Piešťany sa nachádzajú na 48° 35´s.z.š. a 18°v.z.d..

Obidve časti mesta spájajú dva mosty. Architektonicky zaujímavý Kolonádny most obnovený v roku 1958, slúži pre chodcov. Poniže neho, v miestach, kde sa Váh rozlieva do rozľahlej vodnej nádrže Sĺňava, sa klenie Krajinsky most, slúžiaci pre automobilovú a nákladnú dopravu.

Pre vznik piešťanských termálnych prameňov a chemické zloženie ich minerálnych vôd má rozhodujúci význam geologická stavba juhozápadných svahov Považského Inovca, ktoré tvoria infiltračnú oblasť týchto liečivých žriediel. Vo vodopise Piešťan dominuje Váh, ktorého regulované brehy sa dotýkajú ich mestskej i kúpeľnej časti. Súbežne s korytom Váhu po jeho pravobežnej strane sa tiahne kanál z vodných elektrární v Novom Meste nad Váhom a v Hornej Strede. Jedna z priehrad, ktoré sa vybudovali na Váhu, je poniže Piešťan pri Maduniciach, čim sa vytvorila rozľahlá 6,4 km dlhá vodná nádrž Sĺňava, ktorá siaha až ku Krajinskému mostu. Zo západných svahov Považského Inovca stekajú dolinami do Váhu čisté horské potoky.

Vegetácia na okolí Piešťan je pestrá a zaujímavá. Stretávajú sa tu totiž dva typy vegetácie – teplomilný panónsky, ktorý migroval od juhu, a karpatský typ, ktorý sa šíril od severu. Južné úbočia pokrývajú sucholesy s riedkym porastom a pestrou kvetenou. Severné svahy horstiev a doliny na okolí sú zarastené bučinami a ostrovčekmi ihličnanov. Zo živočíšnej ríše je na okolí Piešťan bohato zastúpená stepná a lesostepná fauna. Žije tu veľa vtáctva, vo vodách Váhu a Sĺňavi lovia rybári množstvo rýb.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Piešťany SOŠ 2.9127 655 slov
Piešťany 3.0028 624 slov
Piešťany 2.9713 573 slov
Piešťany SOŠ 2.9624 441 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.