referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Boris
Pondelok, 14. októbra 2019
Vysoké Tatry
Dátum pridania: 30.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pepenzo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 180
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 
Vysoké Tatry

Slovensko nie je veľké a predsa sa vyznačuje rozmanitosťou prírodných krás. Symbolom týchto krás boli a sú, bezpochyby zaslúžene, Tatry, ktoré nadchýňajú svojou mohutnosťou končiarov, spleťou hrebeňov a dolín. Tatry patria svojou výnimočnosťou medzi najvyššie pohorie Slovenska a tiež sa vyznačujú ďalšími naj; najvyššie položené krasové javy, najväčší počet jazier, najhlbšie a najväčšie jazero, najvyšší a najmohutnejší vodopád, najvyššia horná hranica lesa. Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza v severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. Tatry sú tvorené najvyššou horskou skupinou karpatského oblúka, ktorý sa pri horotvorných pohyboch v dávnych geologických dobách rozčlenil na rad významných pohorí a kotlín. V roku 1949 boli vyhlásené za prvý národný park na Slovensku (TANAP) a roku 1993 boli spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásené organizáciou UNESCO za "Biosférickú rezerváciu Tatry".

Vysoké Tatry vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a súčasnú podobu nadobudli činnosťou ľadovcov v štvrtohorách. Touto horotvornou činnosťou vznikli charakteristické skalné vrcholy (Gerlachovský štít, Kriváň, Rysy, Lomnický štít), hlboké ľadovcové doliny (Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina), morény a plesá (Štrbské pleso, Skalnaté pleso).

V oblasti sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Kežmarok, Spišská Sobota, Poprad) a turistické strediská (Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Ždiar) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia (Nízke Tatry, Pieniny, Slovenský raj, Levoča, Chrám sv. Jakuba, Spišský hrad, Plejsy).


Tatranské plesá :

Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne). Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875. Ďalšie plesá : napr. Skalnaté pleso, Veľké Hincovo pleso.


Rastlinstvo

Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ako zloženie pôd, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka. Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, 1/4 tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy. Zbytok tvorí poľnohospodárska pôda. Prevažujú ihličnaté dreviny, najmä smrek. Z pôvodných druhov sa zachovala limba. Vegetácia je rozdelená do niekoľkých výškových vegetačných stupňov. Nad výškou 2000 m n. m. rastie len okolo 40 kvitnúcich rastlín a na temeni Gerlachovského štítu už len 19 druhov. Celkove v TANAPe rastie okolo 1300 kvitnúcich druhov. Medzi nimi je viacero endemitov, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete, a glaciálnych reliktov. Stupeň podhorský (submontánny) zaberá najnižšie časti územia do nadmorskej výšky 800 (900) m n. n. Má ráz kultúrnej stepi, pôvodných lesov sa zachovalo veľmi málo (smrekové boriny, jedľové a vápencové bučiny). Stupeň horský (montánny) je v nadmorskej výške 800 (900) až 1200 (1250) m n. m. Predstavuje lesný stupeň so smrečinami s jedľou a borovicovými smrečinami. Stupeň vyšší montánny (supramontánny) siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami. Stupeň podhôľny (subalpínsky) v nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m. je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami. Stupeň hôľny (alpínsky) je vo výškach 1800 (1850) až 2300 m n. m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky. Stupeň podsnežný (subniválny) zaberá vrcholové časti Tatier v nadmorskej výške nad 2300 m n. m. Tu už prevládajú lišajníky
a machora.


Živočíšstvo

Osobitné prírodné podmienky v Tatrách umožnili i vznik a rozvoj svojráznych živočišných spoločenstiev. Veľmi výrazne sa tu prejavil vplyv bývalých geologických období, najmä glaciálov a interglaciálov, po ktorých tu ostalo veľa živočíchov severského pôvodu. Medzi významné reliktné druhy patrí žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý stredoeuropský, pôtík kapcavý, orešnica perlavá autrosibírska, drozd kolohrivý a iné. Z endemických druhov je možné spomenuť napríklad hraboša snežného tatranského a hrabača tatranského. Výškové rozvrstvenie Tatier podmienilo druhovú rôznorodosť živočíšnych spoločenstiev. Nachádzame tu nížinné i typické vysokohorské druhy. V Tatrách sa vyvinuli živočíšne spoločenstva pásma lesov, kosodreviny, vysokohorských holí, sutín, brál a vôd. V lesnom pásme dominuje predovšetkým jelenia, srnčia a čierna zver, nájdemu ju však aj v oblasti kosodreviny , ba niekedy aj nad ňou. Stretnúť jeleňa v Tatrách nie je osobitnou zvláštnosťou. Za tichých jesenných večerov počuť ich ručanie aj v blízkosti tatranských osád. Veľmi zriedkavejšie je už stretnúť líšku obyčajnú, kunu lesnú, divú mačku, ježa obyčajného, lasicu, veveričku obyčajnú, pretože tieto zvieratá sú mimoriadnne ostražité. Z veľkých šeliem tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, ojedinele vlk obyčajný. Vyskytuje sa tu aj množstvo vtáčich druhov. Popri veľkom počte spevavcov a rôznych dravcoch napr. hlucháň obyčajný, tetrov holniak, orol krikľavý, ale aj už veľmi zriedkavý bocian čierny.

V pásme kosodreviny a horských lúk žijú najvzácnejšie druhy vysokohorskej zveri - kamzík vrchovský a svišť vrchovský, ktorý vystupuje až do výšky 2300 m n. m. Zo vzácnych druhov vtáctva tu hniezdi orol skalný, murárik červenokrídly, sokol sťahovavý, sokol myšiar, vrchárka červenkavá a dážďovník obyčajný. Vo vodách žije ojedinele vydra riečna, rôzne druhy rýb, hlavne pstruh potočný. V blízkosti vôd zase žije trasochvost horský, vodnár obyčajný a ďalšie druhy.
 
Galéria k článku [7]
Podobné referáty
Vysoké Tatry SOŠ 2.9449 262 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9056 573 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9547 250 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9597 1951 slov
Vysoké Tatry GYM 2.9486 6841 slov
Vysoké Tatry SOŠ 2.9784 2306 slov
Vysoké Tatry 2.9645 229 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.