Naše veľhory tvorí prevažne žula, ktorá sama patrí medzi kyslé horniny a nie je schopná neutralizovať ďalšie, s dažďovou vodou prichádzajúce kyseliny. A je preto len otázka času, kedy život prestane pulzovať aj v plesách a bystrinách tohto cenného územia, kedy zo skál celkom zmiznú lišajníky a machy, vyschne kosodrevina, limba, jarabina, stratia sa horce, kamzičníky, dryádky, plesnivce. S nimi zmiznú endemické hraboše, chránené svište, orly, orešnice. Napokon v prírode TANAP-u, ale nielen tam, už nebude čo obdivovať.

Ak sa situácia nemá naďalej zhoršovať, ľudstvo sa musí všemožne usilovať odstrániť príčiny tohto javu. Snaha krajín o znižovanie emisií N0^ a S0g sa odráža v národnej politike a medzinárodných záväzkoch. Konkrétne opatrenia zahrňujú štrukturálne zmeny v energetických požiadavkách (šetrenie energiou a využívanie nových zdrojov energie), zavedenie kontroly znečistenia a vhodných technických opatrení. Mali by sa používať len ušľachtilé, odsírené palivá, inštalovať absorbéry úletov a splodín.
Treba vyvíjať a zavádzať dokonalejšie spaľovacie a vznetové motory, inštalovať katalyzátory
splodín horenia. Napriek niektorým opatreniam, ktoré sa snažia o zlepšenie stavu, nie je situácia uspokojivá. To je dôvod, prečo sa na znečisťovanie ovzdušia a kyslé zrážky obracia pozornosť výskumu, ale aj širokej verejnosti. Účinné opatrenia, ktorými by sa zamedzilo negatívnym vplyvom, si vyžaduje dokonale poznať rozšírenie, koncentráciu a zastúpenie jednotlivých prvkov v zrážkach. Malo by to uľahčiť identifikáciu zdrojov znečistenia a zavádzanie opatrení, ktoré by mali viesť k postupnému zlepšovaniu súčasného stavu čistoty ovzdušia. Preto sa tomuto problému venuje toľko pozornosti. Keby sme účinok okysľovania zanedbali dnes, za niekoľko desiatok rokov by pôdne vlastnosti, a tým aj vegetácia, zvlášť lesy, mohli byť nenapraviteľne poškodené.