Klimatické pomery Piešťan sú vďaka ich polohe veľmi priaznivé. Piešťany patria medzi najteplejšie oblasti Slovenska. Ich klíma je typicky nížinná, mierne suchá, ale aj mierne veterná. Priemerná ročná teplota vzduchu 9,4°C je pomerne vysoká ( v januári –2,2°C, v júli 19,7°C ) a svedčí o teplom ráze podnebia. Vlhkosť vzduchu zodpovedá nížinnej polohe. V letných mesiacoch je relatívna vlhkosť vzduchu priemerne pod 75%, v zimných mesiacoch dosahuje hodnoty priemerne nad 80%. Piešťany pri svojej nížinnej a mierne veternej polohe majú pomerne malú oblačnosť, a preto je tu slnečný svit veľmi dobrý. Ročný priemer je 2084 hodín, z toho až 9 hodín pripadá na každý deň v letnom období. Iba 75 dní do roka je bez slnečného svitu. S malou oblačnosťou súvisia aj zrážkové pomery. Ich ročný priemerný úhrn je 611 mm.

V zmysle platných noriem sú piešťanské prírodné minerálne vody, prírodné, liečivé, termálne
- s teplotou vody 87 až 69°C ( slabo mineralizovaná – s obsahom okolo 1340 mg minerálnych látok v litri vody, síranovo-hydrogen-uhličitanové, vápenato-sodikové, sírovodíkové, hypotonické s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka – okolo 5 mg H2S na liter,
- malého množstva CO2 a čiastočne aj rádiovej emanácie.

Prírodný mechanizmus tvorby piešťanských teriem je založený na princípe tzv. termálneho sifónu ( termosifónu ), ktorý si predstavujeme takto :
Infiltračnú oblasť žriediel tvoria juhozápadné svahy vrchov Považského Inovca. Piešťanské termy sa tvoria z vadóznej vody, ktorá v podobe atmosférických zrážok - dažďa a snehu – vsakuje dobre priepustnými vápencovo – dolomitickými súvrstviami tohto horstva, zvažujúcimi sa smerom na severozápad, až do hĺbok okolo 2100 m. Hydrostatický tlak zostupnej vetvy vytláča už termálnu vodu výstupnými cestami na tektonických zlomoch až k vrstvám najmladších priepustných naplavenín ( vzostupná vetva termálneho sifónu ). V hĺbkach 11 až 80 m je termálna voda odborne zachytená vrtmi a zavedená do studní prameňov Trajan, Cmunt, Hynie, Beethoven, Torkoš, Scherer a Crato.
V oblasti mestskej časti kúpeľov a plánovanou výstavbou balneoterapie v tejto časti mesta sa uskutočnili hĺbkové vrty, ktorými sa získali štyri nové výdatné zdroje termálnej minerálnej vody – Slovan, Slovien, Sláv a Slovák – bez toho aby sa zasiahlo do režimu termálnych vôd na kúpeľnom ostrove.

Ak máte viac času a lepšiu výdrž, modrá značka Vás zavedie k Čertovej Peci. Podľa nálezov bola tato jaskyňa obývaná už v dobe kamennej. Ktosi predvídavý hneď vedľa postavil pekný výletný hostinec, známi svojou dobrou kuchyňou.
Pekné lesné scenérie a výhľady Vám dá výlet po zelenej značke cez Moravany na najvyšší vrch Marhát. Odtiaľ už nie je ďaleko na najkrajšie miesto Považského Inovca Bezovec. Je to čarovný, lesnatý vrch s rozsiahlymi lúkami, s prekrásnymi výhľadmi a dostatkom ubytovania.
Osobitne chcem upozorniť na jednu cyklotúru. Nazýva sa Vážska cyklomagistrála a umožní Vám spoznať na nenáročnej trase veľa porozuhodností. Upozorňujem na mohutný hrad Beckov a obec rovnakého mena, ale vytrvalejší môžu dojsť až do Trenčína, ktorý sám stojí za celodenný výlet.

2. časť
Priemysel v Piešťanoch je elektrotechnický a potravinársky. Vyrábajú sa tu elektrické a optické prístroje a súčiastky.
Poľnohospodárstvo je tu živočíšne rastlinné.
Živočíšna výroba je chov kráv a výkrmných ošípaných.
Rastlinné poľnohospodárstvo: zemiaky, kukurica, ovos, pšenica, raž a repka olejná.
Väčšina z nich je súkromná.

Lesné hospodárstvo tu síce je , ale neprevláda tu ako v stredoslovenskom regióne. Sú tu sucholesy s riedkym porastom s pestrou kvetenou. Prevládajú tu bukové, dubové, hrabové a jedľové stromové spoločenstvá. Pôdy sú tu rendziny, nivné a lužné pôdy.
Vodné hospodárstvo je tu tiež. Nachádzame sa v povodí VÁHU ( 10 247 km ). Po jeho pravobežnej strane sa tiahne kanál z vodných elektrárni
v Novom Meste nad Váhom a v Hornej Strede. Jedna z priehrad, ktoré sa vybudovali na Váhu, je poniže Piešťan pri Maduniciach, čím sa vytvorila rozľahlá 6,4 km dlhá vodná nádrž SĹŇAVA, ktorá siaha až ku Krajinskému mostu.
Pred 7 rokmi ( 1997 ) tu bola povodeň, ktorá bola najväčšia minimálne za posledných 20 rokov. Obyvatelia a kúpeľný hostia boli evakuovaný. Zaplavenej pôdy a škôd nebolo veľa. Dá sa teda povedať, že sa zvládla bezchybne.
Doprava je tu cestná, železničná a letecká.

Cestná – diaľničný úsek Bratislava – Horná Streda ( D 61, E 75 )
Železničná a potrubná – elektrifikovaná trasa Bratislava – Žilina,
plynovody a ropovody prechádzajú poniže Piešťan v okolí
Hlohovca
Letecká – letisko Piešťany – teraz využívané na prílet kúpeľných hostí,
preteky ťahačov ( TRUCK- COUNTRY),
a buduje sa tam letecké múzeum
Dopravné organizácie sú: SAD, ŽSR, a letisko Ľ. Wintera. Smer dopravných ťahov je do všetkých susedných krajín a odtiaľ potom do celej Európy.
Životné prostredie je tu narušené !!!
Chránené územia:
chránená krajinná oblasť: Malé Karpaty 5500 ha
chránený areál: Sĺňava 399 ha
prírodné rezervácie: Lančársky Dubník 27,024 ha
Čerenec 1,50 ha
Orlie skaly 31,23 ha
Málová 16,10 ha
Chrib 15,89 ha
Pod holým vrchom 12,94 ha