V roku 1979 bol v Ženeve podpísaný Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov (ďalej Dohovor). Protokoly k Dohovoru o znížení emisií síry (Helsinky 1985, Oslo 1994), o znížený emisií oxidov dusíka (Sofia 1988) obsahujú prvé opatrenia na redukciu emisií antropogénnych škodlivín, ktoré sa uplatňujú v diaľkovom prenose znečistenia ovzdušia v Európe. Záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval
redukciu európskych emisia S0g o 30 % do konca roku 1993 v porovnaní s rokom 1980.
Slovenská republika tento záväzok z Protokolu splnila. Redukcia európskych emisií sa už pozitívne prejavila poklesom kyslosti zrážkových vôd na území Slovenska. V súlade s druhým Protokolom o síre by sa európske emisie oxidu siričitého mali znížiť o 60 % do roku 2000, o 65 % do roku 2005 a o 72 % do roku 2010 v porovnaní s rokom 1980.

Na miestach, vystavených trvalému účinku kyselín, alebo ich nárazovej väčšej koncentrácii
v ovzduší sú zreteľne postihnuté celé prírodné formácie, všetky funkčné skupiny v ekosysté-
moch, a to producenti - rastliny, konzumenti - živočíchy a reducenti - mikroflóra.

Vo vysoko priemyselných, civilizovaných krajinách Európy a Severnej Ameriky, kde o kyseliny v ovzduší nie je núdza, botanici už dávnejšie postrehli ústup viacerých druhov rastlín z oblasti zasiahnutých kyslým dažďom. Z takej prírody miznú lišajníky, vstavačovité rastliny (orchidey), hynú jedle aj bresty. V tečúcich aj stojatých vodách dochádza k narušeniu
potravinového reťazca. Hynú napríklad vodné kôrovce alebo larvy hmyzu a s nimi skôr či neskôr vyhynú aj ryby, obojživelníky a vymizne vodné vtáctvo. Kolobeh látok a energie sa alebo celkom zastaví a voda ostane mŕtva, bez života, alebo bude neúplný a môže viesť k eutrofizácii vodného prostredia. Najcitlivejšie rastliny, ako napr. niektoré lišajníky, už toto zvýšenie neznesú. Okysľovanie celého prostredia je problémom, ktorý sa neprejavuje hneď', pôda má značnú kapacitu, kyslosť zrážok neutralizovať. Táto kapacita však nie je nekonečná a po dlhšej dobe, možno až po niekoľkých desaťročiach sa okysľovanie môže vážne prejaviť. Popri tom kyslá dažďová voda urýchľuje koróziu kovových predmetov (napr. koľajníc, stavebných konštrukcií, zvonov a pod.), stavebných či umeleckých pamiatok, najmä z vápenca, mramoru, ale aj fasády a omietky budov a spôsobuje rozličné iné škody.

Následky tohto javu sú citeľné aj u nás, a to nielen v okolí tepelných elektrární, centier chemického priemyslu a väčších aglomerácií, ale napríklad aj na území TANAP-u.