ZÁKLADNÉ ÚDAJE

ROZLOHA - 301 272 km2, k Taliansku patrí veľa veľkých aj malých ostrovov: Sicília (24 090 km2), Elba, Liparské ostrovy a iné

ÚRADNÝ JAZYK - Taliančina

HLAVNÉ MESTO - Rím

BRATISLAVA – RÍM - 1 170 km

ČASOVÝ POSUN - 0 hod.

POČET OBYVATEĽOV - 57 800 000

NÁBOŽENSTVO - Prevláda rímskokatolícke, jej centrum je Vatikán v strede Ríma a je to sídlo pápeža

MENA - EURO, v minulosti ITL = talianska líra

SUSEDIACE ŠTÁTY - Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko

ADMINISTRATÍVNE ČLENENIE - 20 krajov

PODNEBIE A PRÍRODA

POVRCH 
Povrch je prevažne hornatý (až 80%). Na severe sú Alpy s najvyššími vrcholmi na hraniciach (Monte Bianco - francúzsky Mont Blanc, 4 807 m n. m. - najvyššia hora Európy ; Monte Rosa, 4 634 m n. m.; Monte Cervino-Matterhorn, 4 478 m n. m.), ďalej na juhu nadväzuje Pádska nížina a nakoniec hornatý Apeninský polostrov. Jeho osou sú Apeniny (Corno Grande, 2 914 m n. m.), avšak pobrežie je málo členité. Taliansko má aj veľa sopečných masívov (činné sopky: Etna na Sicílii, 3 340 m n. m.; Vezuv, 1 279 m n. m.; Stromboli; Vulcano) a teda aj sprievodných sopečných javov ako sú teplé pramene či občasné zemetrasenia.

VODSTVO
Taliansko obmývajú štyri moria: Ligúrske, Tyrrhenské, Iónske a Jadranské. Najdlhšie rieky tečú v Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád a Adige, na Apeninskom polostrove sú to Tibera a Arno. V podhorí Álp sú veľké ľadovcové jazerá, napr. Gardské, Maggiore, Como a iné, ktoré sú aj na polostrove, napr. Trasimenské, Bolsenské a iné.

RASTLINSTVO
Prevažuje tu stredomorská vegetácia (stále zelené krovinaté porasty = macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. Taliansko má 19 národných parkov (napr. Gran Paradiso, Stelvio v Alpách) a radu ďalších chránených území. Chránené plochy Talianska tvoria dokopy 10% územia.

PODNEBIE
Taliansko má podnebie zodpovedajúce svojej polohe mierneho až subtropického pásma. Letá sú horúce a suché a zimy spravidla chladné a vlhké s vysokými dažďovými, na horách snehovými zrážkami. V lete sa objavuje teplý a suchý vietor = sirocco. Výnimkou je severné Taliansko, ktoré má zimy chladnejšie kvôli blízkosti Álp. Tie však zároveň zadržiavajú aj oblačnosť zo severu. Viac na juh je počasie teplejšie, a to teplota vzduchu aj vody. Aj náhle zhoršenie počasia je tam oveľa zriedkavejšie a sú tam miesta, kde celé leto nespŕchne.

DEJINY

Do popredia sa dostával staroveký Rím, ktorý zjednotenie polostrova dovŕšil po roku 272 pr. n. l., iba územie na sever od Pádu zostalo formálne až do 41 pr. n. l. mimo jeho rámec. Odpor podmaneného obyvateľstva Talianska bol definitívne zlomený v tzv. spojeneckej vojne v rokoch 90-88 pr. n. l. Octavian, neskôr Augustus, spravil v roku 41 pr. n. l. správnu reformu, pri ktorej územie Talianska rozdelil do 11 obvodov.

14. – 18. STOROČIE
V 14.st. bolo v Taliansku viac než 100 štátov a štátikov. Situáciu komplikovali veľmocenské zásahy hlavne z Francúzska, Španielska a z Rímsko-nemeckej ríše, neskôr z Rakúska. Po vojne o španielske dedičstvo v rokoch 1701-1714 vzniklo Sardínske kráľovstvo, ktoré malo v ďalšom vývoji rozhodujúcu rolu.