referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Viliam
Štvrtok, 28. mája 2020
Švajčiarsko
Dátum pridania: 16.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zuzicka6999
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 199
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 3.5
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 5m 50s
Pomalé čítanie: 8m 45s
 
POLOHA: Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria.

ROZLOHA: 41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE: Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom – 741 km a s Francúzskom – 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km.

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a 10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

Švajčiarske Alpy sa rozkladajú na ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaľadnení sú ostré vrcholové formy, strmé svahy, široké dná dolín a početné jazerá. Ľadové polia sa zachovali len vo vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväčší je Aletschský ľadovec o dĺžke 24 km. Švajč. Alpy sa delia na dve základné časti oddelené od seba údoliami Rhôny a Rýnu: Švajč. Sev. Alpy a Švajč. Juž. Alpy. K Švajč. Juž. Alpám patria Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy. Švajč. Sev. Alpy tvoria Bernské, Urijské a Glarnské Alpy.

Švajčiarska plošina - Mitteland (priem. 450 – 600 m) má mnoho jazier ľadovcového pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreďuje väčšina populácie. Zo SZ k Švajč. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m) rozčlenené hlbokými, až kaňonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom energie. Vyvinuté sú krasové javy.

PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym. Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

VODSTVO: Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora. Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Maggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

FAUNA A FLÓRA: Odlesnenie a dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajčiarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihličnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky. Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medveď a svišť. Mnoho druhov vtákov a v riekach značné množstvo rýb, najčastejšie pstruh. NP: Engadin.

DEJINY: R. 1848 vznikla ústava spolkového štátu podľa vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern. R. 1920 vstup do Spoločenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto organizácie. R. 1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajčiari odmietli členstvo v OSN, ako ohrozenie jeho neutrality. Dnes je Švajč. sídlom mnohých inštitúcií, ako je Červený kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO.

SÍDLA: Najväčšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis.

POĽNOHOSPODÁRSTVO: má po priemysle druhoradý význam a nestačí kryť potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Najdôležitejším odvetvím je živočíšna výroba – chov jatočného dobytka a produkcia mliečnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú veľký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí veľké množstvo krmovín dovážať. Prír. podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre poľnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje pribl. 8% celkovej plochy Š. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda. Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajč. plošine , zeleninárstvo a ovocinárstvo je rozvinuté v doline Rhôny a Ticina.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Švajčiarsko SOŠ 2.9098 1421 slov
Švajčiarsko SOŠ 2.9578 1420 slov
Švajčiarsko 2.9626 961 slov
Švajčiarsko 2.9494 179 slov
Švajčiarsko GYM 2.9767 183 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.