19. STOROČIE
Situáciu sprehľadnilo aj Napoleonovo ťaženie do Talianska, kde najskôr zriadil "sesterské" republiky, zlúčené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske kráľovstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahŕňalo takmer celý polostrov vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch 1814-1815 priniesol čiastočnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska. Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátskeho kráľovstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Kráľovstva oboch Sicílií a cirkevný štát obnovený. Zjednotiteľom bolo Sardínske kráľovstvo. Napriek porážke revolúcie v Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonari) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovuzjednotenie Talianska (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848-1849 bola potlačená, ale idea zjednotenia Talianska aj tak stále silnela. Vojnová kampaň Sardínskeho kráľovstva s francúzskou podporou a zároveň slávny Garibaldiho pochod v roku 1860 znamenali vznik Talianskeho kráľovstva v roku 1861 pod Savojskou dynastiou. Napriek porážke v taliansko-rakúskej vojne v roku 1866 získalo Taliansko aj zbytok rakúskych dŕžav (Benátsko). Zároveň však muselo postúpiť Francúzsku Savojsko a Nizzu. Obsadením ostatku cirkevného štátu a prenesením hlavného mesta do Ríma v roku 1870 bol proces zjednotenia dovŕšený. Taliansko začalo s koloniálnymi výbojmi do Afriky (Somálsko, Líbia).

20. STOROČIE
Taliansko bolo pred 1. svetovou vojnou člen Trojspolku, ale pre územné nároky voči Rakúsku vstúpilo v roku 1915 do vojny na strane Dohody. Po vojne zabralo južnú časť Tirolska. V roku 1922 po "pochode na Rím" zvíťazil v Taliansku fašizmus reprezentovaný Benitom Mussolinim. S nim spojená expanzia na Balkán (pripojenie Albánska) a do Etiópie. Taliansko bolo účastníkom Oceľového paktu (spojenecká zmluva medzi Nemeckom a Talianskom). V 2. svetovej vojne bolo Taliansko na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii v roku 1942 sa odpor rýchlo zrútil, Taliansko v roku 1943 kapitulovalo a vzápätí sa pripojilo k Spojencom. Po zásahu Nemecka bola vytvorená Mussoliniho sociálna republika na severe Talianska. Následné vojenské a partizánske protifašistické akcie pokračovali (hlavne v hornatom teréne) až do roku 1945. Po vojne Taliansko stratilo v prospech Juhoslávie územie Terstu, prišla o svoje kolónie a po referende v roku 1946 sa stala republikou. Taliansko je spoluzakladajúci člen NATO a účastní sa európskeho integračného procesu (EHS, potom EU). Politická scéna bola často zmietaná korupčnými škandálmi a nestabilitou. Rozdiel medzi priemyselným severom a poľnohospodárskym juhom je prekonávaný len pomaly a oslabuje tradičné demokratické strany. Prvého januára 1999 sa Taliansko pripojilo k Európskej menovej únii.

SÚČASNOSŤ

VÍZA
Do 90 dní bez víz.

BEZPEČNOSŤ
Taliansko patrí medzi problémové oblasti. Bežné pouličné krádeže sú dennou skutočnosťou. Je dobré dbať na bezpečnosť vo zvýšenej miere. Je vhodné používať trezory a nebrať so sebou cenné predmety. Nie je možné nechať na pláži fotoaparát, kameru a podobné predmety.

ZDRAVOTNÍCTVO
Je na vysokej úrovni. Zdravotnícke služby nie sú bezplatné, preto je vhodné zabezpečiť si zdravotné poistenie.

TURISTICKÁ SEZÓNA
Patrí k známym letoviskám, ktoré vítajú turistov od skorého leta do neskorej jesene. Do Talianska prichádzajú okrem plážových dovolenkárov aj cykloturisti, pre ktorých sa sezóna predlžuje od skorej jari do neskorej jesene.

POLITIKA
Taliansko je republika. Hlavou štátu je prezident, volený na spoločnom zasadaní poslancov, senátorov a 58 delegátov z samostatných krajov na 7 rokov. Zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament, ktorý tvorí: Poslanecká snemovňa (630 členov, volených obyvateľstvom) a Senát (325 členov, 315 volí obyvateľstvo, zvyšok sú doživotní senátori z radov bývalých prezidentov a osobnosti menované prezidentom). Funkčné obdobie trvá 5 rokov. Výkonná moc je v rukách vlády na čele s prezidentom voleným predsedom. Na odporúčanie predsedu vlády prezident menuje ostatných ministrov.

PRIEMYSEL
Rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe. Vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyselným severom (2/3 priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom. Hrubý domáci produkt je 20 170 USD na jedného obyvateľa (1997).

POĽNOHOSPODÁRSTVO
Poľnohospodársky sa využíva 55,6 % územia (orná pôda 40 %), zalesnené 22,6 %. Pestujú sa obilniny ( najviac pšenice a kukurice, tiež ryže), cukrová repa, zemiaky, olejniny, sója, vínna repa, olivy, citrusy a iné ovocie, zelenina.
Chovajú sa ovce, ošípané. Lov rýb.

NERASTNÉ BOHATSTVO
Málo výdatné. Palivá a železná ruda sa dovážajú. Ťaží sa ortuť, bauxit, síra, zinok, stavebné suroviny (mramor), ropa, zemný plyn. Hlavnými odvetiami sú priemysel strojárenský, potravinársky, hutnícky a textilný.