Najkyslejší dážd', ktorý bol vôbec zaznamenaný, mal pH 1,5 - bol teda desaťkrát kyslejší než ocot a spadol pri búrke v roku 1980 vo Wheelingu (Virginia, USA ), Kyslé zrážky poškodzujú nielen vegetáciu Kyslá voda vyplavuje z pôdy napríklad hliník, ktorý je pre živočíchy jedovatý, lebo porušuje centrálnu nervovú sústavu. Účinkom
kyslých zložiek dažd'a sa z pôdy vyluhujú a strácajú niektoré výživné látky, ako napríklad vápnik, mangán, sodík, draslík. Korene rastlín ľahšie vstrebávajú toxické kovy v kyslom prostredí. Kyslé dažde ničia mikroorganizmy, ktoré rozkladajú organické látky Preto v Škandinávii
a v Kanade, kde sú pôdy už od prírody kyslé vplyvom geologického podložia a vysokého ob-
sahu kyselín obsiahnutých v humuse, existuje tisíc jazier, v ktorých ryby už celkom vyhynuli
vplyvom hliníka a ďalších zložiek vylúhovaných z pôdy Vo Fínsku je kyslými zrážkami prekyslené už 400 z 55 tisíc jazier, d'aleko horšie sú na tom Švédsko a Nórsko, kde je takto poškodených už 20 tisíc jazier. Prvé krajiny, ktoré protestovali proti znečisťovaniu kyslými dažd'ami, boli Nórsko a Švédsko. Systematické meranie kyslosti dažd'ovej vody prvý raz uskutočnili v roku 1955 vo Švédsku. V roku 1959 nórsky vedec A. Dannevig opísal súvislosť medzi kyselinovými zrážkami a znížením výskytu rýb (predovšetkým lososov a pstruhov) v nórskych a švédskych riekach a jazerách. Populácia rýb v jazerách a riekach južného Nórska bola postihnutá zvýšenou kyslosťou vody asi na 20 % celkového územia. Odhaduje sa, že okolo 10 000 švédskych jazier má kyslosť vody pod pH 6 a asi v 5000 jazerách je pH nižšia než 5.
Roku 1972 na konferencii o životnom prostredí OSN švédska delegácia predložila správu
o škodách v lesnom a vodnom hospodárstve a stratách na rybolove v dôsledku zvýšeného
spádu oxidu siričitého na švédske územie. To podnietilo vznik výskumného programu, tzv.
Spoločného projektu merania znečistenia ovzdušia na veľké vzdialenosti, za účasti vy-
skumnych pracovísk 10-tich európskych štátov. Výsledky výskumu ukázali, že zlúčeniny síry
unáša atmosféra na vzdialenosti niekoľko sto kilometrov, ba i ďalej. Súčasne sa zistilo, že
ovzdušie mnohých európskych krajín znečisťujú exhaláty zo zdrojov iných európskych krajín.
Niektoré krajiny zachycujú približne až tri štvrtiny spádu zo zahraničia. Ukázalo sa, že opatrenia na zníženie množstva exhalátov v každej krajine na národnej úrovni vyvolávajú zníženie znečistenia ovzdušia v ostatných krajinách. Slovenská republika sa nachádza v strede Európy na okraji oblasti s najväčším regionálnym znečistením ovzdušia na tomto kontinente. Podiel transhraničného diaľkového prenosu
škodlivín na regionálnom znečistení ovzdušia a kyslosti zrážkových vôd Slovenska je približne 60 %. Nepriaznivý vývoj spolu s alarmujúcim rastom ekologických škôd urýchlili medzinárodnú spoluprácu.